„…je ako známy domáci priateľ, ktorého vždy radi a s úctou prijímame,“ napísal Robert Schumann o Josephovi Haydnovi. I dnes, pri príležitosti 200. výročia jeho úmrtia, z koncertných pódií zaznievajú tóny jeho symfónií, komorných či chrámových skladieb. „Papá“ Haydn, ako ho už počas života s rešpektom nazývali muzikanti i jeho priatelia, dlhé roky pôsobil na esterházyovskom dvore v Eisenstadte. Na sklonku svojho života poznamenal: „…ako kapelník som mohol robiť rôzne pokusy, pozorovať, čo spôsobuje účinok a čo ho tlmí, taktiež vylepšovať, pridávať, škrtať, vážiť. Bol som odlúčený od sveta, nikto v mojej blízkosti až na mňa samotného, ma nemohol rozčúliť a hnevať, a tak som sa musel stať originálnym“. K dielam z tohto obdobia patrí aj slávnostná Missa Cellensis C dur Hob.XXII:5, ktorú Haydn skomponoval pravdepodobne roku 1766 pre veľký pútnický kostol Mariazell v Štajersku.