I CAPULETI E I MONTECCHI
KAPULETOVCI A MONTEKOVCI
ATTO PRIMO
PRVÉ DEJSTVO
I.
I.
PARTE PRIMA
ČASŤ PRVÁ
Scena prima
Scéna prvá
Galleria nel palazzo di Capellio. A poco a poco si vanno radunando i Partigiani di Capellio.
Galéria v Capelliovom paláci. Capelliovi stúpenci sa postupne zhromažďujú.
CORO D’INTRODUZIONE
ÚVODNÝ ZBOR
Aggiorna appena… ed eccoci
surti innanzi l’alba e uniti.
Che fia? Frequenti e celeri
giunsero a noi gl’inviti:
già cavalieri e militi
ingombran la città.
Alta cagion sollecito
così Capellio rende.
Forse improvviso turbine
sul capo ai guelfi or pende:
forse i Montecchi insorgono
a nuova nimistà!
sui Capuleti indomiti
Verona crollerà.
Sotva sa rozvidnieva… a už sme tu,
povstali sme pred úsvitom a zišli sa.
Čo sa deje? Časté a naliehavé
pozvania k nám dorazili;
už jazdci i vojaci
zaplnili celé mesto.
Vznešená príčina prinútila
Capellia konať tak naliehavo.
Možno sa nad guelfmi
schyľuje k náhlej búrke,
možno sa Montekovci
znovu dvíhajú k nepriateľstvu!
Pod údermi nezdolných Kapuletovcov
sa Verona otrasie!
II.
II.
Scena seconda
Scéna druhá
TEBALDO
TEBALDO
O di Capellio generosi amici,
congiunti, difensori, è grave ed alta
la cagion che ne aduna oggi a consesso.
Prende Ezzelino istesso
all’ire nostre parte, e de’ Montecchi
sostenitor si svela. Oste possente
ad assalirne invia… Duce ne viene
de’ ghibellini il più aborrito e reo,
il più fiero.
Ó, vznešení priatelia Capellia,
príbuzní, obrancovia, vážna je príčina,
prečo sme sa dnes zišli.
Sám Ezzelino sa pridáva k nášmu hnevu
a javí sa ako ochranca Montekovcov.
Mohutné vojsko nás má napadnúť…
Na jeho čele prichádza
najnenávidenejší a najväčší vinník
spomedzi ghibellinov.
CORO
ZBOR
Chi mai?
Ktože?
TEBALDO
TEBALDO
Romeo.
Romeo.
CORO
ZBOR
Romeo!
Romeo!
CAPELLIO
CAPELLIO
Sì, quel Romeo, quel crudo
del mio figlio uccisor: egli, (fra voi
chi fia che il creda?) egli di pace ardisce
patti offerir, e ambasciator mandarne
a consigliarla a noi.
Áno, ten Romeo, ten krutý muž,
ktorý zabil môjho syna.
A on – kto z vás by tomu veril? –
on sa opovažuje ponúkať mier
a posiela vyslanca, aby nás presvedčil.
CORO
ZBOR
Pace! Signor!
Mier! Pane!
CAPELLIO
CAPELLIO
Giammai!
Nikdy!
LORENZO
LORENZO
Né udire il vuoi?
Utili forse e onesti
saranno i patti. A così lunghe gare
giova dar fine omai:
corse gonfio di sangue Adige assai.
Ani ho nechceš vypočuť?
Možno budú jeho podmienky
rozumné a čestné. Po dlhých rokoch sporov
je už načase skoncovať s nimi.
Adige už príliš dlho tečie naplnená krvou.
CAPELLIO
CAPELLIO
Fu vendicato. Il mio soltanto è inulto:
chi lo versò respira. E mai fortuna
non l’offerse a’ miei sguardi… Ignoto a tutti,
poiché fanciul partia vagò Romeo
di terra in terra, ed in Verona istessa
ardì più volte penetrare ignoto.
Bol pomstený. Len môj syn nie:
ten, kto prelial jeho krv, stále dýcha.
A osud mi ho nikdy nepriviedol na oči…
Romeo odišiel ako dieťa, nikým nepoznaný,
blúdil z krajiny do krajiny a dokonca
viackrát tajne vstúpil do Verony.
TEBALDO
TEBALDO
Rinvenirlo io saprò: ne feci il voto.
È serbata a questo acciaro
del tuo sangue la vendetta:
l’ho giurato per Giulietta;
lo sa Italia, il ciel lo sa.
Tu d’un nodo a me sì caro
solo affretta il dolce istante;
ed il voto dell’amante
il consorte adempirà.
Ja ho nájdem: na to som prisahal.
Týmto mečom pomstím
krv tvojho syna;
prisahal som na Júliu –
vie o tom celé Taliansko i samo nebo.
Ty len urýchli ten sladký okamih
zväzku, ktorý je mi nadovšetko drahý;
a prísahu, ktorú dal milenec,
splní jej budúci manžel.
CAPELLIO
CAPELLIO
Sì; mi abbraccia. A te d’imene
fia l’altar sin d’oggi acceso.
Áno, objím ma. Ešte dnes sa pre teba
rozžiari svadobný oltár.
LORENZO
LORENZO
Ciel! Sin d’oggi?
Bože! Už dnes?
CAPELLIO
CAPELLIO
E donde viene
lo stupor che t’ha compreso?
A odkiaľ pochádza
ten úžas, ktorý sa ťa zmocnil?
LORENZO
LORENZO
Ah! signor, di febbre ardente…
mesta, afflitta, e ognor giacente…
ella… il sai… potria soltanto
irne a forza al sacro altar.
Ach, pane, hoci sužovaná prudkou horúčkou,
skľúčená, utrápená, na lôžko pripútaná…
ona… veď to vieš… k oltáru by ju mohli
priviesť iba násilím.
TEBALDO
TEBALDO
Come! A forza!
Čože?! Násilím?!
CAPELLIO E CORO
CAPELLIO A ZBOR
E avrai tu il vanto
di por fine al suo penar.
A práve ty budeš mať tú česť
skoncovať s jej trápením.
TEBALDO
TEBALDO
L’amo, ah! l’amo, e mi è più cara
più del sol che me rischiara;
è riposta, è viva in lei
ogni gioia del mio cor.
Ma se avesse il mio contento
a costarle un sol lamento,
ah! più tosto io sceglierei
mille giorni di dolor.
Milujem ju, ach, milujem ju, drahšia mi je,
než samotné slnko, čo mi osvetľuje život;
v nej spočíva, v nej žije
všetka radosť môjho srdca.
No keby moje šťastie
malo stáť čo len jediný jej vzdych,
ach, radšej by som si sám vybral
tisíc dní bolesti.
(insieme)
(spolu)
CAPELLIO
CAPELLIO
Non temer: tuoi dubbi acqueta:
la vedrai serena e lieta,
quando te del suo germano
stringa al sen vendicator.
Neboj sa, zažeň svoje pochybnosti:
uvidíš ju pokojnú a šťastnú,
keď si ťa ako pomstiteľa svojho brata
privinie k srdcu.
CORO
ZBOR
Nostro duce, e nostro scampo,
snuda il ferro, ed esci in campo:
di Giulietta sia la mano
degno premio al tuo valor.
Náš vodca, naša spása,
tas meč a vyraz do boja!
Júliina ruka nech je
hodnou odmenou za tvoju statočnosť.
CAPELLIO
CAPELLIO
Vanne, Lorenzo; e tu che il puoi, disponi
Giulietta al rito: anzi che il sol tramonti
compiuto il voglio. Ella doman più lieta
fia che rallegri le paterne mura.
Choď, Lorenzo. Ty to môžeš urobiť -
priprav Júliu na svadobný obrad. Chcem, aby
bol sobáš uzavretý ešte pred západom slnka.
Zajtra bude šťastná a rozjasní otcovský dom.
(Lorenzo sa pokúša prehovoriť: Capellio
(Lorenzo vuol parlare: Capellio lo accomiata severamente)
ho prísnym gestom pošle preč)
CAPELLIO
CAPELLIO
Ubbidisci.
Poslúchni.
(Lorenzo parte)
(Lorenzo odchádza)
TEBALDO
TEBALDO
Ah! Signor…
Ach! Pane…
CAPELLIO
CAPELLIO
Ti rassicura.
Sensi da’ miei diversi
non può nutrir Giulietta; e a lei fia caro
come a noi tutti, il pro’ guerrier che unisce
suoi destini ai miei.
Upokoj sa.
Júlia nemôže prechovávať iné city než
tie, ktoré mám ja. Aj jej bude drahý,
rovnako ako nám všetkým, statočný
bojovník, ktorý spojí svoj osud s mojím.
