Sunday, June 8, 2025 at 4 p.m.
Special Concerts Column Hall of Slovak Philharmonic
Performers
Slovenský komorný orchester
Ewald Danelartistic leader, violin
Program
Ilja Zeljenka(1932–2007) Musica slovaca(6:06)
Ludwig van Beethoven(1770–1827) String Quartet No. 16 in F major, Op. 135(24:47)
Allegretto (6:16)
Vivace (3:38)
Lento assai, cantante e tranquillo (7:23)
Der schwer gefasste Entschluss. Grave, ma non troppo tratto. Allegro (7:30)
Johann Sebastian Bach(1685–1750) The Art of Fugue, BWV 1080, for string orchestra(10:54)
Contrapunctus 1 (2:37)
Contrapunctus 15 (8:17)
Maria Theresia von Paradies(1759–1824) Sicilienne(3:26)
Robert Schumann(1810–1856) Träumerie (Kinderszenen, Op. 15)(3:01)
Piotr Iľjič Čajkovskij(1840–1893) Sweet Dreams, Op. 39, No. 21(2:15)
Dmitrij Šostakovič(1906–1975) Two Pieces for String Quartet, Op. 30b(9:24)
Elégia. Adagio (6:03)
Polka. Allegretto (3:21)
Jaroslav Ježek(1906–1942) Songs(9:34)
The Dark Blue World (2:49)
Three Officers (2:24)
Life is just a coincidence (4:21)
Hudba je univerzálnym jazykom, sprostredkujúcim najhlbšie ľudské emócie. Je fascinujúce, ako je častokrát skomponovaná hudba zrkadlom neľahkých životných situácií skladateľov, čím potvrdzuje ich odvahu, nezdolnosť a tvorivú silu aj v najťažších a najtemnejších okamihoch života. Významné diela Ludwiga van Beethovena, Johanna Sebastiana Bacha, Marie Theresie von Paradis, Roberta Schumanna, Piotra Iľjiča Čajkovského, Dmitrija Šostakoviča a Jaroslava Ježka nie sú iba umeleckými artefaktmi, ale aj výpoveďami o prekonávaní zdravotných ťažkostí a vnútornom boji, ktoré často formovali ich hudobný jazyk a význam.
Ludwig van Beethoven je archetypom, respektíve prototypom skladateľa, ktorý sa vzoprel osudu. Jeho postupná strata sluchu od roku 1796 mu mohla zabrániť v pokračovaní hudobnej kariéry, no Beethoven nielenže pokračoval, ale vytvoril svoje najväčšie diela práve v období, keď bol takmer úplne nepočujúci. Sláčikové kvarteto č. 16 F dur, op. 135, patrí k výrazným svedectvám jeho neskorej tvorby. Najmä tretia časť Lento assai, cantante e tranquillo je fascinujúcim obrazom introspektívneho pokoja a symbolom Beethovenovej filozofickej vyrovnanosti so životom a smrťou. Beethovenova hudba predstavuje prelom v hudobnej histórii. Presahuje klasicizmus a otvára cestu romantizmu, čím reflektuje dobu veľkých spoločenských zmien, akými boli Francúzska revolúcia či Napoleonské vojny. Jeho tvorba bola tiež odrazom nástupu individualizmu a nového humanizmu, ktoré vyzdvihovali silu jedinca a vnútornú pravdu.
Johann Sebastian Bach tvoril v dobe baroka, keď cirkev a aristokracia dominovali v oblasti kultúry. Jeho dielo Umenie fúgy (*Die Kunst der Fuge*) predstavuje vrchol polyfónnej kompozície a symbolizuje harmonický poriadok sveta. Bachova hudba vznikala v období, kedy primárne slúžila bohoslužbe, avšak zároveň vyzdvihovala intelektuálnu slobodu a technickú dokonalosť. Umenie fúgy ako komplexné dielo bez presných pokynov k interpretácii umožňuje neustále nové umelecké pohľady, dokazujúc tak jeho nadčasovosť. Baroková spoločnosť, ovplyvnená rozmachom reformácie a rozvojom vedomostí, kládla dôraz na poriadok, harmóniu a vzdelanie, čo Bach dokonale pretavil do hudobnej formy, ktorá pôsobí ako metafora kozmického a duchovného poriadku.
