Tri kostoly a tri zbory

Adrian Rajter zhrnul v Hudobnom živote 24/1990 zborový blok ročníka: „V rámci tohtoročných Bratislavských hudobných slávností odznelo viac zborových (a cappella) koncertov, ako bolo zvykom po minulé roky. Tentokrát bola ponuka obzvlášť príťažlivá, lebo sa predstavili tri zbory rôznej proveniencie, zloženia, repertoárovej orientácie a pochopiteľne i odlišného interpretačného prístupu.“

Spevácky zbor Lúčnica otvoril blok 27. septembra v chráme Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici pod vedením Petra Hradila. Zaznela tu premiéra skladby Ivana Hrušovského „17. XI. 1989“ , pomenovanej po dátume začiatku nežnej revolúcie. Recenzent zvlášť oceňuje uvedenie dvojzborového diela Jána Šimbrackého Domine ad adjuvandum me festina — „tento skladateľ vskutku veľkého európskeho formátu je najmä zo strany našich interpretov stále zanedbávaný“.

Orphei Drängar, švédsky mužský zbor založený roku 1853, vystúpil 3. októbra v Koncertnej sieni SF pod taktovkou Roberta Sunda, druhého zbormajstra po Ericovi Ericsonovi. „Vari nebude zveličením považovať tento koncert za jeden z vrcholov tohtoročného festivalu.“ Obecenstvo si vyžiadalo štyri prídavky.

Orthodoxe, jedenásťčlenný bulharský mužský vokálny súbor s umeleckým vedúcim Vivianom Kročkovom, spieval 10. októbra vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej pravoslávne a byzantské spevy; interpretačne najvydarenejším číslom bolo Te-Ri-Rem Ioannesa Kukuzela zo 14. storočia.

⭐ Tretím chrámom ročníka bol Dóm sv. Martina, kde 7. októbra hral a spieval Cirkevnohudobný spolok so Speváckym zborom mesta Bratislavy.