☆☆ Podľa Igora Javorského (Hudobný život 20–21/1995) koncert prerástol do improvizovaného večera: Angelina Réaux po Jeremiášovi pridala dve lyrické piesne lásky Leonarda Bernsteina, Weillova New York Suite zaznela „vokalizovane“ (dirigent to publiku oznámil), potom Marko Letonja sadol za klavír a so sopranistkou uviedli Serenádu, ktorú podľa jeho slov Bernstein venoval k narodeninám Karlovi Böhmovi, a po Symfonických tancoch nasledovali prídavky z americkej symfónie Kurta Weilla. ⚠️ Recenzia tituly prídavkov nekonkretizuje – archív ich zapisuje v tom tvare, v akom ich menuje. ☆☆ Javorský: „Bola to síce show, ale veľmi vkusná, opierajúca sa o tvrdý profesionalizmus. Perfect! Number One!“ O dirigentovi: „Už dávno som nevidel na dirigentskom stupienku toľko elegancie, presnosti, disciplíny a zdravého úsudku zároveň.“