Maria Theresia von Paradis, slepá skladateľka a virtuózka, žila v období klasicizmu, kedy sa umenie začalo viac orientovať na city a individualitu. Vtedajšia spoločnosť však často nebola pripravená na plné uznanie žien skladateliek. Paradis prekonala mnohé predsudky svojho veku a stala sa symbolom sily a talentu, premohla fyzické obmedzenia. Jej skladba Sicilienne je krásnym príkladom klasicistickej lyriky a sentimentalizmu. Okrem umeleckých kvalít reflektuje aj spoločenské zmeny, keď sa osvietenské myšlienky začali presadzovať v kultúre a umení. Paradis bola súčasťou aristokratických dvorov a intelektuálnych kruhov, kde ženské vzdelanie a umelecká činnosť získavali na význame, čo jej umožnilo prejaviť svoj umelecký hlas.
Robert Schumann žil v dobe, kedy sa hudba stala výpoveďou osobných citov a vnútorných zápasov. Jeho život poznamenali duševné choroby, ktoré ovplyvnili aj jeho hudobnú tvorbu. Cyklus Detské scény, op. 15, v ktorom skladba Snenie dominuje, je ukážkou Schumannovej schopnosti preniesť do hudby detskú nevinnosť a melanchóliu. Romantizmus ako kultúrny a spoločenský fenomén bol spätý s dôrazom na individualitu, subjektívnosť a expresívnosť, čo sa odráža aj v Schumannovej hudbe. Jeho diela sa často vyznačujú komplexnou harmóniou, emotívnymi melódiami a hlbokou symbolikou.
Piotr Iľ jič Čajkovskij tvoril v Rusku, kde sa stretávali západné vplyvy s národnými tradíciami. Jeho Album pre mládež, op. 39, so skladbou Sladké snenie, odrážajúcou romantickú melódiu a expresívnu hĺbku, patrí medzi ikonické opusy detskej klavírnej literatúry. V čase, keď Rusko prechádzalo obdobím výrazných sociálnych zmien, vrátane reforiem a rastúceho nacionalizmu, Čajkovského hudba dokázala spojiť európsku romantickú tradíciu s ruskou štýlovosťou. Jeho tvorba tak slúžila ako most medzi rôznymi kultúrnymi svetmi, pričom bola súčasne veľmi populárna a emocionálne pôsobivá. Okrem umeleckých kvalít mala Čajkovského hudba aj silný pedagogický rozmer, čo sa prejavuje aj v cykle Album pre mládež, ktorého skladby sú určené mladým interpretom, no zároveň nesúce hlboké umelecké ako i hudobné posolstvá.
Dmitrij Šostakovič, skladateľ obdobia sovietskeho režimu, musel často čeliť politickému tlaku a cenzúre, čo výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho Dve skladby pre sláčikové kvarteto, op. 30b, kde Elégia predstavuje hlbokú tragédiu a Polka naopak iróniu a groteskný humor, odzrkadľujú protiklady doby, v ktorej žil. Šostakovičova hudba je výrazom nielen osobnej drámy, ale aj spoločenského boja, kde hudba slúži ako spôsob odporu a skrytého komentára k totalitnej realite. V sovietskej spoločnosti, ktorá bola pod silnou ideologickou kontrolou, bolo umelecké vyjadrenie často obmedzované, a práve kontrasty a protipóly v Šostakovičovej hudbe umožňujú preniesť viacvrstvové posolstvá o slobode a útlaku.
Jaroslav Ježek bol významnou postavou československej hudby a kultúry prvej polovice 20. storočia. V období prvej Československej republiky, ktorá bola známa svojou demokratickou atmosférou a bohatou kultúrnou scénou, dokázal Ježek spojiť jazzové, swingové a avantgardné prvky s miestnou tradíciou. Jeho piesne ako Tmavomodrý svět, Minulost přes palubu, Stonožka, Život je jen náhoda či Nebe na zemi odrážajú spoločenské zmeny, rozmanitosť a zároveň iróniu každodenného života v turbulentnej dobe. Ježek bol integrálnou súčasťou Oslobodeného divadla, ktoré prostredníctvom hudby a divadla komentovalo politické a spoločenské otázky doby, pričom často využívalo satiru a humor ako formu kritiky a úniku. Jeho hudba je preto nielen umeleckým dielom, ale aj dokumentom spoločenských nálad a kultúrnych zmien.
