„Bystrická inscenácia je šťastným plodom názorovej zhody špičkového tvorivého tímu. To sa nestáva na Slovensku často… Súlad hudby a textu viedol Poláka k ostrému profilovaniu postáv, dynamickosť striedajúcich sa obrazov riešil na dokonale vymyslenej variabilnej Valekovej scéne, kde štrnásť obrazov plynie v priam filmových strihoch. Modernosť tejto inscenácie nespočíva len v tvaroch kostýmov či vo výprave, ale najmä vo voľbe prostriedkov, nepatetickom herectve a fascinujúcom svietení,“ hodnotí operný kritik Pavel Unger (Pravda 18. 10. 2011) a pokračuje: „Paralelne s réžiou dodáva Coriolanovi jedinečnú tvár hudobné naštudovanie Mariána Vacha. Nesmierne hĺbavé, prepracované v nuansách, orchestrálne vyšperkované a zároveň zrkadliace dramatické akcie.“