Preskočiť na obsah
Časť - z - 0:00 / 0:00
◁◁ 5s
5s ▷▷
Záverečný koncert 61. ročníka BHS
Ne 11. októbra 2026 | KSSF

Záverečný koncert 61. ročníka BHS

Ne 11. októbra 2026 o 19:30 | KSSF | BHSO | | | | [zverejnené 2026-10-28]

Záverečný koncert 61. ročníka BHS

Poznámka k záznamu: Milí priatelia, milí diváci/poslucháči. Mahlerova Druhá symfónia má mimoriadne veľký dynamický rozsah – od sotva počuteľného pianissima až po plné tutti orchestra, zboru a organa. Záznam preto ponúkame v dvoch zvukových verziách:

  • Zosilnený (predvolený) – dynamika je zúžená, aby boli aj tiché miesta dobre počuteľné v slúchadlách mobilu, z reproduktorov notebooku či v hlučnejšom prostredí.
  • Hi-Fi – pre audiofilov: plná dynamika tak, ako znela v sále, bez zosilňovania tichých miest. Odporúčame kvalitné slúchadlá alebo reproduktory a o niečo vyššiu hlasitosť.

Medzi verziami prepnete tlačidlom v ovládacej lište prehrávača vedľa titulkov CC – ukazuje práve hranú verziu (Zosilnený alebo Hi-Fi). Prepínač je dostupný na počítači; na mobilnom telefóne sa prehráva predvolená zosilnená verzia.


Symfónia č. 2 c mol Vzkriesenie Gustava Mahlera, jedného z najväčších géniov hudobnej histórie, patrí medzi najkrajšie a zároveň najmonumentálnejšie diela svetovej orchestrálnej literatúry. Skladateľ ju písal šesť rokov (1888 – 1894), vždy len v priebehu letných prázdnin, keď ho nezaťažovali dirigentské povinnosti v Lipsku, Prahe a najmä v mestskom divadle v Hamburgu. Práve z dôvodu celoročného enormného pracovného zaťaženia sa v letných mesiacoch uchyľoval do prírody: na brehu alpského jazera Attersee v hornom Rakúsku si nechal postaviť malý drevený domček na komponovanie, kde v lete 1893, izolovaný od ľudí, napísal druhú a tretiu časť 2. symfónie. V júni 1894 tu za necelé tri týždne v obrovskom tvorivom ošiali dokončil gigantické finále a celú symfóniu kompletne zinštrumentoval.

Premiéra diela sa uskutočnila 13. decembra 1895 v Berlíne pod autorovým vedením, o štyri roky neskôr odznela po prvýkrát vo Viedni, kde skladateľ pôsobil ako riaditeľ Dvornej opery. Najväčší triumf zaznamenalo dielo pri svojom americkom uvedení v newyorskej Carnegie Hall v decembri 1908, znova pod autorovou taktovkou. Po nacistickom zákaze uvádzania Mahlerových diel v rokoch 1933 – 1945 bola 2. symfónia jedným z prvých diel, ktoré po vojne zazneli na koncertných pódiách v Nemecku a Rakúsku. Yutaka Sado si na uvedenie diela vybral vynikajúce sólistky a Slovenskú filharmóniu so Slovenským filharmonickým zborom. S obidvoma našimi skvelými telesami už dirigent spolupracoval v zahraničí resp. zaznamenal nahrávky.

Yutaka Sado dirigent
Petra Torkošová zbormajsterka
Anna Werle mezzosoprán

Skladatelia: Gustav Mahler (1860–1911)

Christina Landshamer

Christina Landshamer je vďaka svojej štýlovej všestrannosti a jemnému citu pre hudobný výraz vyhľadávanou koncertnou, opernou a piesňovou speváčkou. Pravidelne spolupracuje s renomovanými dirigentmi ako Herbert Blomstedt, Alan Gilbert, Manfred Honeck, Roberto GonzálezMonjas, Marek Janowski, Marie Jacquot, Andrés OrozcoEstrada, Pablo Heras Casado, Franz WelserMöst, Gustavo Gimeno, Ariane Matiakh, Christian Thielemann a Gustavo Dudamel. Jej umelecké angažmány ju privádzajú k významným orchestrom, medzi ktoré patria Berlínski filharmonici, Symfonický orchester Bavorského rozhlasu, Sächsische Staatskapelle Dresden, Gewandhausorchester Leipzig, TonhalleOrchester Zürich, Orchestre de Paris, NHK Symphony Orchestra Tokyo, Orchester Švédskeho rozhlasu, ale aj Newyorská filharmónia a Cleveland Orchestra. Na operných javiskách vystupovala okrem iného v Štátnej opere v Stuttgarte, v Komickej opere v Berlíne a v Opéra du Rhin v Štrasburgu. S Nikolausom Harnoncourtom spolupracovala v Theater an der Wien a na Salzburskom festivale spievala pod taktovkou Sira Simona Rattla. V úlohe Paminy v Mozartovej Čarovnej flaute hosťovala okrem iného v Bavorskej štátnej opere a s Cleveland Orchestra pod vedením Franza Welser Mösta. Ďalšie operné úlohy ju zaviedli napríklad ako Ännchen v Čarostrelcovi do Semperoper v Drážďanoch, ako Almirenu v Händlovom Rinaldovi do Glyndebourne, ako Sophie v Straussovom Gavalierovi s ružou do Lyric Opera of Chicago a ako Woglindu vo Wagnerovom Zlate Rýna do Bavorskej štátnej opery pod vedením Kirilla Petrenka. V Haydnovom Stvorení stvárnila sopránový part v inscenácii súboru La Fura dels Baus, okrem iného v Paríži a na festivale Mostly Mozart v New Yorku.

