Účinkujú
- Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
-
Peter Dvorský
tenor
⚠️ Dobová kritika k tomuto vystúpeniu: Ľud (E. Zuzkin, 17. 10. 1989, s. 5) píše, že lesk hlasu aj citové nasadenie ostali konštantou, ale „povestné výšky tentoraz stratili ľahkosť i pružnosť“ — v druhej polovici sa spevák extrémnym polohám vyhýbal a v cavatine Fausta, canzone z Rigoletta aj v prídavku O sole mio „nebolo možné zakryť úbytok síl pri tvorení výšok“. Za najvydarenejšie označuje árie Pinkertona a Kalafa, kde sa prejavil ako „pravý veristický spevák“. Hudobný život 23/1989 k tomu istému koncertu uvádza zdravotnú indispozíciu speváka počas ročníka.
-
Ondrej Lenárd
dirigent
☆ Ľud (E. Zuzkin, 17. 10. 1989, s. 5): dirigent bol sólistovi „nielen výborným partnerom“, ale aj prevažne populárny výber orchestrálnych medzihier „dokázal zahrať pútavo a so zmyslom pre efekt“ — obzvlášť Mascagniho Il sogno. Orchestrom bol Symfonický orchester Československého rozhlasu v Bratislave.
☆ Galakoncert Petra Dvorského v Športovej hale Pasienky – večer operných a operetných árií a piesní; bulletin konkrétne čísla neuvádza. ☆ Podľa Hudobného života 23/1989 ho sledovalo 5000 divákov; bol to druhý galakoncert tohto druhu (prvý sa konal v roku 1987). Program tvorili árie zo známych opier, predovšetkým Pucciniho – recenzia menuje Recondita armonia z Toscy, Addio fiorito asil z Madame Butterfly a Nessun dorma z Turandot –, operetné čísla a talianske piesňové evergreeny; úvodným číslom bol Faust.
☆ Ľud (E. Zuzkin, 17. 10. 1989, s. 5) menuje ďalšie čísla programu, ktoré bulletin neuvádza: cavatinu Fausta, canzonu vojvodu z Rigoletta, áriu Pinkertona z Madama Butterfly, Kalafovu áriu z Turandot, pieseň F. P. Tostiho a ako prídavok O sole mio; hlavnú os programu podľa neho tvorili Puccini, Lehár, C. A. Bixio a Gejza Dusík. Z orchestrálnych medzihier vyzdvihuje Mascagniho Il sogno z opery Guglielmo Ratcliff.
☆ Záujem prevyšoval kapacitu haly — kto nedostal vstupenku, mohol podľa recenzie sledovať simultánny videozáznam v priestoroch SND.
☆ Päťtisíc divákov potvrdzuje aj druhý prameň — zápis z besedy s Petrom Dvorským v Ľude (N. Litschauerová, 19. 10. 1989, s. 5) uvádza, že v nedeľu 8. októbra „päťtisíc divákov, Symfonický orchester Čs. rozhlasu pod taktovkou zasl. umelca Ondreja Lenárda a náš tenorista prežívali neopakovateľné chvíle“. Spevák tam o vystúpení doma povedal: „Pocit zodpovednosti, keď spievam na domácej pôde, mimoriadny. Doma sa spieva najťažšie.“
☆ Koncert mal sponzora — na festivale ako prvý. Nové slovo (T. Ursínyová, 2. 11. 1989) navrhuje, aby budúce ročníky hľadali sponzorov nad jednotlivými koncertmi, „ako to bolo už tohto roku pri galakoncerte Petra Dvorského“. Orchester označuje za „60-ročný, jubilujúci symfonický orchester v Bratislave“ s Ondrejom Lenárdom a koncert za „sociologický fenomén“ — cez osobnosť speváka sa hudba dostáva aj k tým, čo do opery SND nikdy neprišli.
Ohlasy v médiách 5
Pramene 1
Bratislavské hudobné slávnosti 1989.
Odkazy na dnešnom webe 1
Nepatria k prameňom koncertu – sú to dnešné stránky o účinkujúcich, telesách, skladateľoch a dielach, doplnené editormi archívu.