Grécky skladateľ Nikos Skalkottas (1904–1949) patril v dvadsiatych rokoch minulého storočia k najtalentovanejším študentom kompozičnej triedy Arnolda Schönberga na berlínskej Hudobnej akadémii. V priebehu štúdia si od svojho pedagóga detailne osvojil princípy dvanásťtónovej hudby, ktoré vo svojich dielach tvorivo rozvíjal. Päť gréckych tancov pre sláčikový orchester vzniklo v roku 1946 ako výber zo skladateľovho rozsiahleho cyklu 36 tancov a patrí medzi autorove najznámejšie skladby. Na rozdiel od väčšiny Skalkottasovej avantgardnej tvorby je toto dielo tonálne, prístupné širokému publiku a silne inšpirované gréckym folklórom.

Husľový koncert G dur č. 3, KV 216 je azda najznámejším z pätice Mozartových koncertov pre tento nástroj. Je to zrelé dielo, hoci ho skladateľ napísal ako 19-ročný. Koncertantnú symfóniu Es dur pre husle, violu a orchester skomponoval Mozart v roku 1779 v Salzburgu po návrate zo svojej koncertnej cesty po Európe. Dojímavá druhá časť Andante vznikla pravdepodobne pod dojmom úmrtia skladateľovej matky.

K prominentným hosťom BHS patrí tento rok aj grécky husľový virtuóz a dirigent Leonidas Kavakos, víťaz niekoľkých medzinárodných súťaží, vrátane Sibeliovej, Paganiniho, Naumburgovej a tiež súťaže v Indianapolise. Po majstrovských kurzoch, ktoré viedol v Bratislave minulý rok, sa vracia, aby opäť rozozvučal svoje „Stradivárky“ z roku 1734. Popri tvorbe Mozarta a gréckych tancoch zaznie v programe aj Musica Istropolitana, op. 73, ktorú skomponoval popredný predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny Alexander Moyzes v roku 1974 pre Slovenský komorný orchester pod vedením Bohdana Warchala. Názov diela odkazuje na Bratislavu a jej hlbokú humanistickú tradíciu.