Preskočiť na obsah
← Tlačové správy / Aktuality
15. 11. 1995

Vrcholy a prepady 31. ročníka

Recenzent Igor Javorský viedol cez celý ročník to, čo sám nazval „malou ligou festivalových zážitkov“ .

Na vrchole: Rozhlasový symfonický orchester Stuttgart s Georgesom Prêtrom (6. 10.) — „prvotriedna ozdoba tohtoročných hudobných slávností“ — a Slovinská filharmónia Ľubľana s Markom Letonjom (9. 10.): „Bola to síce show, ale veľmi vkusná, opierajúca sa o tvrdý profesionalizmus. Perfect! Number One!“ O dirigentovi dodáva: „Už dávno som nevidel na dirigentskom stupienku toľko elegancie, presnosti, disciplíny a zdravého úsudku zároveň.“

Vysoko hodnotí aj Ruský symfonický orchester s Markom Gorensteinom (5. 10.), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s Róbertom Stankovským (2. 10.) — „šéfdirigent SOSR-u zohral so Sibeliusovou nádhernou symfóniou poctivú partiu“ — a otvárací koncert Slovenskej filharmónie s Liborom Peškom.

Pod čiarou: Symfonický orchester RTV Záhreb (3. 10.) — „Hostia z Chorvátska spôsobili najprv vrásky na čelách organizátorov festivalu (ich materiály meškali až do posledných okamihov) a potom spôsobili vrásky na čelách poslucháčov“ — a záverečný koncert (13. 10.): „Prvý vypredaný (zjavne protokolárny) koncert… mal byť vyvrcholením festivalového hudobníckeho hodokvasu. Mal byť, ale, žiaľ, nebol.“ Javorský nechápe zaradenie predohry Leonora III. pred Deviatu a pripomína, že koncert sprevádzali „výjavy mladíkov s vysielačkami“ a politický prejav ministra zahraničných vecí.

K jazzovému večeru 5. októbra, ktorý sa konal v tom istom čase ako Ruský symfonický orchester, poznamenáva: „Tradícia »džez v Redute« asi nie je tou najlepšou tradíciou na BHS…“

Blok recenzií komorných koncertov otvára konštatovanie: „Festivalové publikum akosi zákonite viac priťahujú symfonické produkcie, a zatiaľ dianie na komorných pódiách ostáva v druhoplánovej pozornosti.“ Etela Čárska napriek tomu vyzdvihuje Brodského kvarteto (13. 10.): „Bol to koncert. Bol to KONCERT-CELOK. Skoncipovaný a postavený tak umne a vkusne, ako sa stáva zriedkavo.“ Naopak pri Talichovom kvartete píše, že „väčším rozčarovaním bol Dvořákov opus 106“.

Záznam naposledy upravený: