Johann Christian bol žiakom nie jedného, ale hneď dvoch Bachov - najprv sa učil u svojho otca, veľkého Johanna Sebastiana a po jeho smrti u Carla Philipa Emanuela. Po viacerých umeleckých cestách sa usadil na dvore anglickej kráľovnej – azda aj preto býva označovaný ako „londýnsky Bach“. Vďaka svojej popularite získal aj objednávku napísať operu pre Paríž - stala sa ňou Amadis de Gaule (1779). Píše o nej dokonca aj mladý Mozart v jednom zo svojich listov: „…pán Bach z Londýna je tu (v Saint Germain) už 14 dní; chystá sa napísať francúzsku operu, preto si zaskočil sem vypočuť si spevákov, vráti sa do Londýna operu napísať a zase príde sem, aby ju uviedol na scénu – jeho aj moju radosť, keď sme sa znova uvideli, si môžete ľahko predstaviť.“ Nečudo, že Bachove virtuózne árie, talianska vyváženosť formy obsahu i nemecká dôslednosť v stavbe harmónie sa stali pravým predchodcom viedenského klasického slohu – a teda aj tvorby Mozarta. Po dvoch storočiach sa k opere vrátil v roku 1983 Helmut Rilling, aby ju predviedol v Hamburgu, Štrasburgu a Frankfurte. Po uvedení oratória a omše J. N. Hummela na minuloročnom festivale pod taktovkou Didiera Talpaina, je to opäť slovenská premiéra dávno skomponovaného diela a udalosť hodná pozornosti poslucháčov.