Sunday, November 20, 2016 at 4 p.m.
Bratislava Music Festival Column Hall of Slovak Philharmonic
Performers
Slovenský filharmonický zbor
Jozef Chabroňchoir master Štefan Bučkonarrator Albert Hrubovčáktrombone Michal Motýľtrombone Martin Ondriskalibretto, dramaturgy Marek Piačeklibretto Marold Langer Philippsenlibretto
Program
Marek Piaček(*1972) Apolloopera(70:38)
Adam (10:18)
Factory (6:47)
Alchemy (3:29)
Assembly (11:14)
Pilots (6:23)
Act (3:26)
Confession (11:31)
Spiroula (7:28)
Towers (9:59)
Apolloopera, melodráma o jednom bombardovaní pre zbor, herca a dva trombóny vychádza zo skutočnej udalosti – 16. júna 1944 spojenci bombardovali bratislavskú rafinériu Apollo. Dejová línia sa opiera o reálne správy zo života medzivojnovej viacjazyčnej Bratislavy viažuce sa k „Apolke“. Každodenný život je tu konfrontovaný s napätými udalosťami štyridsiatych rokov 20. storočia. Barbarstvo násilia je zdanlivo zatlačené do úzadia jednoduchými postavami starých „apolákov“, či ich aktivitami v robotníckych spolkoch. Apolloopera nie je politikum. Civilný život „apolákov“ môže byť metaforou akéhokoľvek ľudského bytia a jeho bezmocného prežívania zoči-voči dehumanizácii a technokracii „komplexných riešení“ celospoločenských problémov.
Osudy „Apolky“ predstavujú autori v osudoch robotníkov, majstrov, civilistov, vojakov, pilotov bombardérov, odbojárov, básnikov, intelektuálov. text libreta vychádza z archívnych materiálov, dobovej odbornej literatúry, fotografií, chemických vzorcov špeciálnych produktov „Apolky“, zápisníc z činnosti spolkov, citácií, výpovedí svedkov… Libreto dopĺňa dobová poézia, autorské alúzie na rôzne básnické i prozaické štýly, scudzovacie efekty, piesne…
Autori apolloopery (**Marek Piaček**, Martin Ondriska a Marold Langer-Philippsen) rozvíjajú poetiku, ktorú obsahujú už ich predchádzajúce spoločné projekty venované M. R. Štefánikovi (opera Posledný let), udalostiam okolo „delenia“ Československa (*Lesť rozmyslu*), histórii Košíc (opera 66 sezón) či revolte voči romantizmu (opera Kráľ duchov, Štós).
Krátke dejiny rafinérie Apollo
Koncom 19. storočia potrebovalo Uhorsko rafinériu ropy. Bankár Arpád Spitz presvedčil finančníkov, že najvhodnejším miestom je Bratislava. Vodná cesta ju spájala s Rakúskom, Moravou, Nemeckom a ropnými poľami pri Čiernom mori. Eafinéria Apollo vyrábala asfalt, benzín, oleje i mazivá až do jej úplného zničenia v roku 1944.
Nemecko malo o Apolku strategický záujem. Namiesto z ropy tu vyrábali pohonné látky z uhlia, ktorého bolo dostatok. Uhlie premieňali na kvapalné produkty novou technológiou – vysokotlakovou hydrogenáciou.
Rafinériu viedol veľmi úspešne dr. Erhard Willig z Ludwigshafenu. Vo svojej funkcii nevystupoval ako nacista, ale rešpektoval prostredie, do ktorého prichádzal.
Pohroma prišla v júni 1944, keď sa dňa 16. 6. na „Apolku“ zniesol dážď bômb. V rafinérii bola zničená väčšina výrobných zariadení, celkový rozsah zničenia dosahoval približne 80%. O život prišlo 73 zamestnancov podniku, celkový počet obetí v Bratislave nebol doteraz presne zistený.