Sezóna 2026/2027 ju opäť privedie k renomovaným orchestrom a dirigentom. Sezónu otvorí dielom Franza Schmidta Kniha so siedmimi pečaťami s Tokyo Symphony Orchestra pod vedením Lorenza Viottiho. Nasledovať bude turné so Straussovými Štyrmi poslednými piesňami spolu s Jenskou filharmóniou, s koncertmi v Jene a Bazileji. Pod vedením Manfreda Honecka v tejto sezóne uvedie Beethovenovu Deviatu symfóniu s Rotterdam Philharmonic Orchestra a Viedenskými symfonikmi a Mozartovo Rekviem s Mníchovskou filharmóniou. S Paavom Järvim a Orchestre Philharmonique du Luxembourg sa predstaví v Beethovenovej Misse solemnis v Luxemburskej filharmónii. Do Kolína nad Rýnom sa vráti s Mozartovým Rekviem a Gürzenich Orchester pod vedením Tona Koopmana a so Stuttgarter Philharmoniker vystúpi v Beethovenovom Egmontovi v Liederhalle Stuttgart. Medzi ďalšie vrcholy sezóny patrí Mendelssohnov Eliáš s Omroep Muziek pod vedením Kariny Canellakis v Utrechte, ako aj množstvo ďalších koncertov s poprednými európskymi orchestrami a dirigentmi. Christina Landshamer má mimoriadne blízky vzťah k piesňového repertoáru. So svojím dlhoročným klavírnym partnerom Geroldom Huberom pravidelne hosťuje v renomovaných koncertných cykloch piesňovej tvorby, napríklad na Schubertiade v Schwarzenbergu, v Pierre Boulez Saal v Berlíne, vo Wigmore Hall v Londýne, vo Weill Recital Hall v Carnegie Hall v New Yorku či v Kioi Hall v Tokiu. Jej umeleckú tvorbu dokumentujú CD a DVD nahrávky pre vydavateľstvá Pentatone, Deutsche Grammophon, Sony Music, BR Klassik a Oehms Classics. V roku 2022 vydala spoločnosť Pentatone jej sólové CD s dielami Haydna, Mozarta a Beethovena, ktoré vzniklo v spolupráci s Akademie für Alte Musik Berlin. Od roku 2021 sa Christina Landshamer s veľkým nasadením venuje aj podpore a vzdelávaniu mladých hudobných talentov. V roku 2024 bola vymenovaná za profesorku spevu na Staatliche Hochschule für Musik und darstellende Kunst v Stuttgarte.

Na festivale Bratislavské hudobné slávnosti v minulosti Christina Landshamer vystúpila v roku 2019 na koncerte Mníchovskej filharmónie pod vedením Thomasa Hengelbrocka.

Yutaka Sado

Yutaka Sado patrí k najuznávanejším japonským dirigentom našej doby. V rokoch 2015 – 2025 pôsobil ako šéfdirigent Tonkünstler Orchestra v Rakúsku a následne bol menovaný za prvého čestného dirigenta tohto telesa. Od roku 2023 je šéfdirigentom orchestra New Japan Philharmonic, ktorý založil Seiji Ozawa. Ako umelecký riaditeľ Interpretačného umeleckého centra (Performing Arts Center – PAC) Hyogo a šéfdirigent PAC orchestra, v ktorom pôsobia tak japonskí ako aj svetoví hudobníci, hrá od roku 2005 hlavnú úlohu v jeho rozvinutí na jednu z popredných japonských kultúrnych inštitúcií. Dnes toto centrum priťahuje na svoje koncerty a divadelné programy približne 60 000 predplatiteľov.

Yutaka Sado je v Japonsku mimoriadne uznávanou a verejne známou osobnosťou, najmä vďaka týždennému televíznemu programu, v ktorom v pozícii dirigenta i moderátora predstavuje publiku svet klasickej hudby. Viac ako 20 rokov diriguje každoročné uvedenie Beethovenovej Deviatej symfónie, v ktorom na štadióne v Osake účinkuje 10 000 zboristov. Toto podujatie, známe v Japonsku ako „Daiku“ („Deviata“), usporadúva Mainichi Broadcasting System (MBS), jedna z popredných rozhlasových a televíznych sietí v Japonsku, a patrí k najobľúbenejším podujatiam v oblasti vážnej hudby v krajine. Sado podniká tiež pravidelné turné so svojím Super Kids Orchestra, súborom, ktorý sa zaoberá výchovou tých najtalentovanejších žiakov zo škôl celého Japonska. Navyše pôsobí ako šéfdirigent uznávaného Siena Wind Orchestra, jedného z mála profesionálnych dychových orchestrov na svete.