TEBALDO
TEBALDO
Di tanto bene
mi persuade amor, è il cor propenso
a creder vero quel che più desia.
Láska ma presviedča o takom šťastí
a moje srdce je ochotné uveriť
všetkému, po čom najviac túži.
(suon di tromba)
(ozve sa hlas trúbky)
III.
III.
CAPELLIO
CAPELLIO
Ma già ver noi s’avvia
il nemico orator. ~ Avvi fra voi
chi de’ Montecchi alle proposte inchini?
Ale už k nám prichádza nepriateľský
vyslanec. Je medzi vami niekto,
ochotný prijať podmienky Montekovcov?
TUTTI
VŠETCI
Odio eterno ai Montecchi, ai ghibellini.
Večná nenávisť Montekovcom a ghibellinom!
Scena terza
Scéna tretia
Romeo con seguito di Scudieri e detti.
Romeo s družinou zbrojnošov, na scéne zostávajú aj predchádzajúce postavy.
ROMEO
ROMEO
Lieto del dolce incarco a cui mi elegge
de’ ghibellini il duce, io mi presento,
nobili guelfi, a voi. Lieto del pari
possa udirmi ciascun, poiché verace
favella io parlo d’amistade e pace.
S radosťou prijímam milé poslanie, ktorým
ma poveril vodca ghibellinov a predstupujem
pred vás, vznešení guelfovia. Kiež ma každý
z vás vypočuje s rovnakou radosťou, lebo vám
prinášam úprimné slová o priateľstve a mieri.
TEBALDO
TEBALDO
Chi fia che nei Montecchi
possa affidarsi mai?
Kto by sa však mohol
na Montekovcov ešte niekedy spoľahnúť?
CAPELLIO
CAPPELIO
Fu mille volte
pace fermata, e mille volta infranta.
Už tisíckrát bol
mier uzavretý a tisíckrát porušený.
ROMEO
ROMEO
Stassi in tua man che santa
e inviolata sia. Pari in Verona
abbian seggio i Montecchi, e sia Giulietta
sposa a Romeo.
Je v tvojich rukách, aby bol tento mier
svätý a neporušiteľný. Nech majú Montekovci
vo Verone rovnocenné postavenie
a nech sa Júlia stane Romeovou manželkou!
CAPELLIO
CAPELLIO
Sorge fra noi di sangue
fatal barriera, e non sarà mai tolta…
Giammai, lo giuro.
Medzi nami stojí osudná krvavá priepasť
a tá nikdy nebude odstránená…
Nikdy, prisahám.
CORO
ZBOR
E il giuriam tutti!
A všetci tak prisaháme!
ROMEO
ROMEO
Ascolta.
Se Romeo t’uccise un figlio,
in battaglia a lui diè morte:
incolparne déi la sorte;
ei ne pianse, e piange ancor.
Deh! ti placa, e un altro figlio
troverai nel mio signor.
Vypočuj ma.
Ak ti Romeo zabil syna,
pripravil ho o život v boji;
viň za to osud.
Romeo jeho smrť oplakával a oplakáva
dodnes. Prosím, zmierni svoj hnev:
v mojom pánovi nájdeš nového syna.
CAPELLIO
CAPELLIO
Riedi al campo, e di’ allo stolto
che altro figlio io già trovai.
Vráť sa do tábora a povedz tomu bláznovi,
že ja už ďalšieho syna mám.
ROMEO
ROMEO
Come! e qual?
Ako? A kto je to?
TEBALDO
TEBALDO
Io.
Ja.
ROMEO
ROMEO
Tu
Odi ancor…
Ty! (Čo to počujem?)
Ešte ma vypočuj …
CAPELLIO
CAPELLIO
Dicesti assai.
Povedal si už dosť.
TEBALDO
TEBALDO
Qui ciascuno ad una voce
guerra a voi gridando va.
Tu všetci jedným hlasom
volajú do vojny proti vám.
CORO
ZBOR
Guerra a morte, guerra atroce!
Smrteľná vojna, krutá vojna!
ROMEO
ROMEO
Ostinati! e tal sarà.
La tremenda ultrice spada
a brandir Romeo si appresta:
come folgore funesta,
mille morti apporterà.
Ma vi accusi al cielo irato
tanto sangue invan versato;
ma su voi ricada il pianto
che alla patria costerà.
Zaslepenci! Nech teda máte vojnu!
Romeo sa už chystá pozdvihnúť
hrozný meč pomsty;
ako smrtiaci blesk
prinesie smrť tisícom…
Nech vás pred rozhnevanými nebesami
obžaluje všetka tá nadarmo preliata krv;
a nech na vás padne všetok žiaľ,
ktorý tým spôsobíte vlasti.
TUTTI
VŠETCI
Cessa, audace: un dio soltanto
giudicar fra noi saprà.
Stačí! Opovážlivec! Len Boh
bude môcť medzi nami rozhodnúť.
(partono tutti)
(všetci odchádzajú)
IV.
IV.
Scena quarta
Scéna štvrtá
Gabinetto negli appartamenti di Giulietta. Giulietta sola
Komnata v apartmánoch Júlie. Júlia sama
GIULIETTA
JÚLIA
Eccomi in lieta vesta… Eccomi adorna…
Come vittima all’ara. ~ ~ Oh! almen potessi
qual vittima cader dall’ara al piede!
O nuziali tede,
aborrite così, così fatali,
siate, ah! siate per me faci ferali. ~
Ardo… una vampa, un foco
tutta mi strugge.
Tu som v slávnostnom rúchu… tu som
ozdobená… ako obeť pred oltárom.
Ach, keby som aspoň mohla ako obeta padnúť
k nohám oltára! Ó, svadobné fakle,
také nenávidené, také osudné, staňte sa,
ach, staňte sa pre mňa pohrebnými fakľami.
Horím… Žiar, oheň
ma celú spaľuje.
(si affaccia alla finestra, e ritorna)
(pristúpi k oknu, vykloní sa a vráti)
Un refrigerio ai venti
io chiedo invano. ~ ~ Ove se’ tu, Romeo?
In qual terra t’aggiri?
Dove, dove inviarti i miei sospiri?
Márne prosím vietor o úľavu.
Kde si, Romeo?
V akej krajine blúdiš?
Kam, kam ti mám poslať svoje vzdychy?
Oh! quante volte, oh! quante
ti chiedo al ciel piangendo!
Con quale ardor t’attendo,
e inganno il mio desir!
Raggio del tuo sembiante
parmi il brillar del giorno:
l’aura che spira intorno
mi sembra un tuo respir.
Ach, koľkokrát, ach, koľkokrát
o teba v slzách prosím nebesá!
S akou vrúcnosťou ťa očakávam
a svoju túžbu tíšim preludmi!
Žiara dňa sa mi zdá lúčom tvojej tváre;
a vánok, ktorý vanie navôkol,
mi pripomína tvoj vzdych,
ach, vánok, ktorý vanie…
(sede afflittissima)
(sadne si, nesmierne zarmútená)
V.
V.
Scena quinta
Scéna piata
LORENZO
LORENZO
Propizia è l’ora. A non sperato bene
si prepari quell’alma. ~
Giulietta!
Priaznivá je táto chvíľa. Na nečakané šťastie
nech sa pripraví táto duša.
Júlia!
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! mio Lorenzo!
Ó, môj Lorenzo!
(si getta nelle sue braccia)
(vrhá sa mu do náručia)
LORENZO
LORENZO
(sostenendola)
(podopiera ju)
Or via; ti calma.
No tak, upokoj sa.
GIULIETTA
JÚLIA
Sarò tranquilla in breve,
appien tranquilla. A poco a poco io manco,
lentamente mi struggo… Ah! se un istante
rivedessi Romeo… Romeo potria
la fuggente arrestar anima mia.
Čoskoro budem pokojná,
úplne pokojná. Pomaly slabnem,
pomaly sa strácam… Ach! Keby som len na okamih
ešte raz uvidela Romea… len on by azda mohol
zastaviť moju miznúcu dušu.
LORENZO
LORENZO
Fa’ cor, Giulietta… egli è in Verona…
Hlavu hore, Júlia… je vo Verone…
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! Cielo!
Né a me lo guidi?
Ó, Bože!
Ani ho ku mne neprivedieš?
LORENZO
LORENZO
All’improvvisa gioia
reggerai tu?
Dokážeš zniesť
takú náhlu radosť?
GIULIETTA
JÚLIA
Più che all’affanno.
Lepšie, než utrpenie.
