Vážený pedagóg Berlínskej hudobnej akadémie Max Bruch bol vo svojej dobe uctievanou osobnosťou. Nemal však ambície zaoberať sa vizionárskymi konceptmi, takže svet hudby na neho takmer zabudol. Napriek tomu je prítomný aj v súčasnosti vďaka virtuóznym elegickým Husľovým koncertom g mol a d mol. Na rozdiel od skromného Brucha spôsobil Gustav Mahler okolo seba masívne tektonické otrasy. Bol to on, kto po Wagnerovi definitívne zapečatil faustovskú epochu. 5. symfónia naliehavým Smútočným pochodom v prvej časti akoby symbolizovala tento proces. Božské Adagietto je len sentimentálnou spomienkou na zanikajúcu epochu.

Kritici označujú Andreya Boreyka za jedného z najvzrušujúcejších a najdynamickejších dirigentov z východnej Európy posledných rokov. Na BHS prichádza tentoraz s orchestrom s vyše 60-ročnou tradíciou, ktorého 120 členov tvoria hudobníci z devätnástich krajín. Sólistom koncertu je izraelský huslista Vadim Gluzman prirovnávaný k legendárnemu Davidovi Oistrachovi. Gluzman hrá na výnimočnom nástroji „ex-Leopold Auer“ z roku 1690.