Čo sa oproti bulletinu zmenilo
Bulletin BHS 1990 mal redakčnú uzávierku 1. júla 1990 a v tiráži poctivo priznáva: „Zmena programu a účinkujúcich vyhradená.“ Čo sa medzitým naozaj zmenilo, hovoria recenzie Hudobného života.
Šimaiova Elégia neodznela. Na koncerte Slovenskej hudobnej únie 29. septembra sa z ohlásených štyroch skladieb hrali len tri. Igor Berger v Hudobnom živote 24/1990: „Tešili sme sa i na stretnutia s hudbou P. Šimaia, žiaľ, jeho Elégiu sme si z neznámych dôvodov nevypočuli. V budúcnosti by snáď bolo vhodné oznámiť poslucháčom, že jedno z diel neodznie…“ Tá istá recenzia dopĺňa interpretov, ktorých bulletin neuvádza vôbec: obe sláčikové kvartetá hralo Moyzesovo kvarteto, Bergerovo Adagio 2 „Pokánie“Pavel Bogacz a Dana Šašinová-Satury.
V Dóme sv. Martina spieval iný Dvorský. Bulletin ohlasuje na 7. októbra Petra Dvorského; podľa Hudobného života 24/1990 „namiesto Petra Dvorského, ktorý iste bol dôležitým magnetom pre publikum, vystúpil Miroslav Dvorský. Namiesto Dvořákovho cyklu Biblické piesne, počuli sme z neho fragmentárny výber.“ Oproti pôvodnému programu sa rozšírila aj účasť Speváckeho zboru mesta Bratislavy.
Sibeliov koncert na závere hral Sitkovetsky, nie Mullova. Bulletin ohlasuje Viktóriu Mullovú; Hudobný život 23/1990 aj 22/1990 zhodne píšu o Dmitrym Sitkovetskom ako sólistovi Sibeliovho husľového koncertu d mol.
Modrofúza spievali obaja maďarskí sólisti. Bulletin menuje basistu Lászlóa Polgára; podľa recenzie sa na Bartókovej partitúre podieľali „obaja sólisti Ildikó Komlóssy a Sándor Sólyom-Nagy“. Recenzia označuje Modrofúza za „vrchol večera a azda aj festivalu“.
Obe premiéry Madame Butterfly mali iné obsadenie, než bulletin tlačí. Pri hlavných postavách stoja v programe trojice alternujúcich mien bez priradenia k večerom. Protagonistami prvej premiéry boli Eva Šeniglová a Ľudovít Ludha; druhú premiéru „musel zachraňovať František Livora … a košická protagonistka Eliška Pappová, dodatočne začlenená do štvorice interpretiek hlavnej postavy“ — teda ani jedno z troch tlačených mien.
Alexandre Lagoya zmenil celý program. Lýdia Dohnalová v Hudobnom živote 23/1990: „Nemalým prekvapením bolo oznámenie, že pán Lagoya si oproti ohlásenému programu bude zahlasovať dramaturgické úpravy. A div-divúci: z pôvodnej zostavy neostalo nič. Azda len v jedinom prípade sa obe verzie zhodovali.“ ⏳ Recenzia menuje autorov, nie však ich konkrétne opusy, takže tento rozdiel ostáva v archíve zatiaľ nezapísaný.