☆ Záverečný koncert 25. ročníka, zároveň koncert Európskej asociácie hudobných festivalov (AEFM) a koncert k 40. výročiu Slovenskej filharmónie. ☆ Podľa Hudobného života 23/1989 „išlo o udalosť číslo 1 vďaka prítomnosti kvarteta sólistov a dirigenta Jamesa Conlona z USA“; Peter Dvorský spieval so zdravotnou indispozíciou.

☆ Ľud (V. Toman, 20. 10. 1989, s. 6) označuje Verdiho Requiem za jedinú príležitosť ročníka, kde sa operný spev dostal k slovu naplno: „vokálne zažiaril nielen domáci orchester a zbor, ale predovšetkým kvarteto sólistov“. Ľ. Rybárskej pripisuje k dramatickému sopránu aj schopnosť kreovať piánové pasáže, E. Randovú označuje za „najlepšiu súčasnú českú speváčku“ a o P. Dvorskom píše, že jeho tenor „miestami žiaril priam rozprávkovo, no mal aj miesta menej vydarené“ — čo sedí s doloženou zdravotnou indispozíciou. ☆ Recenzia dodáva, že v opakovanom koncerte, už mimo BHS, zvládol basový part vyrovnanejšie J. Galla (v archíve je basista Ján Galla); pôvodné uvedenie spieval S. Kopčák.

☆ Deň pred koncertom prišiel Peter Dvorský na besedu s novinármi rovno z generálky na Requiem a „na druhý deň musel spievať“ (Ľud, N. Litschauerová, 19. 10. 1989, s. 5) — kontext k jeho doloženej zdravotnej indispozícii.

☆ Requiem sa po festivale zopakovalo — a je to doložené dvakrát. Ľud ešte pred otvorením BHS (N. Litschauerová, 27. 9. 1989) ohlasuje, že cyklus „Slovenská filharmónia 1989“ sa „začne hneď po skončení BHS (reprízou Verdiho Requiem)“. Práve o tej repríze píše V. Toman (20. 10. 1989, s. 6), keď hovorí, že basový part tam zvládol vyrovnanejšie J. Galla než na festivalovom uvedení.

☆☆ Repríza má dátum aj meno: 13. októbra, Ján Galla. Hudobný život (I. Berger, č. 24/1989, s. 3) uvádza, že prvý koncert jubilejného cyklu Slovenská filharmónia 1989 bol 13. októbra reprízou tohto večera a že sa zmenil jediný sólista — „Ján Galla namiesto zrelšieho Sergeja Kopčáka“. Ostatní boli tí istí: Ľubica Rybárska, Eva Randová, Peter Dvorský, SFZ pripravený Pavlom Procházkom a orchester SF pod Jamesom Conlonom. Repríza mala podľa recenzenta „rovnako vysoké umelecké akríbie i výsledky“.