Tvorba Jána Levoslava Bellu, od smrti ktorého uplynie práve 80 rokov, má pre slovenskú hudobnú kultúru zakladateľský význam. Hoci na koncertných pódiách ožívajú jeho komorné i orchestrálne diela (napríklad symfonická báseň Osud a ideál), jeho cirkevná tvorba stále zostáva v úzadí pozornosti interpretov i koncertných inštitúcií. Pritom dvadsať rokov Bellovho pôsobenia v slovenských inštitúciách bolo zasvätených najmä liturgickej hudbe, ktorá sformovala jeho hudobné remeslo a umelecké ideály.