☆☆ Premiéra Mše Glagolskej Tadeáša Salvu po dvadsiatich troch rokoch. Hudobný život 20/1992: „Mša Glagolskaja bola poslednou z radu Salvových duchovných skladieb, komponovaných v 60-tych rokoch, a *nedostala už povolenie k realizácii*… Táto duchovná pocta čakala na verejný prejav 23 rokov.“ Dielo je venované výročiu Konštantína-Cyrila a biskupa Štefana Moyzesa. ☆ Recenzia menuje aj konkrétne diela, ktoré bulletin uvádza len súhrnne: Zarewutius – O Jesu, mi dulcissime, Der Tag ist so freudenreich, Magnificat; Šimbracký – Omnes gentes, Congregati sunt inimici nostri; Tranoscius – Almi parentis omnium, Exoptate soli jugiter incolis, Die homo quis filius absque patre, Transiens Lacum Cedronis.