Ako hosťujúci dirigent sa Yutaka Sado predstavil na pódiu s Berlínskymi filharmonikmi, Deutsches Symphonie Orchester Berlin, Konzerthausorchester Berlin, ako aj s Bavorským rozhlasovým symfonickým orchestrom, NDR Elbphilharmonie Hamburg, Symfonickým orchestrom SWR, Symfonickým orchestrom Kolín WDR a Bavorským štátnym orchestrom v Mníchove. Dirigoval Mahlerov komorný orchester, Gewandhausorchester Leipzig, Staatskapelle Dresden, Staatskapelle Weimar, Drážďanskú filharmóniu, Filharmonický štátny orchester Hamburg, Bamberských symfonikov, Gürzenich Orchester v Kolíne a TonhalleOrchester Zürich. K jeho ďalším angažmánom patrí spolupráca s Residentie Orkest The Hague, Orchestre de la Suisse Romande, London Symphony Orchestra, London Philharmonic Orchestra, BBC Philharmonic, Orchestre de Paris, Orchestre Philharmonique de Radio France, Orchestre National de France. V Taliansku viedol telesá Orchestra dell'Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, Štátny symfonický orchester RAI v Turíne, Orchestra Sinfonica di Milano Giuseppe Verdi a Orchestra del Maggio Musicale Fiorentino. V Spojených štátoch amerických debutoval Yutaka Sado so Štátnym symfonickým orchestrom vo Washingtone.

Po niekoľkých rokoch pôsobenia v pozícii asistenta Leonarda Bernsteina a Seijiho Ozawu získal Yutaka Sado významné dirigentské ocenenia, vrátane Grand Prix na 39. medzinárodnej súťaži pre mladých dirigentov v Besançone (Francúzsko) v roku 1989 a Grand Prix na Súťaži Leonarda Bernsteina v roku 1995. Jeho blízky vzťah s Bernsteinom viedol k jeho menovaniu za rezidenčného dirigenta na Pacific Music Festival v Sappore. V roku 1990 spoločne s ostatnými Bernsteinovými chránencami Sado dirigoval spomienkový koncert za Leonarda Bernsteina v Katedrále sv. Jána v New Yorku. Jeho medzinárodná kariéra sa začala jeho menovaním za šéfdirigenta Orchestra Lamoureux v Paríži. Túto pozíciu zastával v rokoch 1993 až 2010.

Vyše päťdesiat nahrávok dokumentuje šírku a všestrannosť umeleckých úspechov Yutaku Sada. Záznamy vydané na vlastnej značke Tonküstler Orchestra zahŕňajú produkcie a živé nahrávky z viedenského Musikvereinu, medzi inými aj skladby Život hrdinu a suita z Gavaliera s ružou Richarda Straussa, Stvorenie a symfónie č. 4 – 8 Josepha Haydna, Symfónia č. 2 Johannesa Brahmsa, symfónie č. 1 – 8 Gustava Mahlera (za spoluúčinkovania Slovenského filharmonického zboru), Brucknerove symfónie č. 4, 8 a 9, Symfónia č. 2 a Finlandia Jeana Sibelia, ako aj orchestrálne diela Leonarda Bernsteina.

Na festivale Bratislavské hudobné slávnosti Yutaka Sado v minulosti dirigoval Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (1994) a tiež pamätné uvedenie Messiaenovej Symfónie Turangalîla s TonkünstlerOrchestrom (2017).

Petra Torkošová

Petra Torkošová absolvovala štúdium zborového dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Blanky Juhaňákovej. Od roku 2013 pôsobí ako dirigentka miešaného zboru Technik STU, s ktorým uviedla premiéry diel viacerých slovenských skladateľov. Viaceré z týchto kompozícií pracujú s priestorovým rozmiestnením interpretov a experimentálnymi podobami zborového zvuku. So zborom Technik STU sa predstavila na medzinárodných projektoch a koncertoch v Luxembursku, Taliansku, Maďarsku, Česku, Rakúsku, Nemecku a Izraeli. V posledných rokoch zbor získal prestížne ocenenia na medzinárodných súťažiach na Slovensku, vo Švédsku, a v Moskve, najmä v kategóriách slovenská ľudová tvorba a súčasná hudba. Jej repertoár zahŕňa rozsiahlu a cappella tvorbu aj vokálno inštrumentálne diela, medzi nimi Magnificat Johna Ruttera, Petite messe solennelle Gioachina Rossiniho a Rekviem Wolfganga Amadea Mozarta, Gabriela Faurého, Mauricea Duruflého a Johannesa Brahmsa. Spolupracovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Mucha Quartet, Hilaris Chamber Orchestra a Slovenským komorným orchestrom. So zborom Technik STU nahrala dva albumy. Prvý z nich, Ľudové premeny (2018), prináša rozmanité úpravy ľudových piesní pre zbor a cappella. Na druhom albume Triptych (2026) sa predstavujú všetky hudobné telesá pôsobiace na STU. Ako externá členka Wiener Singakademie účinkovala v Mahlerových symfóniách č. 2 a 3 a v oratóriu The Dream of Gerontius Edwarda Elgara pod vedením dirigentov Teodora Currentzisa a Jakuba Hrůšu. Pôsobí tiež v Divadle Aréna v inscenácii Tiso. Ako zbormajsterka pripravila zbor pre premiéru inscenácie Bertolta Brechta Život Galileiho v Slovenskom národnom divadle. Pedagogicky pôsobí na Katedre skladby a dirigovania Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU. Na VŠMU založila ženský zbor Solfeggio, ktorý získal ocenenie absolútneho víťaza na medzinárodnej súťaži. So študentmi pripravuje podcasty venované hudbe a osobnostiam slovenského hudobného života a každoročne sa podieľa na organizácii medzinárodných dirigentských kurzov v spolupráci s nemeckým dirigentom Rolfom Beckom. Počas svojej dirigentskej praxe spolupracovala aj so zbormi Cantus, Voci Allegre, Lúčnica, Ad Una Corda a Speváckym zborom slovenských učiteľov. Ako hosťujúca umelkyňa sa predstavila na festivaloch Konvergencie, Nová slovenská hudba, MelosÉtos, Orfeus a Pohoda. V súčasnosti pôsobí ako zbormajsterka Slovenského filharmonického zboru.

