Čo sa oproti bulletinu zmenilo

Čo sa medzi tlačou bulletinu a festivalom zmenilo, sa dá zrekonštruovať z monotematického festivalového čísla Hudobného života 21/1986.

Koncert, ktorý v bulletine nie je. Recenzia Igora Javorského opisuje vystúpenie Orchestre National du Capitole de Toulouse s dirigentom Michelom Plassonom 6. októbra v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie — teda večer, o ktorom bulletin mlčí. Zazneli Ravelove Vznešené a sentimentálne valčíky, Rousselova 3. symfónia g mol a Saint-Saënsova Organová symfónia s rakúskym organistom Robertom Lehrbaumerom, k tomu tri francúzske prídavky.

Homero Francesch neprišiel. Uruguajský klavirista, ohlásený na otvárací symfonický koncert 25. septembra s Rachmaninovovým 3. koncertom, „pre chorobu neprišiel“. Zaskočil Marián Lapšanský s Griegovým Klavírnym koncertom a mol; ako prídavok pridal Lisztovu Parafrázu na Verdiho Rigoletto.

Hubert Soudant ochorel. Koncert v Medzinárodný deň hudby 1. októbra — s premiérou Matthusových Catullových útrap z lásky, ktoré vznikli na objednávku Slovenskej filharmónie — prevzal Oliver Dohnányi. Program sa navyše rozšíril o Čajkovského Symfóniu č. 4, čo recenzia označuje za dramaturgickú chybu: štyri veľké diela za sebou.

Vladimír Ovčinnikov nemohol prísť. Na interpódiovom koncerte 4. októbra ho nahradil devätnásťročný Igor Ardašev z Brna, ktorý v tom roku získal 5. cenu na Čajkovského súťaži v Moskve. Namiesto Prokofievovho druhého koncertu zahral Čajkovského koncert b mol. ⚠️ Účastníkom Interpódia sa tým nestal.

Arménsky koncert dirigoval niekto iný. Bulletin uvádza pri koncerte 27. septembra dirigenta Róberta Stankovského; podľa recenzie viedol Cappellu Istropolitanu arménsky dirigent Jakov Ter-Voskaňan. Namiesto Mirzojanovej Symfónie pre sláčiky a činely zaznela Koncert-elégia Aiota Zograbiana.

⭐ Vrstva „ohlásené × odznelo“ je v archíve zapísaná pri každom dotknutom diele.