LORENZO
LORENZO
Or dunque
ti prepara a vederlo: io te ’l guidai
per quel segreto, e a noi sol noto ingresso.
Nuž teda,
priprav sa, že ho uvidíš: priviedol som ti ho
tajnou cestou, vchodom známym iba nám.
(apre un uscio segreto, e ne esce Romeo)
(otvorí tajné dvere a vyjde z nich Romeo)
ROMEO
ROMEO
Mia Giulietta!…
Moja Júlia!
GIULIETTA
JÚLIA
(correndo a lui)
(beží k nemu)
Ah!… Romeo!…
Ach!..Romeo!…
LORENZO
LORENZO
Parla sommesso.
Hovorte potichu.
(parte)
(odchádza)
GIULIETTA
JÚLIA
Io ti rivedo, oh! gioia!
Sì, ti rivedo ancor.
Znovu ťa vidím! Och, aká radosť!
Áno, znovu ťa vidím.
ROMEO
ROMEO
O mia Giulietta!
Qual ti ritrovo io mai?
Ó, moja Júlia!
Čo sa to s tebou stalo?
GIULIETTA
JÚLIA
Priva di speme,
egra, languente, il vedi,
e vicina alla tomba. ~ ~ E tu qual riedi?
Bez nádeje, chorú, chradnúcu
a na prahu smrti ma stretávaš.
A ty? Ako sa vraciaš?
ROMEO
ROMEO
Infelice del pari, e stanco alfine
di questa vita travagliata e oscura,
non consolata mai da un tuo sorriso,
vengo, a morir deciso,
o a rapirti per sempre a’ tuoi nemici. ~ ~
Meco fuggir déi tu.
Rovnako nešťastný a vyčerpaný
ťažkým a pochmúrnym životom,
ktorý nikde nenašiel tvoj úsmev;
prichádzam, odhodlaný zomrieť,
alebo ťa navždy vyrvať z rúk tvojich nepriateľov. ~ ~
Musíš so mnou utiecť.
GIULIETTA
JÚLIA
Fuggir! che dici?
Utiecť! Čo to hovoríš?
ROMEO
ROMEO
Sì, fuggire: a noi non resta
altro scampo in danno estremo.
Miglior patria avrem di questa,
ciel migliore ovunque andremo:
d’ogni ben che un cor desia
a noi luogo amor terrà.
Áno, utiecť! V tejto krajnej núdzi
nám nezostáva iná záchrana.
Kamkoľvek pôjdeme, nájdeme
lepšiu vlasť i lepšie nebo;
láska nám nahradí všetko,
po čom môže srdce túžiť.
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! Romeo! Per me la terra
è ristretta in queste porte:
qui mi annoda, qui mi serra
un poter d’amor più forte.
Solo, ahi! solo all’alma mia
venir teco il ciel darà.
Ach, Romeo! Pre mňa je celý svet
uzavretý týmito bránami.
Tu ma púta, tu ma zväzuje
moc silnejšia než láska.
Iba moja duša, ach, iba ona
smie s tebou odísť, ak to nebesá dovolia.
ROMEO
ROMEO
Che mai sento? E qual potere
è maggior per te d’amore?
Čo to počujem? A aká moc
je pre teba väčšia než láska?
GIULIETTA
JÚLIA
Quello, ah! quello del dovere,
della legge e dell’onore.
Tá, ach, tá moc povinnosti,
zákona a cti.
ROMEO
ROMEO
Ah! crudel, d’onor ragioni
quando a me tu sei rapita?
Questa legge che mi opponi
è smentita dal tuo cuor.
Deh! t’arrendi a’ preghi miei,
se ti cal della mia vita:
se fedele ancor mi sei,
non udir che il nostro amor.
Ach! krutá, hovoríš o cti,
keď mi ťa násilím berú?
Zákon, ktorým mi protirečíš,
tvoje vlastné srdce popiera.
Ó, poddaj sa mojim prosbám,
ak ti záleží na mojom živote;
ak si mi ešte stále verná,
nepočúvaj nič, len našu lásku.
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! da me che più richiedi,
s’io t’immolo e core e vita?
Lascia almeno, almen concedi
un sol dritto al genitor.
Io morrò se mio non sei,
se ogni speme è a me rapita:
ma tu pure alcun mi déi
sacrifizio del tuo cor.
Ach! Čo viac odo mňa žiadaš,
keď ti obetujem celé srdce i život?
Ponechaj mi aspoň, aspoň mi dopraj
jediné právo voči môjmu otcovi.
Zomriem, ak nebudeš môj,
ak mi odoprú každú nádej;
ale aj ty musíš priniesť
obetu zo svojho srdca.
(odesi festiva musica da lontano)
(zďaleka zaznieva slávnostná hudba)
ROMEO
ROMEO
Odi tu? L’altar funesto
già s’infiora, già t’attende.
Počuješ to? Osudný oltár
už zdobia kvetmi, už na teba čaká.
GIULIETTA
JÚLIA
Fuggi, ah! fuggi!
Uteč! Ach, uteč!
ROMEO
ROMEO
Teco io resto.
S tebou zostanem.
GIULIETTA
JÚLIA
Guai se il padre ti sorprende!
Beda, ak ťa tu nájde otec!
ROMEO
ROMEO
Ei mi sveni, o di mia mano
cada spento innanzi a te.
Nech ma zabije, alebo nech mojou rukou
padne pred tvojím zrakom mŕtvy on.
GIULIETTA
JÚLIA
(supplichevole)
(prosebne)
Ah! Romeo!
Ach! Romeo!
ROMEO
ROMEO
Mi preghi invano.
Prosíš ma nadarmo.
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! pietà, di te… di me.
Ach! Zmiluj sa — nad sebou… i nado mnou.
ROMEO
ROMEO
Vieni ah! vieni, e in me riposa:
sei mio bene, sei mia sposa;
questo istante che perdiamo
più per noi non tornerà.
In tua mano è la mia sorte,
la mia vita, la mia morte…
Ah! non m’ami come io t’amo…
Ah! non hai di me pietà.
Poď, ach, poď a spočiň pri mne:
si moje šťastie, moja nevesta;
táto chvíľa, ktorú strácame,
sa nám už nikdy nevráti.
V tvojich rukách je môj osud,
môj život i moja smrť…
Ach, nemiluješ ma tak, ako ja teba…
Ach, nemáš so mnou zľutovanie!
GIULIETTA
JÚLIA
Cedi, ah! cedi un sol momento
al mio duolo, al mio spavento:
siam perduti, estinti siamo,
se più cieco amor ti fa.
Deh! risparmia a questo core
maggior pena, orror maggiore…
Ah! se vivo è perché io t’amo…
Ah! l’amor con me morrà.
(*vinto dalle preghiere di Giulietta, Romeo*
Ustúp, ach, ustúp aspoň na chvíľu
pred mojou bolesťou, pred mojím strachom:
sme stratení, sme zahubení,
ak ťa láska i naďalej zaslepuje.
Ó, ušetri toto srdce
od väčšieho žiaľu, väčšej hrôzy…
Ach, ak žijem, je to preto, že ťa milujem…
Ach, spolu so mnou i láska zomrie.
si parte per l’uscio segreto; ella si allontana tremante)
(Romeo, premožený Júliinými prosbam odchádza tajnými dverami; ona odchádza chvejúc sa)
PARTE SECONDA – FINALE
ČASŤ DRUHÁ – FINÁLE
VI.
VI.
Scena prima
Scéna prvá
Atrio interno del palazzo di Capellio. Di fronte scalinata che mette a gallerie praticabili. Grandi veroni sulle gallerie che mettono nelle sale del palazzo, illuminate per magnifica festa. È notte. Entrano da vari lati i Cavalieri e le Dame invitati alla festa.
Vnútorné nádvorie Capelliovho paláca. Oproti je schodisko vedúce na galérie prepojené veľkými dverami do siení paláca, nádherne osvetlených. Je večer. Z rôznych strán prichádzajú rytieri a dámy, pozvaní na hostinu.
CORO
ZBOR
Lieta notte, avventurosa
a rei giorni ancor succede.
Taccion l’ire e l’armi han posa
dove accende Imen le tede:
dove un riso amor discioglie
ivi è giubilo e piacer.
Festeggiam con danze e canti
questo illustre e fausto Imene:
il gioir di pochi istanti
sia compenso a molte pene;
né ci segua in queste soglie
alcun torbido pensier.
Dove un riso Amor discioglie
ivi è giubilo e piacer.
Radostná noc plná šťastia
po neblahých dňoch opäť prichádza.
