Chcel svojimi symfóniami objímať všetky svety, všetky vesmíry… Vízie Gustava Mahlera môžu pôsobiť megalomansky, ba až chorobne. On sám celý život trpel nevyjasnenými otázkami vo vzťahu k svojej osobnosti, a preto si vysníval symfonický projekt, v ktorom sa jeho neistota a labilita rozptýlili v masívnych gestách. Už v Symfónii č. 1 naprojektoval postavu Titana, ženúceho sa za odopieraným šťastím. V Symfónii č. 2 tohto Titana uvádza do predpeklia, aby ho však napokon vzkriesil. Mahler prežil svoj profesionálny život najmä ako operný dirigent; Symfónia č. 2 je strhujúcim útvarom na rozhraní reality a divadla. Je súčasne výrazne autobiografickou kompozíciou.

„V hudobnom svete, ktorý je čím ďalej tým viac globalizovaný a uniformný, patrí orchester, ktorý si zachováva autentický výraz a zvuk, k svetovým umeleckým pokladom,“ uviedol Semjon Byčkov, keď ho Česká filharmónia požiadala, aby sa stal nástupcom milovaného Jiřího Bělohlávka. Dirigent sa vracia na BHS po dvoch rokoch, keď v roku 2016 účinkoval na festivale s Kráľovským orchestrom Concertgebouw so sídlom v Amsterdame. Sólistky dnešného večera patria k špičkám vo svojom odbore: Christiane Karg už ako študentka vzbudila pozornosť svojím debutom na festivale v Salzburgu, kam sa dodnes často vracia. Elisabeth Kulman si publikum i kritiku získava svojím vzácne zafarbeným mezzosopránom a rovnako ako Christiane Karg aj hudobnou všestrannosťou.

Koncertom Českej filharmónie si pripomíname 100 výročie vzniku ČSR. (Slovenská filharmónia účinkovala na záverečnom koncerte festivalu Pražská jar 3. 6. 2018).