Vladimír Godár je jedným z priekopníkov a hlavných predstaviteľov slovenskej hudobnej postmoderny. V Ricercare, Talizmane aj Déploration_… vedie dialóg s hudobnou minulosťou, a to najmä vo forme alúzií a hudobných citátov, odkazujúcich na hudbu od renesancie až po súčasnosť. Polyštýlovosť, ktorá vyplýva z takejto kompozičnej techniky, ide ruka v ruke s viacvrstevnosťou vo významovej rovine hudobného diela. V záhlaví partitúry medzičasom už kultového diela Talizman je motto: „_Každý človek nosí v sebe svet zložený zo všetkého, čo kedy videl a miloval, a do neho sa neustále vracia, i vtedy, keď sa pohybuje svetom, ktorý mu je cudzí a v ktorom i zdanlivo žije.“ (François René de Chateaubriand)