Hnev utícha a zbrane odpočívajú,
keď svadobné pochodne vzplanú.
Kde láska vyčarí úsmev,
tam vládne jasot, tam vládne radosť.
Oslávme tancom a spevom
vznešený a šťastný sobáš.
Áno, nech nám radosť z nemnohých chvíľ
vynahradí toľké utrpenie.
Nech cez tento prah nevkročí s nami
ani jediná chmúrna myšlienka.
Kde láska vyčarí úsmev,
tam vládne radosť a rozkoš.
(salgono le scalinate, e si perdono nelle gallerie)
(vystupujú po schodoch a miznú v galériách)
Scena seconda
Scéna druhá
LORENZO
LORENZO
Deh! per pietà t’arresta;
non t’inoltrar di più: ~ ~ mal ti nasconde
questa de’ guelfi assisa.
Prosím ťa, zastav sa!
Nechoď už ďalej - tento guelfský odev
ťa sotva ukryje.
ROMEO
ROMEO
Al mio periglio
pensar poss’io, quando un rival si accinge
a rapirsi il mio ben!… Ma ciò non fia,
non fia per certo, il giuro.
Mám snáď myslieť na vlastné nebezpečenstvo,
keď sa môj sok chystá
uzurpovať si moje najväčšie šťastie?…
To sa nestane, to sa veru nestane - prisahám!
LORENZO
LORENZO
Ahi lasso! è tolta
forse ogni speme.
Ach, beda! Vari už
niet žiadnej nádeje…
ROMEO
ROMEO
Una me n’ resta… Ascolta.
Segretamente, e in guelfe spoglie avvolti,
col favor della tregua, entro Verona
mille si stanno Ghibellini armati.
Jedna mi ešte ostáva… Počúvaj.
Tajne, prezlečení v guelfskom šate,
pod ochranou prímeria, čaká už vo Verone
tisícka ozbrojených ghibellinov.
LORENZO
LORENZO
Cielo!
Bože môj!
ROMEO
ROMEO
Non aspettati,
piomberan sui nemici, ed interrotte
fian le nozze così.
Nečakane
zaútočia na nepriateľov
a svadba bude prerušená.
LORENZO
LORENZO
Funesta notte!
E me di sangue e strage
complice fai? Me traditor di questa
famiglia rendi?
Osudná noc!
A mňa chceš urobiť spoluvinníkom
krvi a skazy? Chceš zo mňa spraviť zradcu
tejto rodiny?
ROMEO
ROMEO
Ebben mi svela, e salva
il mio rival così… Compia il mio sangue
il suo trionfo.
Tak ma teda prezraď a zachráň
môjho soka… Nech môj život a moja krv
dovŕšia jeho víťazstvo!
LORENZO
LORENZO
Ah! che mai dici?… ah! cambia,
cambia consiglio… Ad impedir tai nozze
bastiam Giulietta ed io…
t’affida a entrambi.
Ach, čo to hovoríš?… Zmeň,
zmeň svoje rozhodnutie! Zabrániť
tejto svadbe dokážem aj ja s Júliou…
Dôveruj nám obom.
ROMEO
ROMEO
Odi: e sostieni che consiglio io cambi.
Počúvaj: ešte stále mi hovoríš, aby som zmenil plán?
Odesi di dentro gran tumulto; squillan le trombe, echeggiano strida, e vedonsi dalle gallerie tutti i Convitati correr di qua e di là, ecc.
Zvnútra sa ozýva veľký ruch; znejú trúby, počuť výkriky, z galérií vidieť všetkých svadobných hostí ako zmätene pobehujú sem a tam
LORENZO
LORENZO
Qual tumulto!
Aký zmätok!
ROMEO
ROMEO
Oh gioia estrema!
Obrovská radosť!
VOCI
HLASY
(di dentro)
(zvnútra)
I Montecchi!
Montekovci!
ROMEO
ROMEO
È salva.
Je zachránená.
CORO
ZBOR
(sulle gallerie)
(z galérie)
All’armi!
Do zbrane!
LORENZO
LORENZO
Fuggi… va’…
Uteč… bež!
ROMEO
ROMEO
Tebaldo! Trema;
io già corro a vendicarmi.
Tebaldo! Tras sa:
už bežím pomstiť sa.
(insieme)
(spolu)
ROMEO
ROMEO
Quella tromba è suon ferale,
suon di morte al mio rivale.
D’imeneo le odiate tede
il suo sangue estinguerà.
Tá trúba znie osudne,
môjmu sokovi zvestuje smrť.
Nenávidené svadobné fakle
jeho krv zahasí!
LORENZO
LORENZO
Taci, taci: d’ogni lato
gente accorre… ognuno è armato…
Oh! qual scena il cor prevede
di furore e crudeltà!
Mlč, mlč! Zo všetkých strán
sa zbiehajú ľudia… každý je ozbrojený…
Ach, moje srdce už tuší, čo príde -
zúrivosť a krutosť!
CORO
ZBOR
Ah! chi d’armi a noi provvede!
chi soccorso, o ciel, ne dà!
Ach! Kto nám dá zbrane?
Kto nám, ó, nebesá, príde na pomoc!
(Romeo si allontana velocemente, Lorenzo lo segue)
(Romeo náhlivo odchádza, Lorenzo ho nasleduje)
Scena terza
Scéna tretia
Il luogo rimane sgombro; a poco a poco il tumulto si allontana. Giulietta sola scende dalla galleria
Miesto zostáva prázdne; zmätok postupne utícha. Júlia sama schádza z galérie
GIULIETTA
JÚLIA
Tace il fragor… silenzio
regna fra queste porte…
grazie ti rendo, o sorte:
libera io sono ancor.
Ma de’ congiunti il sangue
per me versato or viene…
forse trafitto, esangue,
giace l’amato bene…
forse… Oh! qual gel!… qual foco
correr mi sento in cor!
Ah! per Romeo v’invoco,
cielo, destino, Amor.
Už utíchol ten huriavk…
Za týmito múrmi nastalo ticho…
Vďaku ti vzdávam, ó, osud -
ešte stále som slobodná.
No teraz sa azda prelieva
krv mojich blízkych pre mňa…
možno môj milovaný
leží prebodnutý, vykrvácaný…
možno… Ach, aký chlad!… a oheň
zároveň prúdi mi srdcom!
Ach, za Romea vás vzývam —
nebesá, osud, láska!
Scena quarta
Scéna štvrtá
ROMEO
ROMEO
Giulietta!
Júlia!
GIULIETTA
JÚLIA
Ahimè!… chi vedo?
Ach, beda!… Koho to vidím?
ROMEO
ROMEO
Il tuo Romeo: t’acqueta.
Tvojho Romea — upokoj sa.
GIULIETTA
JÚLIA
Ahi lassa!… e ardisci?…
Ach, beda mi!… A ty sa sem odvažuješ?… !
ROMEO
ROMEO
Io riedo a farti salva e lieta.
Seguimi.
Vrátil som sa, aby som ťa zachránil
a urobil šťastnou. Poď so mnou!
GIULIETTA
JÚLIA
Ahi! dove? ahi! come?
te perderesti e me.
Ach! Kam? Ach, ako?
Zahubíš seba — i mňa.
ROMEO
ROMEO
Io te lo chiedo in nome
della giurata fé.
Prosím ťa v mene
lásky a vernosti, ktorú sme si prisahali.
CORO
ZBOR
(di dentro)
(zvnútra)
Morte ai Montecchi!
Smrť Montekovcom!
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! lasciami;
gente ver noi s’avvia.
Ach, pusť ma!
Ľudia sa k nám blížia.
ROMEO
ROMEO
Io t’aprirò fra i barbari
con questo acciar la via.
Týmto mečom ti prerarzím cestu
pomedzi tých barbarov.
(per trascinarla seco)
(pokúša sa ju odviesť so sebou)
Scena quinta
Scéna piata
Tebaldo e Capellio con armigeri da un lato, dall’altro Lorenzo
Z jednej strany prichádzajú Tebaldo a Capellio s ozbrojencami, z druhej strany Lorenzo
CAPELLIO
CAPELLIO
Ferma!
Stoj!
TEBALDO
TEBALDO
Che miro? Il perfido
nemico ambasciator!
Koho to nevidím? Zákerný
vyslanec nepriateľa!
LORENZO
LORENZO
(Cielo!… è perduto il misero.)
(Nebesia!… Ten úbožiak je stratený.)
ROMEO
ROMEO
Oh! rabbia!
Ach, zúrim!
GIULIETTA
JÚLIA
Oh mio terror!
Ach, desím sa!
