Vrcholy a prepady tridsiatky

Recenzent Hudobného života Igor Javorský rozdelil ročník na „lamentá a triumfy“.

⭐⭐ Vrcholy boli dva. O poľskom orchestri 4. októbra: „Sinfonia Varsovia prišla do Bratislavy skromne a tíško. Odišla ale so vztýčenou hlavou, sprevádzaná tým, čo možno naozaj označiť ako frenetický potlesk… Už dávno som nepocítil čosi také, ako pri prvom akorde z Mozartovej Lineckej symfónie.“ A o Fínoch 10. októbra: „Účinkovanie Helsinskej filharmónie bolo triumfom po každej stránke… Fíni majú Sibeliusovu hudbu v krvi, pretože on písal ako Fín.“

⚠️⚠️ Prepadom bol koncert Slovenskej filharmónie 7. októbra s rakúskym dirigentom Günterom Neuholdom: „Gunter Neuhold priviedol filharmonikov na okraj útesu a stačil už len malinký krôčik, aby sa všetko zrútilo do rozďavenej priepasti diletantizmu tváriaceho sa veľmi profesionálne.“ A dodáva: „Hráči SF sa po koncerte nechali počuť a skonštatovali, že Beethovena vlastne ani neskúšali.“ Kontrast s otváracím koncertom o šesť dní skôr, ktorý viedol Jiří Bělohlávek, bol podľa neho priepastný.

⚠️ Sklamaním bol aj koncert Philharmonie Hungaricy s Lordom Yehudim Menuhinom 5. októbra, vopred avizovaný ako vrchol festivalu — lístky zmizli z pokladníc v predstihu a usporiadatelia v ten večer nevpustili do Reduty študentov.

⭐ Po prvý raz za 30 rokov existencie BHS hosťovala v Bratislave Česká filharmónia ako zahraničné orchestrálne teleso (11. 10.). Koncert poctili návštevou najvyšší vládni predstavitelia na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom.

⭐ Zvláštnu kapitolu má koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu 9. októbra s japonským dirigentom Yutakom Sadom: „Do akcie zapojil naozaj celé telo, občas stál na jednej nohe, občas drepel, raz zaujal pozíciu páva, raz pozíciu tigra… a hudobníci hrali o dušu. A ja som bol rád, že 9. októbra sa v Koncertnom štúdiu na Mýtnej ulici hrala extra liga.“