Dve mená – dve poetiky ruskej hudby. Geniálny a originálny Musorgskij ukázal cestu mnohým skladateľom, držiac sa motta vpísaného do partitúry opery Boris Godunov: „Umelec verí v budúcnosť, pretože žije v budúcnosti.“ Populárne Obrázky z výstavy, inšpirované dielom ruského maliara a architekta V. A. Hartmana, pôvodne predstavujú rozsiahly klavírny cyklus. V orchestrálnom zvuku najčastejšie ožívajú v úprave Mauricea Ravela, no o ich orchestráciu sa pokúšali i ďalší skladatelia.

Rachmaninov patrí k najväčším klaviristom prvej polovice 20. storočia a predstavoval typ priebojného skladateľa, ktorý všetky virtuózne diela – vrátane klavírnych koncertov – písal pre svoju interpretačnú potrebu a aj ich vždy s veľkým úspechom realizoval. V klavírnych koncertoch majstrovsky vyvažoval sólový part a orchestrálny zvuk, čoho dôkazom je aj Klavírny koncert č. 2 c mol, op. 18, (1900–1901). Za klavír si na tohtoročných BHS sadne ďalší víťaz Čajkovského súťaže, elektrizujúci virtuóz Denis Matsuev. Ozvláštnením festivalovej dramaturgie je hosťovanie orchestra z hlavného mesta Tatárskej republiky – Kazane, ktorý sa pod taktovkou „aristokrata novej generácie ruských dirigentov“Alexandra Sladkovského stal jedným z najuznávanejších ruských orchestrov.