Predohra Egmont je jedným z najslávnejších titulov Ludwiga van Beethovena. Geniálny autor ju napísal v roku 1810, teda dva roky po dramatickej Piatej „Osudovej“ symfónii. Je súčasťou scénickej hudby k tragédii Johanna Wolfganga Goetheho a prezentuje Beethovena v heroickom duchu. V roku 1821 uviedol Carl Maria von Weber prvý raz operu Čarostrelec. Tá sa začína rozsiahlou pasážou pre štyri lesné rohy a signalizuje začiatok novej romantickej epochy. Kvarteto lesných rohov si uctil aj Robert Schumann v brilantnej, historicky ojedinelej koncertnej skladbe pre štvoricu sólistov na týchto nástrojoch. V jeho prípade však ide o inštrumentačne veľmi náročný a pomerne neštandardný koncertantný titul, bez akýchkoľvek mimohudobných tendencií. Weber aj Schumann mali množstvo nasledovníkov. Popri Bedřichovi Smetanovi, a najmä Antonínovi Dvořákovi k nim patrí i Josef Suk. Svoju prepojenosť na Dvořákovu hudbu prezentoval nielen vo svojej tvorbe, ale aj v manželskom zväzku s majstrovou dcérou. Jeho Prvá symfónia patrí v úvodných taktoch takisto lesnému rohu – nositeľovi pastorálnych nálad – a pokračuje v pôvabnom, prevažne bukolickom duchu až do konca.