Recenzia (Juraj Pospíšil, Slovenská hudba 1967/7, s. 319) uvádza pôvodný taliansky názov druhého diela a označuje ho za scénické oratórium; bulletin ho na s. 5 nazýva „Tancredove boje, opera v jednom dejstve“ a na s. 16 „Boje Tancréda“. Zo spevákov menuje prameň iba tenoristu Santeho Rosoléna v úlohe rozprávača; sólistku spievajúcu Clorindu nepomenúva.