Hudba slovenských autorov venovaná klavíru sa už desaťročia opiera o silne zastúpenú interpretačnú obec a o nadšenie klaviristov realizovať nové projekty. Každý z autorov samozrejme ponúka špecifickú poetiku. Ilja Zeljenka bol brilantným, ale vždy hravým skladateľom, Juraj Beneš sa zaoberal skôr analýzou hudby všetkých čias. Miro Bázlik v cykle Prelúdií reagoval na projekty Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina, či Alexandra Skriabina. Dušan Martinček preferoval hru s kinetizmom motívov a vsádzal na virtuózny rozmer diel. Roman Berger síce napísal Semplice, avšak jeho semplice pochádza z hĺbok poznania pôvodu hudby a z jej etického rozmeru. Jevgenij Iršai je hĺbavým typom autora, ktorý hľadá utajované súvislosti medzi javmi a udalosťami. Využíva neraz paradoxné situácie – napríklad v Sonáte quasi sonáte…