„Julia Fischer svojou hrou vyráža dych, nie je to len talentovaná umelkyňa, je to fenomenálna huslistka, vďaka ktorej publikum zažíva hudobnú extázu; len málo súčasných interpretov jej môže konkurovať“, takto hodnotia umenie dámy koncertných pódií so slovenskými koreňmi, ktorej patria najprestížnejšie svetové pódiá.

Bachove Sonáty pre husle a basso continuo patria do zlatého fondu komornej hudby. Naznačuje v nich už nový typ partnerstva medzi sólovým, diskantovým nástrojom a sekciou continua. Klávesový nástroj začína byť aktívnejším činiteľom a prezentuje v náznakoch aj tematický materiál. V priebehu 19. storočia sa sonáty pre husle a klavír etablovali ako reprezentatívny útvar – ako prevažne virtuózne diela (tak ich vnímal Johannes Brahms v Scherze a potom aj Sergej Prokofiev) – alebo ako diela inklinujúce k akémusi komornému symfonizmu, ako v prípade troch Sonát Johannesa Brahmsa. Posledná z nich je dielom zrelého autora, nazerajúceho na sonátový princíp z nadhľadu mudrca.