Dvořákovo Stabat mater, op. 58, ktoré vzniklo pod dojmom úmrtia jeho troch detí, je nielen mimoriadne sugestívnym zhudobnením textu Jacopone da Todiho (1230–1306) o utrpení matky, ktorej syn zomiera na kríži, ale je tiež nadčasovou výpoveďou o ľudskom zármutku a nádeji. Charakteristickou črtou skladby je neobyčajne ušľachtilý, myšlienkovo závažný hudobný prejav bez povrchných efektov. Prednosťou tejto partitúry je zvuková krása a účelné spojenie ľudských hlasov s mäkkými, ale sýtymi orchestrálnymi farbami. Hoci text oratória vypovedá o tienistých stránkach ľudského bytia, celkové vyznenie diela je – a to je pre Dvořáka typické – skôr pozitívne, prinášajúce vieru v život.