Anna Werle

Repertoár Anny Werle siaha od baroka cez hudbu Donizettiho, Straussa a Wagnera až k moderným operám od Henzeho a Benjamina, pričom sa rýchlo etablovala v dramatickom repertoári vo Wagnerových postavách Brangäne a Fricky.

V sezóne 2025/2026 Anna Werle debutovala ako Carmen v Sofijskej opere, ako Háta (Predaná nevesta) vo Viedenskej štátnej opere, Hermia (Sen noci svätojánskej) v Deutsche Oper Berlin, Suzuki (Madama Butterfly), Striga (Perníková chalúpka) a ako Donna Elvíra (Don Giovanni) vo Volkstheater Rostock. Okrem toho Anna Werle opätovne vystúpila v Arena di Verona v postave Feneny (Nabucco) a Flory (La traviata) v novej otváracej produkcii sezóny. Na koncertnom pódiu spieva vo Verdiho Rekviem so Sing Akademie zu Berlin v Berlínskej katedrále, v Beethovenovej 9. symfónii s Beethovenovým orchestrom Bonn pod taktovkou Dirka Kaftana a v Rossiniho Petite messe solennelle v Teatro Filarmonico Verona. Predstaví sa tiež ako sólistka na novoročných koncertoch Neue Philharmonie Westfalen.

V rokoch 2022 – 2025 sa Anna Werle výrazne uviedla v debutových predstaveniach ako Fenena (Nabucco) vo Verone (Pinchas Steinberg), Princ Orlofsky (Netopier) v NCPA v Pekingu (Marc Minkowski) a 3. dievča (Elektra) v Teatro Filarmonico di Verona (Michael Balke). Predstavila sa tiež v Mahlerovej Piesni o zemi v Opere Stuttgart a ako Brangäne (Tristan a Izolda) v Sofijskej opere (Constantin Trinks), Teatro Petruzzelli Bari (Marc Piollet) a v Opere v Lipsku. K jej ďalším vystúpeniam patrí 2. anjel/Marie (Written on Skin) v Deutsche Oper Berlin (Marc Albrecht), La Cieca (La Gioconda) na Veľkonočnom festivale v Salzburgu (Antonio Pappano), Adalgisa (Norma) v Opera på Skäret, Waltraute (Valkýra) v Zürišskej opere (Gianandrea Noseda) a Angelina (Popoluška) v Sofijskej opere. K ďalším debutom patrí Charlotte (Werther), Marcellina (Figarova svadba) a Princ Orlofsky v Theater Regensburg. Opätovne vystúpila aj v Štátnej opere v Stuttgarte ako Fricka a Rossweiße (Valkýra) pod taktovkou Cornelia Meistera a na Tiroler Festspiele Erl ako Siegrune (Valkýra).

Anna Werle je tiež vyhľadávanou interpretkou koncert ného repertoáru a nemeckých piesní. Jej rozsiahly repertoár siaha od Bachových oratórií cez Mozarta, Beethovena, Mendelssohna, Dvořáka až k Verdimu. Recitály a koncerty ju priviedli do koncertných siení ako Gewandhaus Leipzig, Konzerthaus Berlin, Berlínska katedrála, Yuri Bashmet Festival počas olympijských hier v Soči, RBB Sendesaal v Berlíne, Festival v Klosterneuburgu a predstavila sa tiež na koncertnom turné s Bachovou Omšou h mol pod taktovkou Hellmutha Rillinga v Taliansku (Teatro San Carlo Genova, Auditorium Manzoni Bologna, Teatro comunale Vicenza, Teatro comunale Siena, Castel S'Elmo Napoli). Pravidelne interpretuje Mahlerove orchestrálne piesne ako Piesne potulného tovariša a Pieseň o zemi, ako aj Biblické piesne Antonína Dvořáka, Wagnerove Wesendonck-Lieder a Verdiho Rekviem.

Anna Werle študovala spev u Roberta Gambilla na Universität der Künste vo svojom rodisku Berlíne. Navyše navštevovala majstrovské kurzy pod vedením Brigitte Fassbaender, Montserrat Caballé, Grace Bumbry, Lorenza Regazza a Hedwigy Fassbender. Zvíťazila na mnohých súťažiach vrátane Concorso Bellini a Medzinárodnej koncertnej súťaže VdKC a bola finalistkou súťaže Montserrat Caballé, Súťaže Richarda Straussa a Súťaže Marie Kraja.

Na festivale Bratislavské hudobné slávnosti Anna Werle účinkuje po prvýkrát.

Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. Od sezóny 2025/2026 pôsobia ako stáli hosťujúci dirigenti Daniel Raiskin a Ondrej Olos.

