„Posledná časť mojej Druhej symfónie je hotová! Je to najvýznamnejšie dielo, ktoré som dosiaľ skomponoval. Záverečná gradácia je kolosálna,“ písal Gustav Mahler priateľovi Arnoldovi Berlinerovi v júli 1894. Hoci sa zdá, že práca na diele šla skladateľovi od ruky, päťčasťový symfonický kolos sa rodil nezvyčajne pomaly, trval roky a stál umelca veľa tvorivých síl. Premiéra v Berlínskej filharmónii v marci 1895 sa nestretla s pochopením obecenstva a kritické reakcie boli zničujúce. Dnes patrí tento monumentálny opus medzi Mahlerove najreprezentatívnejšie diela a dirigenti po ňom siahajú v období zrelosti, na vrchole svojej umeleckej kariéry.

Ondrej Lenárd, doyen našich majstrov taktovky, má k Mahlerovej tvorbe už oddávna blízko a je zárukou jej autentického podania.