Tvorba Johanna Sebastiana Bacha predstavuje jeden zo základných pilierov repertoáru „kráľovského nástroja“. Popri Sinfonii z kantáty Wir danken dir, Gott, wir danken dir a Prelúdiu D dur z druhého dielu Temperovaného klavíra osobitné miesto v programe koncertu patrí trom zo šiestich tzv. Schüblerových chorálov, v ktorých Bach pretvoril pôvodné vokálno-inštrumentálne časti svojich kantát do organovej podoby. Zaznejú v alternácii s improvizáciami Karola Mossakowského, čím vstúpia do nevšedného dialógu s hudbou vznikajúcou priamo v okamihu koncertu. Ilja Zeljenka venoval organu mimoriadnu pozornosť najmä v poslednom období svojej tvorby, kam spadá aj jeho Concertino pre trúbku a organ z roku 1995. Druhú polovicu recitálu vyplní monumentálna Symfónia č. 5 f mol, op. 42 č. 1 Charlesa-Marie Widora, patriaca k vrcholom francúzskeho organového symfonizmu. Widorova hudba má pre dnešného interpreta aj symbolický význam: Karol Mossakowski je od roku 2023 titulárnym organistom parížskeho Saint-Sulpice, kde Widor pôsobil viac než šesť desaťročí.