CAPELLIO
CAPELLIO
Armato! in queste soglie!
Ozbrojený – v mojom vlastnom dome!
TEBALDO
TEBALDO
Sotto mentite spoglie!
Quale novella insidia,
empio, tentavi ordir?
Soldati, olà…
A navyše v preoblečení!
Akú novú lesť, bezbožník,
si sa pokúšal proti nám zosnovať?
Vojaci, sem!…
GIULIETTA
JÚLIA
(frapponendosi)
(vstúpi medzi nich)
Fermate:
padre… signor… pietate…
Stačí!
Otče… pane… zľutujte sa!
CAPELLIO
CAPELLIO
Scostati…
Ustúp!
TEBALDO
TEBALDO
E qual pensiero
prendi d’un menzognero?
A ty, Júlia,
prečo sa zastávaš toho klamára?
CAPELLIO
CAPELLIO
Giulietta?
Júlia?
TEBALDO
TEBALDO
Non rispondi?
Neodpovedáš?
CAPELLIO E TEBALDO
CAPELLIO A TEBALDO
Tu tremi?… ti confondi?
Trasieš sa?… Si zmätená?…
TEBALDO
TEBALDO
(a Romeo)
(Romeovi)
Fellon!… chi sei?
Zradca!… kto si?
ROMEO
ROMEO
Son tale…
Som ten…
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! no, non ti scoprir.
Ach, nie! Neprezrádzaj sa!
ROMEO
ROMEO
Io sono a te rivale.
Som tvoj sok.
LORENZO
LORENZO
(da sé)
(pre seba)
Incauto!
Nerozvážny!
GIULIETTA
JÚLIA
Oh rio martir!
Ach, aké kruté utrpenie!
(tutti, insieme)
(všetci, spolu)
CAPELLIO E TEBALDO
CAPELLIO A TEBALDO
Rivale! Che intendo?
Sok! Čo to počujem?
GIULIETTA
JÚLIA
Lorenzo, m’aita.
Lorenzo, pomôž mi!
LORENZO
LORENZO
Oh! istante tremendo!
Ó, strašná chvíľa!
ROMEO
ROMEO
Ahimè! l’ho tradita.
Ach, beda! Zradil som ju.
CAPELLIO E TEBALDO
CAPELLIO A TEBALDO
Oh notte, raddensa
la tenebra in cielo;
ricopri d’un velo
il nostro rossor.
Ó, noc, urob nebo
ešte temnejším;
zahaľ závojom
našu hanbu!
GIULIETTA
JÚLIA
Soccorso, sostegno
accordagli, o cielo,
me sola fa’ segno
del loro furor.
Dobrý Bože,
dopraj mu pomoc a ochranu
a mňa jedinú
vystav ich hnevu!
LORENZO
LORENZO
Le vene m’invade
un brivido, un gelo…
sugli occhi mi cade
un velo d’orror.
Žilami mi preniká
mrazivý chlad… trasiem sa,
oči mi zahaľuje
závoj hrôzy.
ROMEO
ROMEO
Soccorso, sostegno
accordale, o cielo,
me solo fa’ segno
del loro furor.
Pomôž jej,
ochráň ju, dobrý Bože,
a mňa jediného
vystav ich hnevu.
(odesi vicino strepito d’armi e di grida)
(zblízka sa ozýva rinčanie zbraní a krik)
CORO
ZBOR
Accorriam… Romeo!
Ponáhľajme sa… Romeo!
CAPELLIO E TEBALDO
CAPELLIO A TEBALDO
Quai grida!
Aké výkriky!
ROMEO
ROMEO
I miei fidi!
Moji verní!
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! Gioia!
Ó! Radosť!
CORO
ZBOR
(in iscena)
(na javisku)
È desso.
A salvarti un dio ci guida:
vien, Romeo, tuoi fidi hai presso.
To je on!
Sám Boh nás vedie, aby sme ťa zachránili.
Poď, Romeo, tvoji verní sú pri tebe!
CAPELLIO
CAPELLIO
Tu Romeo! né ti svenai?
Romeo! Ešte žiješ?
TEBALDO
TEBALDO
E mi sfuggi?… e tu vivrai?
Unikáš mi?… A ešte budeš žiť?
ROMEO
ROMEO
Sangue, o barbari, bramate,
ed il sangue scorrerà.
Po krvi túžite, barbari?
Tak teda krv potečie!
(insieme)
(spolu)
CAPELLIO, TEBALDO, ROMEO E CORO
CAPELLIO, TEBALDO, ROMEO A ZBOR
Al furor che si ridesta,
alla strage che s’appresta,
come scossa da tremuoto
tutta Italia tremerà.
Pred zúriacim hnevom, ktorý znovu vzplanie,
pred krviprelievaním, ktoré sa chystá,
sa celé Taliansko bude chvieť!
Akoby ním otriaslo zemetrasenie!
GIULIETTA E LORENZO
JÚLIA A LORENZO
Giusto cielo, tu gli arresta
da battaglia sì funesta,
sveglia in essi un qualche moto
di rimorso e di pietà.
Spravodlivý Bože, zastav ich
pred tou osudnou bitkou;
prebuď v ich srdciach aspoň záchvev
výčitiek a zľutovania.
(Romeo vorrebbe accorrere a Giulietta e stringerla fra le sue braccia)
(Romeo by sa rád rozbehol k Júlii a zovrel ju vo svojom náručí)
GIULIETTA E ROMEO
JÚLIA A ROMEO
Se ogni speme è a noi rapita
di mai più vederci in vita,
questo addio non fia l’estremo;
ci vedremo ~ almeno in ciel.
Piomba, o notte, a al ciel contendi
lo spettacolo crudel.
Ak nám už vzali všetku nádej,
že sa raz v živote ešte uvidíme,
toto zbohom nie je posledné;
stretneme sa aspoň v nebi.
Zostúp, ó, noc, a ukry pred nebom
ten krutý výjav!
CAPELLIO, TEBALDO, ROMEO E CORO
CAPELLIO, TEBALDO, ROMEO A ZBOR
Sul furor che si ridesta,
sulla strage che si appresta,
anzi tempo, o sol, risplendi,
e dirada all’ombre il vel.
Nad hnevom, čo sa znovu prebúdza,
nad krvipreliatím, ktoré sa chystá,
zažiar skôr, než príde ten čas, ó, slnko,
a rozptýľ závoj tieňov!
ATTO SECONDO
DRUHÉ DEJSTVO
PARTE TERZA
ČASŤ TRETIA
Scena prima
Scéna prvá
Galleria nel palazzo di Capellio. Segue la notte: il luogo è rischiarato daantichi doppieri. La musica esprime un lontano rumore che a poco a poco va cessando.Giulietta sola
Galéria v Capelliovom paláci. Je noc. Miesto osvetľujú starobylé svietniky. Hudba zachytáva vzdialený hluk, ktorý sa zvoľna stráca. Júlia sama
VII.
VII.
GIULIETTA
JÚLIA
Né alcun ritorna!… Oh! Cruda
dolorosa incertezza! ~ Il suon dell’armi
Nik sa nevracia!… Ó, krutá
bolestná neistota! — Zvuk zbraní
si dileguò… Sol tratto tratto un fioco,
incerto mormorio lunge si desta,
come vento al cessar della tempesta.
Chi cadde, ohimè! chi vinse?
Chi primo io piangerò? ~ Né uscir poss’io!…
e ignara di mia sorte io qui m’aggiro!
už v diaľke dohasol… Len občas
sa ozve slabý, neistý šelest,
ako vietor, keď búrka utíchla.
Kto padol, beda mi? Kto zvíťazil?
Koho budem oplakávať ako prvého?
Nemôžem ani vyjsť nevediac, čo ma čaká,
blúdim tu sama sem a tam.
Scena seconda
Scéna druhá
GIULIETTA
JÚLIA
Lorenzo! ebben?…
Lorenzo! Nuž, čo sa stalo?…
LORENZO
LORENZO
Salvo è Romeo.
Romeo je v bezpečí.
GIULIETTA
JÚLIA
Respiro.
Znovu dýcham!
LORENZO
LORENZO
Nella vicina rocca
da’ suoi sorpresa, da Ezzelin soccorso
sperar ei puote… ma tu, lassa!… in breve
di Tebaldo al castel tratta sarai,
se in me non fidi, se al periglio estremo
con estrema fermezza or non provvedi.
V neďalekej pevnosti, ktorej sa zmocnili jeho
druhovia, môže dúfať v Ezzelinovu pomoc…
Ale teba, úbohá!… Už čoskoro odvedú
na Tebaldov hrad, ak mi nedôveruješ a ak sa
teraz krajnému nebezpečenstvu nerozhodneš
čeliť s neochvejnou rozhodnosťou.
