☆☆ Záverečný koncert 32. ročníka – prvý raz sa nekoná v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, ale v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, pri príležitosti 70. výročia Slovenského rozhlasu. ☆☆ Vrcholom je 7. symfónia Alexandra Moyzesa, ktorú Burlas v príhovore označuje za „poctu autorovi k nedožitým 90. narodeninám“ (☆ Položka je v bulletine označená razítkom ROK SLOVENSKEJ HUDBY 1996.). ☆ Anna Kovárová (Hudobný život 20/1996) o Tiborovi Kováčovi: „upútal krásnym tónom, prirodzenou hrou, klasickým pochopením diela. Tempá nepreháňal a v kadenciách sa zaskvel brilantnosťou svojej hry.“ O Moyzesovej symfónii: „Kontakt so 7. symfóniou bol pre mňa slávnostnou udalosťou a domnievam sa, že by stálo za to vrátiť sa k tejto skladbe častejšie.“ ☆ Hráči SOSR mali party pripravené z nahrávky, ktorú v rozhlase realizoval prof. Ladislav Slovák. Rozhlas koncert priamo prenášal.