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, O. Danon, M. Rossi, N. Järvi, K. Kobayashi, J. Svetlanov, M. Jansons, Ch. von Dohnányi, D. Kitajenko, O. Suitner, J. Conlon, V. Gergiev, A. Rahbari, F. Luisi, Sir Y. Menuhin, P. Schreier, V. Fedosejev, R. Weikert, M. Caridis, P. Steinberg, P. Keuschnig, T. Hanus, J. Hrůša, J. Valčuha, T. Netopil, I. Marin, P. Baleff, G. Pehlivanian, J. Märkl, I. Volkov, W. Marshall, E. G. Jensen, A. Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov – interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian. Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch, či na prestížnych pódiách ako Liederhalle Stuttgart a Kolínska filharmónia a koncertovala v Záhrebe, Maribore, vo Viedni i na Festivale Krumlov s Maximom Vengerovom. V uplynulej sezóne orchester vystúpil v rámci abonentného cyklu vo Festspielhause v Salzburgu a absolvoval zahraničné turné v Španielsku a Japonsku. Okrem zahraničných pódií pravidelne koncertuje na domácich renomovaných festivaloch ako Bratislavské hudobné slávnosti, Košická hudobná jar či festival Allegretto Žilina. V sezóne 2026/2027 orchester pokračuje v nahrávaní symfónií F. Schmidta so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom. Slovenská filharmónia v tejto sezóne prijala pozvanie na koncerty v rámci festivalov v Jihlave a Kroměříži, na spoluprácu s Pražským filharmonickým zborom na adventných koncertoch v Prahe a spoločne so Slovenským filharmonickým zborom sa tiež predstaví na festivale Neuberger Kulturtage v Rakúsku.

Slovenský filharmonický zbor

Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent L. Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2026/2027 pôsobí ako zbormajsterka Slovenského filharmonického zboru P. Torkošová. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti ako C. Abbado, S. Baudo, B. de Billy, S. Byčkov, J.C. Casadesus, J. Conlon, D. Dixon, Ch. von Dohnányi, V. Fedosejev, J. Ferencsik, D. Gatti, P. Halffter, R. Chailly, D. Kitajenko, Z. Košler, O. Lenárd, A. Lombard, F. Luisi, L. Maazel, K. Masur, Z. Mehta, F. WelserMöst, A. Pedrotti, L. Pešek, K. Petrenko, D. Raiskin, Ľ. Rajter, H. Rilling, K. Richter, E. PekkaSalonen, P. Schreier, P. Steinberg, H. Swarowsky, V. Talich, E. Villaume a R. Weikert. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, BadenBaden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom na opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v BadenBadene a na koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022). V apríli 2025 sa SFZ s úspechom predstavil na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v novej opernej produkcii Chovanščina M. P. Musorgského (Symfonický orchester Fínskeho rozhlasu, EsaPekka Salonen) a v marci 2026 v opakovanej opernej produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (Pablo HerasCasado). V sezóne 2026/2027 čakajú SFZ popri účinkovaní na domácej pôde hosťovania v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. V úvode sezóny vystúpil SFZ v Merseburgu, kde zaznelo oratórium Kniha so siedmimi pečaťami bratislavského rodáka Franza Schmidta pod taktovkou JörgaPetra Weigla. Na sklonku roka 2026 bude SFZ hosťovať vo Viedenskej štátnej opere, v novej opernej produkcii Faustovo prekliatie H. Berlioza pod vedením Bertranda de Billyho. V závere koncertnej sezóny 2026/2027 vystúpi opätovne na festivaloch v Košiciach a Ostrave v Beethovenovej 9. symfónii. Následne sa SFZ predstaví na abonentných koncertoch Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK, kde zaznie svetová premiéra oratória Svatý Vojtěch Ľubice Čekovskej a Dvořákovo Te Deum pod vedením Tomáša Netopila. Repríza nového diela Ľ. Čekovskej sa uskutoční aj na festivale Smetanova Litomyšl a na BHS 2027. Spoločne so Slovenskou filharmóniou uvedie SFZ Verdiho Rekviem na festivale Neuberger Kulturtage pod taktovkou Stefana Vladara.

Tvrdý, prísny, neústupčivý. Tyran či despota. Gustav Mahler si za svoje vysoké nároky od svojich spolu pracovníkov vyslúžil mnohé nelichotivé prívlastky. Ako dirigent aj ako skladateľ bol detailista, neznášal lajdáctvo. Z pozície dirigenta vyžadoval od interpretov (vrátane seba) maximum, búral zažité tradície v interpretácii a priniesol úplne nový pohľad na už známe diela. Ako skladateľ vyčerpal všetky možnosti klasickej symfónie, no zároveň jej otvoril nové, dovtedy nevídané a svojimi dielami sa chcel priblížiť k obrazu symfónií budúcnosti, ako si ich predstavoval: „Slovo ,symfónia' pre mňa znamená: vybudovať nejaký svet všetkými dostupnými technickými prostriedkami.“

Prvé dve symfónie vyjadrujú, ako povedal, celý jeho život, jeho prežívanie a utrpenia, hoci ich zrod bol celkom odlišný. Kým prvá vytryskla zo silného citu, druhá sa rodila dlho a komplikovane. Aj ich uvedenia boli rovnako komplikované, ich premiéry si musel zakaždým tvrdo vybojovať, obe mali problém s prijatím a časom prešli ráznymi revíziami.

Partitúra prvej časti Symfónie č. 2 c mol vznikla ešte v roku 1888, no zapadla prachom, keď Mahlera naplno pohltili povinnosti riaditeľa budapeštianskej opery a neskôr hlavného dirigenta Mestského divadla v Hamburgu. Ku komponovaniu sa vrátil až vo februári 1892. Dirigentské úspechy u publika aj u odbornej verejnosti v hamburskej opere v ňom prebudili nádej, že by mohol konečne naplniť aj svoje skladateľské ambície. Požiadal teda vtedajšiu dirigentskú hviezdu symfonických koncertov v Hamburgu a nekorunovaného „kráľa nemeckej hudby“ Hansa von Bülowa o posúdenie prvej časti jeho Symfónie c mol, ktorá v tom čase existovala ešte samostatne pod názvom Totenfeier (Smútočná slávnosť).