GIULIETTA
JÚLIA
Che far? Favella.
Čo mám robiť? Hovor!
LORENZO
LORENZO
Hai tu coraggio?
Máš odvahu?
GIULIETTA
JÚLIA
E il chiedi?
Ešte sa pýtaš?
LORENZO
LORENZO
Prendi: tal filtro è questo,
e sì possente, che sembiante a morte
sonno produce. A te creduta estinta
tomba fia data ne’ paterni avelli…
Ber — tento nápoj.
Je taký mocný, že privodí spánok,
podobný smrti. Keď ťa budú pokladať
za mŕtvu, uložia ťa do hrobky tvojich predkov.
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! che di’ tu? fra quelli
giace il fratello da Romeo trafitto…
Esso del mio delitto
sorgeria punitor…
Ó! Čo to hovoríš? Medzi nimi
leží brat, Romeovou rukou prebodnutý…
Vstal by z mŕtvych,
aby ma za môj hriech potrestal…
LORENZO
LORENZO
Al tuo svegliarti
sarem presenti il tuo diletto ed io…
Non paventar. ~ Tremi? t’arretri?
Keď precitneš, budeme pri tebe,
tvoj milovaný i ja…
Neboj sa. — Trasieš sa? Ustupuješ?
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! Dio!
Morte io non temo, il sai…
Sempre io la chiesi a te…
Pur non provato mai
sorge un terrore in me
che mi sgomenta.
Ó, Bože!
Smrti sa nebojím, ty to vieš…
vždy som ťa o ňu prosila…áno.
A predsa vo mne povstáva dosiaľ nepoznaná
hrôza, ktorá ma ochromuje.
Ach, povstáva vo mne!
LORENZO
LORENZO
Fida, deh fida in me:
sarai contenta.
Ver mi, ach, ver mi:
budeš šťastná.
GIULIETTA
JÚLIA
Se del licor possente
fallisse la virtù!…
Se in quell’orror giacente
non mi destassi più…
Dubbio crudele!
A čo ak mocný nápoj
svoju silu stratí?…
A čo ak sa v tejto hrôze,
keď budem ležať bezvládna,
viac neprebudím?… Krutá pochybnosť!
(si sente vicino calpestio)
(zblízka počuť kroky)
LORENZO
LORENZO
Prendi… gl’istanti volano…
il padre tuo si avanza…
Ber… Čas nám uniká…
Tvoj otec sa blíži…
GIULIETTA
JÚLIA
(spaventata)
(vystrašene)
Il padre! ah! porgi, e salvami.
Otec! Ach! Daj mi ho — zachráň ma!
(Lorenzo le consegna il sonnifero; essa il beve rapidamente)
(Lorenzo jej podá nápoj; Júlia ho rýchlo vypije.)
LORENZO
LORENZO
Salva già sei: costanza.
Už si v bezpečí. Len vydrž.
GIULIETTA
JÚLIA
Guidami altrove.
Odveď ma preč.
Scena terza
Scéna tretia
CAPELLIO
CAPELLIO
Arresta!
Stoj!
LORENZO
LORENZO
(piano a Giulietta)
(potichu Júlii)
Calmati.
Upokoj sa.
CAPELLIO
CAPELLIO
Ancor sei desta?
Concedo al tuo riposo
brevi momenti ancor.
Esci: e a seguir lo sposo
ti appresta al nuovo albor.
Ešte bdieš?
Dovolím ti, aby si ešte chvíľu
odpočívala.
Choď — a s ranným brieždením
už budeš nasledovať svojho ženícha.
(Giulietta è nelle braccia di Lorenzo, muta ed immobile)
(Júlia spočíva v Lorenzovom náručí, nemá a nehybná)
CORO
ZBOR
(a Capellio)
(Capelliovi)
Lassa!… d’affanno è piena…
geme… si regge appena.
Più mite a lei favella;
l’uccide il tuo rigor.
Úbohá!… Je plná žiaľu…
Stoná… sotva stojí na nohách.
Hovor k nej miernejšie;
tvoja prísnosť ju zabíja.
(Capellio rinnova a Giulietta il cenno di uscire; Lorenzo la tragge seco; ella si volge, e con somma passione si appressa al padre)
(Capellio znovu naznačí Júlii, aby odišla. Lorenzo ju odvádza; ona sa obráti a s láskou pristúpi k otcovi)
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! non poss’io partire
priva del tuo perdono…
presso alla tomba io sono…
dammi un amplesso almen.
Pace una volta all’ire,
pace ad un cor che more…
dorma ogni tuo furore
del mio sepolcro in sen.
Ach! Nemôžem odísť,
bez tvojho odpustenia…
Veď som už blízko smrti…
prosím aspoň o jedno objatie.
Dosť bolo hnevu,
zmier sa so srdcom, ktoré zomiera…
nech sa všetok tvoj hnev navždy stratí
v útrobách môjho hrobu.
CAPELLIO
CAPELLIO
Lasciami…
Nechaj ma…
LORENZO
LORENZO
(piano a Giulietta)
(potichu Júlii)
Ah! vieni, e simula.
Ach, poď a predstieraj!
CAPELLIO
CAPELLIO
Alle tue stanze riedi.
Vráť sa do svojej izby.
CORO
ZBOR
(a Capellio)
(Capelliovi)
Ella è morente, il vedi.
Poni al tuo sdegno un fren.
Veď umiera, nevidíš?!
Skroť už svoj hnev, zadrž plamene!
(Giulietta parte sostenuta da Lorenzo)
(Júlia odchádza podopretá Lorenzom)
Scena quarta
Scéna štvrtá
CAPELLIO
CAPELLIO
Qual turbamento io provo!
Quale scompiglio in cor! ~ Taci, o pietade:
viltà saresti. Di Tebaldo in traccia
corra qualcuno, e di Lorenzo i passi
spïate voi; sospetto omai mi è desso.
Né uscir, né altrui parlar gli sia concesso.
Aký nepokoj mnou zmieta!
Aký zmätok mám v srdci! – Mlč, súcit –
teraz by si bol iba zbabelosťou.
Nech niekto beží po Tebalda a vy sledujte
každý Lorenzov krok: odteraz ho podozrievam.
Nedovoľte mu odísť, ani s nikým prehovoriť!
(partono)
(odídu)
VIII.
VIII.
Scena quinta
Scéna piata
Luogo remoto presso il palazzo di Capellio. In fondo, a traverso ungrand’arco, vedesi una galleria che mette all’interno del palazzo medesimo
Odľahlé miesto pri Capelliovom paláci. V pozadí, cez veľký oblúk vidno galériu, ktorá vedie do vnútra samotného paláca
Romeo solo
Romeo sám
ROMEO
ROMEO
Deserto è il loco. ~ Di Lorenzo in traccia
irne poss’io. ~ Crudel Lorenzo! anch’esso
m’oblia nella sventura, e congiurato
col mio destin tiranno,
mi abbandona a me solo in tanto affanno.
Vadasi. ~ ~ Alcun si appressa…
Crudele inciampo!
Pusté je toto miesto. Môžem sa vydať hľadať
Lorenza. Krutý Lorenzo!
Aj on na mňa v nešťastí zabúda
a spolčený s mojím ťažkým osudom
ma v trápení necháva samého.
Pôjdem teda… Niekto sa blíži…
Aká krutá prekážka!
Scena sesta
Scéna šiesta
TEBALDO
TEBALDO
Olà! chi sei, che ardisci
aggirarti furtivo in queste mura? ~
Non odi tu?
Hej! Kto si, čo sa opovažuješ
tajne sa zakrádať v tomto dome?
Nepočuješ?
ROMEO
ROMEO
Non t’appressar. Funesto
il conoscermi fora.
Nepribližuj sa. Keby si ma spoznal,
bolo by to pre teba osudné.
TEBALDO
TEBALDO
Io ti conosco
all’audace parlar, all’ira estrema
che in me tu desti.
Poznávam ťa –
podľa tvojich opovážlivých slov, podľa
prudkého hnevu, ktorý vo mne prebúdzaš.
ROMEO
ROMEO
Ebben mi guarda, e trema.
Tak sa na mňa pozri – a tras sa!
TEBALDO
TEBALDO
Stolto! ad un sol mio grido
mille a punirti avrei;
ma vittima tu sei
serbata a questo acciar.
Blázon! Stačil by jediný môj výkrik
a tisíc mužov by ťa prišlo potrestať;
no nie - teba si nechám
ako obeť pre tento meč.
