Piesňová tvorba bola od nepamäti predmetom záujmu slovenských skladateľov. Už v 19. storočí sa ňou intenzívne zaoberali predstavitelia národnej hudby Ján Levoslav Bella i Viliam Figuš-Bystrý, štafetu po nich prevzali Alexander Albrecht, Frico Kafenda, Ján Móry či Štefan Németh-Šamorínsky, no k najväčšiemu rozkvetu priviedol piesňový žáner svojimi nesmrteľnými klenotmi Mikuláš Schneider-Trnavský. Pozornosť piesni venovali aj autori slovenskej hudobnej moderny počnúc Eugenom Suchoňom až po Bartolomeja Urbanca. Prevažne z ich opusov, doplnených päticou slovenských ľudových piesní z pera Bélu Bartóka, je zostavený program tradičného festivalového komorného koncertu, ktorý sa venuje dielam slovenských skladateľov pre rôzne nástroje – tentoraz pre nástroj najcitlivejší – hlas.

Koncert sa koná pri príležitosti 100. výročia Slovenského ochranného zväzu autorského.