Hans von Bülow omnoho mladšieho Mahlera rešpektoval, no keď mu skladateľ prehral prvú časť symfónie, nadšený veru nebol: „Ak je toto ešte hudba, tak už hudbe vôbec nerozumiem.“ Ich vzájomný vzťah to však nepoznačilo. Bülow označil Mahlera za prvotriedneho dirigenta už krátko po jeho nástupe do hamburského divadla. Podľa spomienok Bruna Waltera, keď raz večer Bülow zbadal na svojom abonentnom koncerte Mahlera sedieť v prednom rade, zostúpil z pódia a ponúkol mu taktovku.

Napriek Bülowovmu odmietnutiu sa Mahler v lete roku 1893 k náčrtom Symfónie c mol vrátil. V priebehu necelých dvoch mesiacov skomponoval Andante a Scherzo, v ktorom rozvinul hudobný materiál piesne Svätý Anton Paduánsky káže rybám zo zbierky Chlapcov zázračný roh do mohutnej symfonickej časti, a to dokonca ešte skôr, ako dokončil inštrumentáciu samotnej piesne. Práca mu šla od ruky, mal pocit, že tvorí „vďaka vnuknutiu, ktoré prichádza odinakiaľ“ a prirovnával sa k hudobnému nástroju, na ktorom hrá „duch sveta, prameň všetkého bytia“.

Posledná časť mu však stále chýbala. Zahrnúť do symfónie aj spev sa Mahler zdráhal. Ako píše kritikovi Artuhrovi Seidlovi: „Ak koncipujem veľký hudobný útvar, dôjdem vždy do bodu, keď musím pribrať 'slovo' ako nositeľa hudobnej idey… Už dlho som sa zaoberal myšlienkou pribrať do poslednej vety zbor a len z obavy, že by sa to chápalo ako napodobnenie Beethovena, som stále váhal.“ Inšpiráciu a ten správny text pre záverečnú apoteózu dlho nenachádzal. Paradoxne to bolo práve úmrtie Hansa von Bülowa začiatkom roka 1894, ktoré mu poskytlo potrebný duchovný a emocionálny zážitok pre zavŕšenie niekoľkoročného úsilia. „Keď som tam sedel a spomínal na zosnulého, súznela moja nálada s duchom diela, ktorým som sa vtedy zaoberal… Vtom zaintonoval zbor od organu Klopstockov chorál 'Vzkriesený budeš!' Zasiahlo ma to ako blesk a v mojom vnútri bolo všetko úplne jasné a zrozumiteľné! Na takýto blesk čaká tvorca, to je ono 'sväté počatie'!“ Prvé náčrty poslednej časti symfónie urobil Mahler ešte v deň pohrebu, skomponoval ju v lete 1894 v priebehu troch týždňov. Z Klopstockovej básne použil len prvé dve strofy, k nim pridal svoje vlastné verše, ktorými síce pozmenil pôvodný básnikov zámer, ale výstižnejšie vyjadril ten svoj.

Vstup do svojho symfonického sveta však musel neznalým poslucháčom uľahčiť. A hoci nemal rád programy a neskôr zakázal ich zverejňovanie pri uvádzaní jeho raných diel, k Symfónii c mol napísal niekoľko verzií, ktoré sa v podstatných bodoch zhodujú.

O prvej časti sa jednoznačne vyjadril aj v súkromnom liste kritikovi Maximovi Marschalkovi: „Prvú časť som pomenoval Smútočná slávnosť a ak to chcete vedieť, je to hrdina mojej Prvej symfónie D dur, ktorého tu nesiem k hrobu a ktorého život zachytávam z vyššieho stanoviska ako v čistom zrkadle.“ V priebehu prvej časti zobrazuje rôzne citové rozpoloženia, ktoré sprevádzajú moment konfrontácie so smrťou – oslava života zosnulého, momenty reflexie a odhodlanie čeliť smútku. No zároveň všetky, aj tie najintenzívnejšie prežívania v sebe nesú aj prísľub pokoja.

Nasledujúce tri časti Mahler nazýva interlúdiami alebo intermezzami a majú zobrazovať spomienky na život zosnulého, láskavé a plné porozumenia. O druhej časti Andante sa Mahler vyjadril ako o okamihoch šťastia v živote zosnulého hrdinu, ako o spomienke na jeho mladosť a stratenú nevinnosť. V kontexte celej symfónie pôsobí ako z iného diela a svojou lyrikou prenesie poslucháča do snovej krajiny hrdinovej mladosti.

Charakterizovať tretiu časť ako scherzo je o niečo zložitejšie. Samotný Mahler ju opísal ako prepadnutie duchu neviery, popierania, pochybností o samom sebe aj o Bohu. O to zaujímavejšie sa v tomto kontexte javí fakt, že ju vystaval na hudobnom materiáli piesne Svätý Anton Paduánsky káže rybám – neutíchajúci pohyb v orchestri, ktorý v pôvodnej piesni zobrazoval neustále hmýrenie rýb strhnutých kázňou svätca, vedie aj k výkladom o momente v živote hrdinu, keď si naplno uvedomil nekonečnú a nemennú hlúposť sveta. Tak ako ryby zostanú aj po kázni tými istými rybami, tak aj podvodník zostane podvodníkom. Ako uvádza Bruno Walter: „Tretia časť vznikla z prízračného duševného stavu – ako keď sa nám zmätené vírenie sveta naraz javí ako čosi neskutočné a strašidelné. Pre toto snáď najpôvodnejšie Mahlerovo scherzo nemôže byť podkladom žiadny určitý pojem, žiadna určitá myšlienka – je zrodené z nálady údesu a stalo sa z toho majstrovské dielo symfonickej hudby.“

Štvrtá časť, pieseň Urlicht (Prasvetlo), prináša v altovom sóle pokornú nádej, že „Láskavý Boh svetielko mi dá – Až k blaženému bytiu prežiari si ma!“ Snová atmosféra dojemnej viery je poslednou prípravou pred záverečnou časťou, v ktorej prichádzajú odpovede na všetky otázky.