ROMEO
ROMEO
Vieni: io ti sprezzo, e sfido
teco i seguaci tuoi:
tu bramerai fra noi
l’Alpi frapposte e il mar.
Len poď! Pohŕdam tebou a spolu s tebou
vyzývam aj tvojich stúpencov!
Ešte budeš túžiť po tom, aby nás delili
celé Alpy i more.
TEBALDO E ROMEO
TEBALDO A ROMEO
Un nume avverso, un fato
che la ragion ti toglie,
t’ha spinto in queste soglie
la morte ad incontrar.
To nepriaznivý osud
ťa pripravil o rozum,
priviedol ťa až sem,
aby si tu stretol svoju smrť.
TEBALDO
TEBALDO
All’armi!
Do zbrane!
ROMEO
ROMEO
All’armi!
Do zbrane!
(per uscire: odesi musica lugubre ecc.; si fermano ambidue sorpresi)
(chcú vyjsť; znie smútočná hudba a pod. Obaja sa prekvapene zastavia)
TEBALDO
TEBALDO
Arresta!
Zadrž!
ROMEO
ROMEO
Qual mesto suono echeggia?
Aký žalostný zvuk to znie?
VOCI
HLASY
(lontane)
(z diaľky)
Ahi! sventurata!
Ach! Nešťastnica!
ROMEO
ROMEO
È questa
voce di duol.
To je hlas
plný žiaľu.
TEBALDO
TEBALDO
Si veggia.
Pozrime sa.
Scena settima
Scéna siedma
Comparisce a poco a poco un corteggio funebre; lento lento difila lungo la galleria
Pomaly prichádza smútočný sprievod; krok za krokom prechádza galériou.
ROMEO
ROMEO
Ciel! di funebri tede
pompa feral succede…
Preboha! Prichádza smútočný sprievod
s pohrebnými fakľami…
TEBALDO E ROMEO
TEBALDO A ROMEO
Presentimento orribile!
Ho nelle vene un gel.
Hrozná predtucha!
V žilách mi tuhne krv.
CORO
ZBOR
Come a cader fu rapido
il fior de’ tuoi verd’anni!
Come su te sollecito
nembo piombò crudel!
Pace alla tua bell’anima
dopo cotanti affanni!
Vivi, se non fra gli uomini,
vivi, o Giulietta, in ciel.
Ach, ako rýchlo zvädol
kvet tvojich mladých rokov!
Akonáhle na teba dopadol
krutý mrak nešťastia!
Nech po toľkých útrapách
spočíva tvoja krásna duša v pokoji!
Ak už nie medzi ľuďmi,
ži, ó, Júlia, ži v nebi!
ROMEO
ROMEO
Giulietta!
Júlia!
TEBALDO
TEBALDO
Spenta!…
Je mŕtva!…
ROMEO
ROMEO
Oh barbari!
Och, bezbožníci!
TEBALDO E ROMEO
TEBALDO A ROMEO
Mi scende agli occhi un vel!
Pred očami sa mi zatmieva!
(rimangono immobili e muti alcuni momenti; Romeo pe ’l primo si scuote, e gittando la spada, si precipita disperato innanzi a Tebaldo)
(chvíľu stoja nehybne a mlčky; Romeo sa prvý spamätá, odhodí meč a v zúfalstve sa vrhne vpred proti Tebaldovi)
ROMEO
ROMEO
Ella è morta, o sciagurato,
per te morta di dolore.
Paga alfine è del tuo cuore
l’ostinata crudeltà.
Svena, ah! svena un disperato…
a’ tuoi colpi il sen presento…
sommo bene in tal momento
il morir per me sarà.
Ona je mŕtva, ó, ty nešťastník,
pre teba zomrela od žiaľu!
Konečne si potrestaný
za krutosť tvojho tvrdého srdca.
Zabi — ach, zabi zúfalca!…
Svoje srdce ti nastavujem…
V tejto chvíli bude pre mňa
najväčším šťastím — zomrieť.
TEBALDO
TEBALDO
Ah! di te più disperato,
più di te son io trafitto…
l’amor mio come un delitto
rinfacciando il cor mi va.
Vivi, ah vivi, o sventurato,
tu che almen non hai rimorso:
se ai miei dì non tronchi il corso,
il dolor mi ucciderà.
Ach! Ešte zúfalejší než ty,
ešte hlbšie ranený, som ja…
A srdce mi ustavične vyčíta,
akoby moja láska bola zločinom.
Ži – ach, ži, ty nešťastník,
ty, čo aspoň nenesieš vinu!
Ak mi neukončíš život,
žiaľ ma sám zahubí.
(si dividono e partono entrambi nella massima desolazione)
(rozídu sa a odchádzajú každý v najhlbšom zúfalstve)
IX.
IX.
PARTE QUARTA – FINALE
ČASŤ ŠTVRTÁ – FINÁLE
Scena prima
Scéna prvá
Recinto ove sorgono le tombe dei Capuleti. Vicino agli spettatori avvi quella di Giulietta. Il luogo è chiuso: a replicati colpi si spalanca una porta, e n’esce Romeo con seguito di Montecchi
Miesto pri hroboch Kapuletovcov. Neďaleko divákov stojí hrob Júlie. Je zamknuté. Po opakovaných úderoch sa rozletia dvere a vchádza Romeo s družinou Montekovcov
CORO
ZBOR
Siam giunti. Il ciel consenta
che non ti sia funesto
l’esser disceso in questo
albergo di squallor.
Sme tu. Kiež by nebesia dovolili,
aby ti nebolo osudným,
že si zostúpil do tohto
pustého príbytku.
(scendono lentamente)
(pomaly zostupujú)
ROMEO
ROMEO
(scorgendo la sepoltura di Giulietta)
(zazrie Júliin hrob)
Ecco la tomba…
Ancor di fiori sparsa…
molle di pianto ancor. Il mio ricevi
più doloroso e amaro: altro fra poco,
maggior del pianto, altro olocausto avrai.
Hľa, hrob…
Ešte je kvetmi obsypaný… slzami pokropený,
prijmi aj tie moje – trpkejšie a bolestnejšie
než ostatné: už čoskoro dostaneš inú obeť,
väčšiu, ako moje slzy.
(prostrandosi sul sasso)
(kľakne si k náhrobku)
CORO
ZBOR
Signor, ritratti: omai
eccede il tuo dolor.
Pane, ustúp: tvoj žiaľ už
prekračuje všetky medze.
ROMEO
ROMEO
O del sepolcro
profonda oscurità, cedi un istante,
cedi al lume del giorno, e mi rivela
per poco la tua preda. ~
L’urna mi aprite voi… Ch’io la riveda!
Ó, hlboká temnota hrobu,
ustúp na okamih, ustúp pred svetlom dňa
a odhaľ mi aspoň na chvíľu
svoju korisť.
Otvorte mi hrobku… Nech ju ešte raz uzriem!
(i Montecchi silenziosi sforzano il coperchio dell’urna e lo sollevano: vedesi Giulietta distesa nel sepolcro vestita di bianco; Romeo prorompe in un grido e corre da lei)
(Montekovci mlčky vypáčia veko hrobky. Uvidia Júliu ležiacu v hrobe, odetú v bielom. Romeo vykríkne a vrhne sa k nej)
ROMEO
ROMEO
Giulietta!… O mia Giulietta!
Sei tu… ti veggio… ti ritrovo ancora. ~
Morta non sei… dormi soltanto e aspetti
che ti desti Romeo. ~ Sorgi, mio bene,
al suon de’ miei sospiri,
ti chiama il tuo Romeo.
Júlia!… Ó, moja Júlia!
Si to ty… vidím ťa… znovu ťa stretávam!
Nie si mŕtva… Len spíš a čakáš,
kým sa Romeo prebudí v tvojom sne.
Vstaň, láska moja, dychom a šepotom
ťa prebúdza tvoj Romeo.
CORO
ZBOR
Lasso! deliri.
Vieni: partiam; periglio
è l’indugiar di più.
Beda! Blúzniš.
Poď, odíďme; je nebezpečné
tu ďalej zostávať.
ROMEO
ROMEO
Per pochi istanti
me qui lasciate… Arcani ha il duol che debbe
solo alla tomba confidar…
Len na pár chvíľ ma tu nechajte…
Žiaľ má svoje tajomstvá,
ktoré možno zveriť iba hrobu…
CORO
ZBOR
Lasciarti!…
solo! e in tanto cordoglio!
Ah! tu ci spezzi il cor…
Opustiť ťa?!…
Samého? V takom žiali?
