Štvrťstoročie festivalu

Bratislavské hudobné slávnosti dovŕšili v roku 1989 štvrťstoročie. Úvodný text bulletinu, ktorý napísal predseda Festivalového výboru Ladislav Mokrý, konštatuje, že festival sa „po boku svojho staršieho partnera a vzoru, Pražskej jari, stal medzinárodne uznávaným faktorom «európskeho koncertu»“.

V tom istom roku oslávili štyridsať rokov Slovenská filharmónia aj Slovenský ľudový umelecký kolektív. Filharmónii bol venovaný záverečný koncert — Verdiho Requiem pod taktovkou Američana Jamesa Conlona so sólistami Ľubicou Rybárskou, Evou Randovou, Petrom Dvorským a Sergejom Kopčákom. Hudobný život 23/1989 ho označil za „udalosť číslo 1 vďaka prítomnosti kvarteta sólistov a dirigenta“; Peter Dvorský spieval so zdravotnou indispozíciou. SĽUK oslávil jubileum celosúborovým programom Moja rodná a jeho spevácky zbor otváracím koncertom k sedemdesiatinám dirigenta Štefana Klima.

Šesťdesiatku mal v tom roku aj Symfonický orchester Československého rozhlasu v Bratislave, ktorý dostal vlastný večer pod taktovkou Ľudovíta Rajtera.

⚠️ Ročníka sa zúčastnilo päť symfonických orchestrov (ORF Viedeň, Barcelona, FOK, Slovenská filharmónia a SOČR) proti ôsmim v roku 1988 — Hudobný život to zaznamenal ako citeľné zaostanie za predchádzajúcim ročníkom.