Piata časť, najdlhšia zo všetkých, je zobrazením Posledného súdu. Zem sa otriasa, hroby sa otvárajú a mŕtvi prichádzajú v nekonečných sprievodoch. Ozve sa poľnica apokalypsy, nasleduje desivé ticho, ktoré preruší spev slávika z veľkej diaľky – dolieha ako posledná ozvena pozemského života a ako zvestovateľ prechodu do večnosti. V nadpozemskom pianissime začne spievať zbor svätých „Povstať, áno, povstať – snaž sa, prach môj, – po oddychu krátkom!“ Od tohto úchvatného momentu hudba postupne graduje do ohromujúceho finále vzkriesenia, v ktorom už autor nepochybuje o jednoznačnosti odpovedí na otázky zo začiatku symfónie.

Ťažko vybojovaná premiéra prvých troch častí symfónie v Berlínskej filharmónii v marci 1895 sa konala v poloprázdnej sále. Ani nadšenie divákov neprehlušilo jedovaté kritiky, podľa ktorých Mahler „miesi hrubosť so silou“, hromadí „námet na námet a motív na motív“ a „príšerne trýznivými disonanciami“ trhá poslucháčom uši. Ani tento neúspech však Mahlera neodradil a o deväť mesiacov neskôr usporiadal v Berlíne 13. decembra 1895 premiéru už celej symfónie – s veľmi podobným výsledkom. Pre nezáujem verejnosti vstupenky na poslednú chvíľu rozdali hudobníkom a študentom konzervatória. Divákov aj interpretov si jeho hudba získala, no kritika bola opäť neúprosná, aj keď mu už poniektorí uznali aspoň „novosť po stránke formálnej aj výrazovej“ či „vysoko subjektívny obsah“.

Mahlera čakala ešte dlhá cesta k uznaniu jeho skladateľských schopností, v Nemecku sa mu ho dostalo až po prelome storočí. Druhú symfóniu nemeckí skladatelia na čele s Richardom Straussom „omilostili“ až po triumfálnom uvedení jeho Tretej symfónie na 38. festivale Spolku nemeckých skladateľov 9. júna 1902.

BUCHOVÁ-HOLIČKOVÁ, Zuzana: Text ku koncertu 11. 10. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Orchestrálne koncerty, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026

Gustav Mahler – Symfónia č. 2 c mol Vzkriesenie

Urlicht

Prasvetlo

O Röschen rot!
Der Mensch liegt in größter Not!
Der Mensch liegt in größter Pein!
Je lieber möcht’ ich im Himmel sein.
Da kam ich auf einen breiten Weg:
Da kam ein Engelein und wollt’ mich abweisen.
Ach nein! Ich ließ mich nicht abweisen!
Ich bin von Gott und will wieder zu Gott!
Der liebe Gott wird mir ein Lichtchen geben,
Wird leuchten mir bis in das ewig selig Leben!

Ach, ružička červená!
Človek leží uprostred trápenia!
Človek prežíva najväčší bôľ!
Radšej by som v nebi bol.
Na cestu šíru tam sa dám:
Anjel zjaví sa mi a odmietnuť chce ma!
Ó, nie! Odradiť sa nenechám!
Z Boha som a k Bohu sa vrátiť chcem!
Láskavý Boh svetielko mi dá,
Až k blaženému bytiu prežiari si ma!

(aus Des Knaben Wunderhorn)

(zo zbierky Chlapcov zázračný roh)

Auferstehung

Vzkriesenie

Aufersteh’n, ja aufersteh’n wirst du,
mein Staub, nach kurzer Ruh’!
Unsterblich Leben! Unsterblich Leben
wird der dich rief dir geben!
Wieder aufzublüh’n wirst du gesät!
Der Herr der Ernte geht
und sammelt Garben
uns ein, die starben!

Povstať, áno, povstať snaž sa,
prach môj, po oddychu krátkom!
Život večný! Život večný znova
ti dá ten, kto ťa volal!
Čo sial si, rozkvitne zasa!
Boh úrody vyberá sa
a sťaby snopy zbiera nás,
ktorých naplnil sa čas!

(Friedrich G. Klopstock)

(Friedrich G. Klopstock)

O glaube, mein Herz, o glaube:
Es geht dir nichts verloren!
Dein ist, ja dein, was du gesehnt!
Dein, was du geliebt,
Was du gestritten!
O glaube:
Du wardst nicht umsonst geboren!
Hast nicht umsonst gelebt, gelitten!
Was entstanden ist
Das muß vergehen!
Was vergangen, aufersteh’n!
Hör’ auf zu beben!
Bereite dich zu leben!
O Schmerz! Du Alldurchdringer!
Dir bin ich entrungen!
O Tod! Du Allbezwinger!
Nun bist du bezwungen!
Mit Flügeln, die ich mir errungen,
In heißem Liebesstreben,
Werd’ ich entschweben
Zum Licht, zu dem kein Aug’ gedrungen!
Sterben werd’ ich, um zu leben!
Aufersteh’n, ja aufersteh’n
wirst du, mein Herz, in einem Nu!
Was du geschlagen
zu Gott wird es dich tragen!