Ach! Veď nám lámeš srdce…
ROMEO
ROMEO
Partite; il voglio.
Odíďte. Tak to chcem.
(il Coro parte)
(zbor odchádza)
Scena seconda
Scéna druhá
Romeo solo.
Romeo sám.
ROMEO
ROMEO
Tu sola, o mia Giulietta,
m’odi tu sola. ~ Ahi vana speme!… è sorda
la fredda salma di mia voce al suono…
deserto in terra, abbandonato io sono.
Len ty, ó, moja Júlia,
ma počuješ, len ty jediná! Ach, márna nádej!
Chladné mŕtve telo necíti môj hlas…
Na tomto svete som zostal sám a opustený!
ROMEO
ROMEO
Deh! tu, bell’anima
che al cielo ascendi,
a me rivolgiti,
con te mi prendi:
così scordarmi,
così lasciarmi,
non puoi, bell’anima,
nel mio dolor.
Voliamo a vivere
d’eterno amor.
Ach, ty, krásna duša,
čo k nebu odlietaš,
ku mne sa obráť,
vezmi ma so sebou.
Nemôžeš predsa na mňa zabudnúť,
nemôžeš ma takto opustiť,
nemôžeš, nádherná duša,
v mojom žiali.
Poďme spolu odletieť
a žiť večnou láskou.
ROMEO
ROMEO
O tu mia sola speme,
tosco fatal, non mai da me diviso
vieni al mio labbro… Raccogliete voi
l’ultimo mio respiro,
tombe de’ miei nemici.
Ó, ty moja jediná nádej,
smrtiaci jed, ktorý ma vždy sprevádzal,
poď k mojim perám!
Vy, hroby nepriateľov,
prijmite môj posledný vzdych.
(si avvelena, e getta l’ampolla ecc.)
(vypije jed a odhodí fľaštičku)
Scena terza
Scéna tretia
Giulietta, che si risveglia, e Romeo
Júlia, ktorá sa prebúdza, a Romeo
GIULIETTA
JÚLIA
(dalla tomba)
(z hrobu)
Ah!
Ach!
ROMEO
ROMEO
Qual sospiro!
Aký vzdych!
GIULIETTA
JÚLIA
Romeo!… Romeo!…
Romeo!… Romeo!…
ROMEO
ROMEO
La voce sua!… mi chiama!…
Già m’invita al suo sen.
Jej hlas!… Volá ma!…
Už ma pozýva do svojho náručia!
(Giulietta sorge dalla tomba)
(Júlia vstáva z hrobu)
Ciel! che vegg’io?…
Ach, preboha! Čo to vidím?…
GIULIETTA
JÚLIA
Romeo!
Romeo!
ROMEO
ROMEO
Giulietta! oh dio!…
Júlia! Och, Bože!…
GIULIETTA
JÚLIA
Sei tu?
Si to ty?
ROMEO
ROMEO
Tu vivi?
Ty žiješ?
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! per non più lasciarti,
io mi desto, mio ben… la morte mia
fu simulata…
Ach! Aby som ťa už nikdy neopustila,
prebudila som sa, láska moja…
Moja smrť bola len klamom…
ROMEO
ROMEO
Oh! che di’ tu?
Ach! Čo to vravíš?
GIULIETTA
JÚLIA
L’ignori?
Non vedesti Lorenzo?
Ty to nevieš?
Nevidel si Lorenza?
ROMEO
ROMEO
Altro io non vidi…
altro io non seppi… ahimè!… ch’eri qui morta.
E qui venni… Ah! infelice!
Nič som nevidel…
nič som nevedel… beda!… len to, že si mŕtva.
Preto som prišiel… Ach! Ja nešťastný!
GIULIETTA
JÚLIA
Ebben, che importa?
Son teco alfin: ogni dolor cancella
un nostro amplesso… Andiam…
Čo na tom teraz záleží?
Konečne som s tebou. Jediné naše objatie
nech rozpustí všetku bolesť… Poďme…
ROMEO
ROMEO
Restarmi io deggio
eternamente qui…
Ja však musím
navždy zostať tu…
GIULIETTA
JÚLIA
Che dici mai?
Parla… parla…
Čo to hovoríš?
Vrav… prehovor…
(si accorge dell’ampolla; Romeo si asconde il capo fra le mani)
(zbadá fľaštičku s jedom; Romeo skryje tvár v dlaniach)
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! Romeo!
Ach! Romeo!
ROMEO
ROMEO
Tutto già sai.
Už všetko vieš.
GIULIETTA
JÚLIA
Ah! crudel! che mai facesti?
Ach, krutý! Čo si to urobil?
ROMEO
ROMEO
Morte io volli a te vicino.
Chcel som pri tebe zomrieť.
GIULIETTA
JÚLIA
Deh! che scampo alcun t’appresti!…
Ach! Hľadaj záchranu, kým sa ešte dá!…
ROMEO
ROMEO
Ferma, è vano…
Prestaň, je neskoro…
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! rio destino!
Ó, krutý osud!
ROMEO
ROMEO
Cruda morte io chiudo in seno…
Chladnú smrť už v sebe nosím…
GIULIETTA
JÚLIA
Ch’io con te l’incontri almeno…
Dammi un ferro…
Chcem ju stretnúť s tebou…
Podaj mi dýku!
ROMEO
ROMEO
Ah! no… giammai!
Ach! Nie… nikdy!
GIULIETTA
JÚLIA
Un veleno…
Jed…
ROMEO
ROMEO
Il consumai.
Vivi… vivi… e vien talora
sul mio sasso a lagrimar.
Všetok som vypil.
Ži… ži ďalej… a príď občas
plakať na môj hrob.
GIULIETTA
JÚLIA
Ciel crudele! ah! pria ch’ei mora,
i miei dì tu déi troncar.
Kruté nebesá! Ach! Skôr než on zomrie,
skončite aj môj život!
ROMEO
ROMEO
Giulietta!… al seno stringimi:
io ti discerno appena.
Júlia!… K sebe ma priviň,
sotva ťa už vidím.
GIULIETTA
JÚLIA
Ed io ritorno a vivere
quando tu déi morir!
A ja sa vraciam k životu
práve, keď ty musíš zomrieť!
ROMEO
ROMEO
Cessa… il vederti in pena
accresce il mio martir.
Utíš sa… pohľad na tvoj žiaľ
zväčšuje moje útrapy.
(insieme)
(spolu)
ROMEO
ROMEO
Più non ti veggo… ah! parlami…
un solo accento ancor…
rammenta il nostro amor…
io manco… addio!…
Už ťa nevidím… ach! Prehovor ku mne…
ešte jedno slovo…
spomeň si na našu lásku…
odchádzam… zbohom!…
GIULIETTA
JÚLIA
Oh! sfortunato! attendimi…
non mi lasciare ancor…
posati sul mio cor…
ei muore… oh! dio!
Ó, nešťastný! Ešte ma počkaj…
ešte ma neopúšťaj…
polož hlavu na moje srdce…
On umiera… ó, Bože!
(Romeo muore; Giulietta cade sovr’esso)
(Romeo zomiera; Júlia klesá na jeho telo)
Scena ultima
Záverečná scéna
Rientrano precipitosamente i Seguaci di Romeo, inseguiti da Capellio, e da’ suoi armigeri che compariscono da varie parti. Tutto il luogo è rischiarato da faci. Lorenzo accorre sbigottito e frettoloso
Náhlivo vbiehajú Romeovi druhovia, prenasledovaní Capelliom a jeho ozbrojencami, ktorí sa objavujú z rôznych strán. Celé miesto osvetľujú fakle. Náhlivo pribieha vystrašený Lorenzo
CORO
ZBOR
Romeo! Romeo!
Romeo! Romeo!
CAPELLIO
CAPELLIO
S’inseguano.
Za nimi! Prenasledujte ich!
CORO
ZBOR
Cielo!
Nebesá!
(spaventati allo spettacolo)
(vydesení pri pohľade na strašné divadlo)
LORENZO
LORENZO
Estinti ambidue!…
Obaja mŕtvi!…
CORO
ZBOR
Barbaro fato!
Barbarský osud!
LORENZO
LORENZO
(a Capellio)
(Capelliovi)
Mira.
Pozri!
CAPELLIO
CAPELLIO
Uccisi!… da chi?…
Zavraždení!… Kým?
TUTTI
VŠETCI
Da te, spietato!
Tebou, ty bezbožník!
(Capellio si getta sul corpo di Giulietta, Lorenzo su quello di Romeo)
(Capellio sa vrhne k telu Júlie, Lorenzo k telu Romea)