Symfónia Turangalîla francúzskeho skladateľa Oliviera Messiaena je unikátnym, grandióznym opusom symfonickej hudby 20. storočia. Práca na diele zabrala Messiaenovi niekoľko rokov, v decembri 1948 ho dokončil a o rok neskôr sa pod taktovkou Leonarda Bernsteina uskutočnila v Bostone jeho svetová premiéra, ktorá spôsobila mimoriadny rozruch.

K skomponovaniu tohto mystického diela primäla Messiaena fascinácia mýtom o Tristanovi a Izolde. Názov desaťčasťovej symfónie je odvodený z dvoch slov zo sanskritu – turanga a lîla. Ich význam je nejasný, ale v Messiaenovom ponímaní ide o „pieseň lásky a hymnus radosti, času, pohybu, rytmu, života a smrti“. Pre náročnosť sa len málo svetových umelcov venuje naštudovaniu a interpretácii tohto legendárneho opusu: patrí k nim klavirista Roger Muraro a keby sme hľadali najpovolanejšiu umelkyňu v hre na Martenotove vlny, tak je to určite Valérie Hartmann-Claverie.