Nové vedenie a koniec satelitných akcií

Jubilejný 30. ročník priniesol najväčšiu výmenu vedenia v dejinách festivalu. Predsedom Festivalového výboru sa stal skladateľ a muzikológ Ladislav Burlas, ktorý v úvodnom príhovore ďakuje svojmu predchodcovi Ladislavovi Mokrému. Vzniklo Direktórium BHS — Burlas, Ferdinand Klinda, Alžbeta Rajterová a Juraj Hrubant — a vedľa neho osemčlenný Festivalový výbor zložený z dramaturgov a riaditeľov inštitúcií: Miloslav Blahynka, Alena Čierna, Elena Filippi, Marián Jurík, Július Klein, Ondrej Lenárd, Daniela Rusó a Ladislav Slovák.

⚠️ Z osemnásťčlenného výboru roku 1992 a šestnásťčlenného roku 1993 ostali len štyria — a všetci štyria sú v Direktóriu.

Prvý raz od roku 1970 sa nekonalo ani Interpódium, ani Medzinárodná tribúna mladých interpretov UNESCO. Šéfredaktor Hudobného života Marián Jurík to v úvodníku čísla 21/1994 víta:

„Ono pozitívne hodnotenie tohtoročných BHS nespočíva iba vo väčšine kvalitných koncertných produkcií, ale najmä v tom, že festival sa pod novým vedením vrátil ku klasickej podobe festivalu bez pridaných barličiek a výstuží v podobe cudzieho peria, ktorým sme robili úspešný servis niekomu inému, len nie sebe. […] Interpódium a MTMI vznikli v určitých kultúrno-politických podmienkach, kedy iste splnili svoje poslanie, avšak čas ich užitočnosti sa naplnil.“

Ako náhradu navrhuje: „Prečo by aj náš festival nemohol mať ako súčasť zaujímavú atraktívnu interpretačnú súťaž, ešte radšej by som videl skladateľskú, prečo by náš festival nemohol mať akcent v kantátovo-oratoriálnej tvorbe, keď máme taký skvelý zbor.“

A uzatvára: „Tridsiatka BHS ukázala, že predpoklady k tomu sú…“