Ach, ver, srdce moje, ach, ver:
Stratené pre teba nie je nič!
Všetko spoznané je tvoje, áno, tvoje!
Všetko milované, prežité
zostane tvoje!
Ach, ver,
nikdy sa zbytočne nezrodíš!
Márne neboli utrpenia, boje!
Čo raz vzniklo,
pominúť sa musí!
Pominuté povstať skúsi!
Chvieť prestaň sa!
Na život priprav sa!
Ach, bolesť! Prenikneš všetkým!
Od teba som sa odtrhol!
Ach, smrť! Premôžeš všetkých!
Teraz si zrazená s pokorou!
S krídlami, ku ktorým som si pomohol,
v prudkom lásky zomieraní
vzlietnem unášaný
k svetlu, kam neprenikne žiadne oko!
Zomriem, aby som živý bol!
Povstať, áno, povstať
snaž sa, srdce moje, v okamihu!
Čo premôžeš,
povznesie ťa k Bohu!

(Gustav Mahler)

(Gustav Mahler)
Preklad: Michal Vincent
61. Bratislavské hudobné slávnosti, denný bulletin ku koncertu 11. októbra 2026, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026

ANTOŽI, Radovan. Koniec i začiatok. In: .týždeň [online]. 30. 10. 2026 [cit. 2026-11-03]. tyzden.sk/kultura/140552/koniec-i-zaciatok

BLAŠKO, Ronald. AI a duša sveta. In: Denník N [online]. 20. 10. 2026 [cit. 2026-10-20]. dennikn.sk/5633158/ai-a-dusa-sveta

HORKAY, Tamás. Záverečný koncert BHS s oprávneným standing ovation. In: Hudobný život [online]. 22. 10. 2026 [cit. 2026-10-23]. ISSN 2729-7586. hudobnyzivot.sk/clanok/zaverecny-koncert-bhs-…

KÜRTY, Peter. Od Titana k Vzkrieseniu: čo priniesli BHS a čo zaznie na záver?. In: Moja kultúra [online]. 10. 10. 2026 [cit. 2026-10-12]. ISSN 2729-7950. eculturebase.com/moja-kultura/15249/od-titana…

MARTON, Ivan. Opulentní závěr Bratislavských hudebních slavností. In: KlasikaPlus.cz [online]. 14. 10. 2026 [cit. 2026-10-14]. ISSN 2571-4171. klasikaplus.cz/opulentni-zaver-bratislavskych…

Pramene

Bratislavské hudobné slávnosti : Koncert, 11. októbra 2026. Denný bulletin. Bratislava : Slovenská filharmónia, 2026. stream.filharmonia.art/bhs/koncert/KS20261011…

Citácie sú podľa normy STN ISO 690 (metodika D. Katuščáka) – tlačidlom Kopírovať citáciu si ich prenesiete do schránky.

Tlačený bulletin v podobe, v akej išiel do tlače. Dole si ho môžeš prelistovať.
Pripravujem strany…
1 / –

Listuješ šípkami, klávesnicou alebo ťahaním za roh strany. Originál je uložený v archíve Slovenskej filharmónie.

Videozáznam koncertu pre vás vytvoril StreamTeam Slovenskej filharmónie : Andrej Osvald svetlá, zvuk, Marek Piaček kamery, strih, postprodukcia, Renáta Beličová réžia
© Slovenská filharmónia 2026
Koncert bol zverejnený v stredu 28. 10. 2026.
Záznam naposledy upravený:
Rýchla pomoc
Otvoriť pomocníka Stlačte Medzerník na spustenie prehrávania. F pre celú obrazovku. ← → na posúvanie v čase. Všetky skratky zobrazíte klávesou ?
Nahrávka je dostupná vo verziách so Zosilneným zvukom a so zvukom Hi-Fi (zvuk s reálnym dynamickým rozsahom). Prepínať môžete kedykoľvek počas prehrávania tlačidlom ♪ v prehrávači.
Klik na pri názve koncertu si koncert odloží medzi Obľúbené – nájdete ich kedykoľvek pod hviezdičkou v hlavičke stránky. Ďalším klikom ho zo zoznamu zase uberiete. Bez prihlásenia sa zoznam ukladá do tohto prehliadača, takže na inom zariadení ho neuvidíte.
Klik na pri názve koncertu je hlas do hitparády – čím viac srdiečok koncert má, tým vyššie sa v hitparáde ocitne. Hlasovať môžete aj bez prihlásenia; ďalším klikom srdiečko zase uberiete.
Klik na ikonku skopíruje adresu priamo na záložku, v ktorej sa práve nachádzate – komu ju pošlete, tomu sa otvorí rovno tam.
Tím
Videozáznam koncertu pre vás vytvoril StreamTeam Slovenskej filharmónie: Andrej Osvald svetlá, zvuk, Marek Piaček kamery, strih, postprodukcia, Renáta Beličová réžia © Slovenská filharmónia 2026
Klepnite na Zdieľať, potom Pridať na plochu.

Otočte zariadenie

Aplikácia je optimalizovaná
pre zvislý displej