McCartney a jazz — festival otvára dvere

Ročník 1992 prvý raz otvoril dvere populárnej hudbe a urobil to naraz dvoma podujatiami.

27. septembra zaznelo v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu Liverpoolské oratórium Paula McCartneyho. Hudobný život 20/1992 opisuje, čo to urobilo s pokladňou: „Atrakcia využila všetok svoj šarm a vplyv, aby aspoň čiastočne naplnila kasu. Stačilo jej jedno meno — Paul McCartney — a zrazu «všechno je hotovo»! Pokladnica už dlho pred začiatkom BHS avizovala prvý vypredaný koncert.“

Recenzent Igor Javorský mal k dielu výhrady — „McCartneyho kolos je ozajstnou všehochuťou, naivným prierezom dejinami hudby od baroka po Beatles“ —, no vyzdvihol, že „realizáciu Liverpoolského oratória vzali do rúk mladí hudobníci“. Spievali Lívia Ághová, Silvia Sklovská, Miroslav Dvorský a Juraj Peter, dirigoval Robert Stankovský a spolu s Detským a mládežníckym zborom Slovenského rozhlasu účinkovali spojené vysokoškolské zbory Lúčnica, Technik a Echo.

1. októbra mal festival prvý samostatný jazzový večer. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie hralo Art Farmer kvinteto — Art Farmer trúbka, Fritz Pauer klavír, Harry Sokal saxofón, Joris Dudli bicie a Heiri Känzig kontrabas. ⚠️ Bulletin program neuvádza: „je zostavený zo súčasnej tvorby členov ensemblu a zo štandardného jazzového repertoáru“.

⚠️ Kontrast s prvými dvoma dňami festivalu bol ostrý. O otváracích koncertoch ten istý recenzent napísal: „Celé kartóny lístkov ostávali nedotknuté v pokladni a nad obidvoma koncertami skutočne ostali visieť ťažké sivé a neprajné mraky.“