Títo skladatelia predstavujú jedinečné spojenie medzi osobnou tragédiou a tvorivým triumfom, v ktorom hudba slúži ako médium vyjadrenia postoja a zároveň ako prostriedok duchovného prekonávania prekážok. Ich zdravotné a osobné ťažkosti, ako aj spoločenské a politické okolnosti, ktoré ich formovali, boli neoddeliteľnou súčasťou ich tvorby. Diela sa tak stali viac než len umeleckým produktom, sú svedectvami ľudského ducha, jeho bolesti, nádeje a neúnavnej túžby po kráse a komunikácii. Hudba týchto majstrov nadobúda symbolický význam, ktorý presahuje čas a miesto, aby oslávila životnú odvahu, umeleckú integritu a večnú hodnotu umenia ako takého.
GAVALOVÁ, Mária: Text ku koncertu 8. 6. 2025, in: Slovenská filharmónia, 76. koncertná sezóna 2024/2025, Mimoriadne koncerty, Cyklus M, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025
Jaroslav Ježek – Tmavomodrý svět
Netoliko, že je tma, ale nevidím Vím, že je tu, všude tma, já ji nevidím Vidím jenom to, že nevidím nic, Když připustím, že vidím, měl bych vidět víc Svou hlavu, trup, dvě ruce, nohy nevidím
Tak, kam se poděl můj doposud dokonalý zrak? Na všem leží neproniknutelně modrý mrak Tmavomodrý mrak
Sám, nevím ani kudy jíti mám a kam A to, že na hlavě tmavomodrý klobouk mám, To je právě klam
Nemám hlad, však co mi naplat, že mi chutná Co naplat, že ač nemám hlad, duše smutná
Pět neděl, sedm hodin, tři měsíce a šest let melancholicky jsem pozoroval svět Tmavomodrý svět
Tři strážníci
Dejte si tu pozor! Nehádejte se prosim vás…2x…teď Kdo se hádá já to nejsem dejte pokoj nebo vám tu vrazím jednu hned
Přes hubu! Kdo tam pude já tam nejdu jděte tam vy ať tam jde on no tak pudeš nebo nepudeš Nepudu! No tak páni tak se o tom dohodnem po půlnoci
Před strážnicí stáli truchlící tři strážníci asi ve tři v noci strážníci tři byli v rozepři kdo zůstane hlídat na strážnici A že se nepohodli neměli pohodlí
Před strážnicí stáli plačící na ulici sami tři strážníci Zatímco se strážníci před strážnicí hádali zloději se opatrně na strážnici vkrádali Lehli si do postelí a dlouho dlouho vymýšleli proč že se asi ti strážníci nehádají na strážnici Zatímco se zloději ke spánku ukládají strážníci se raději před strážnicí hádají Dejte si tu pozor! Nehádejte se prosim vás…. ta ta dá
Život je jen náhoda
Proč, že se mi každou noc o tom jen zdá, o tom jen zdá, že v mém životě vyšla má tak šťastná a krásná hvězda?
Proč že se mi každou noc o tom jen zdá, že ta hvězda mi dá to štěstí, o němž se mi ve dne nezdá?
Zdání klame, mimo to každý sen, který v noci míváme, zažene příští den
Život je jen náhoda, jednou jsi dole, jednou nahoře Život plyne jak voda a smrt je jako moře
Každý k moři dopluje, někdo dříve a někdo později Kdo v životě miluje, ať neztrácí naději
Až uvidí v životě zázraky, které jenom láska umí, zlaté rybky vyletí nad mraky, pak porozumí
Že je život jak voda, kterou láska ve víno promění Láska, že je náhoda a bez ní štěstí není
Ewald Danel
študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u K. Österreichera, kurz zborového dirigovania u J. Wierszyłowského a doktorandské štúdium u B. Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. V rokoch 1985 – 2023 bol koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra.
Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (na violovom poste), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Je držiteľom Ceny Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha.
Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra inicioval spomienkové koncerty Hommage à Bohdan Warchal, cyklus koncertov v chrámoch, koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, koncerty bez potlesku, vznik nových skladieb a ďalšie mimoriadne projekty. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.