Začiatkom roka 1945 sa zastavili práce na obnove „Apolky“. riaditeľ dr. Willig opustil rafinériu 3. apríla 1945. Štvrtého apríla 1945 vstúpili do Apolky prví vojaci osloboditeľskej Sovietskej armády. Do závodu sa začali vracať niektorí zamestnanci a sovietske autority, ktoré považovali Apolku za svoju vojnovú korisť, sa s oduševnením pustili do obnovovacích prác. Vedeniu podniku sa podarilo uchrániť bratislavských Nemcov pred deportáciami a všetci zamestnanci bez ohľadu na mzdu a ťažké podmienky pracovali na obnovení výroby.
(Podľa knihy Emil Kudlička, Peter Valo: Slovnaft 100, Slovakia, Bratislava 1995)
Slovo autora
Roky žijem v blízkosti pozemkov bývalej „Apolky“. Po celý čas boli zdevastované, opustené a vyvolávali v osamelom chodcovi strach, obavy. Možno to bola archetypálna bázeň.
V detstve som počúval strašné historky o „Apolke“, no nevedel som skoro nič o faktoch, ktoré formovali históriu tohto priestoru, nevedel som nič o konkrétnych ľuďoch. Teraz, keď som ich spoznal, tak fakty, ako ľudí, chápem temnotu a desivosť obklopujúcu tieto miesta.
Chápem, že osudy ľudí, kruto umierajúcich v žeravých plameňoch horiacej nafty dnes zaujímajú málokoho. A chápem aj, že ani tí, ktorí riešia budúcnosť tohto priestoru, nepodliehajú sentimentálnym pocitom a už vôbec nie bázni pred umlčaným geniom loci. Áno, toto všetko chápem. Tak ako minulosť odišla, budúcnosť zákonite príde. Minulosť sa aj s jej „duchmi“ neprestajne vytráca v opare nad Dunajom. Čo zostáva, je línia stále nových a nových pokolení. Je nezmyselné a zbytočné podliehať zúfalstvu zo strašných činov vykonaných našimi predkami, no som presvedčený, že každá generácia by si mala zachovávať aspoň základnú úctu sama k sebe a k priestoru, ktorý ju obklopuje, ktorý obýva.
Apolloopera – obsah jednotlivých obrazov
Adam
Rafinéria Apollo bola vybudovaná na mieste „Mlynských záhrad“. Pri jej výstavbe sa zachovala väčšina pôvodnej parkovej zelene.
Obraz jedinečného sveta, krajiny spokojnosti utváranej pokojnou prácou a pocitom naplnenia. V príjemnej atmosfére začínajúceho dňa záhradník Adam premýšľa nad stvorením.
*Záhradník Adam vzal za hrsť
čerstvej voňavej hliny…
Bolo to príjemné…*
Továreň
Ideálnym miestom na vybudovanie rafinérie v Uhorsku bola Bratislava vďaka svojej geografickej polohe, vodnej ceste a relatívnej blízkosti ropných nálezísk.
Vo viacjazyčnom prostredí stredoeurópskeho mesta vzniká nová továreň. atmosféra je preniknutá radosťou z budovania niečoho nového a produktívneho v meste mnohých národov. Aj nová apolka je plná nádejí a očakávaní. V slnečnom meste nad Dunajom však prináša suchý južný vietor z Álp, „föhn“, pocit falošnej eufórie, sentimentu, ale aj ťažoby a melanchólie.
*Hľa luna bledá
Tíško si sedá…
Dnes ako vloni.*
Alchýmia
Apolka bola strategicky zaujímavá aj novou technológiou. Benzín vyrábala nie z ropy, čo bolo bežné, ale z uhlia.
Hľadanie správneho vzorca premeny uhlia na benzín.
*Unter dem Druck
von zweihundert Atmosphären
bei fünfhundert Grad
verwandelt sich zu Mittelöl die Kohle…*
Schôdza
„Apoláci“ sa združovali do viacerých robotníckych spolkov, ktoré vyvíjali bohatú kultúrnu i športovú činnosť.
Schôdza, ktorej trvanie nezodpovedá reálnemu času. Robotníci spolu s inžiniermi takto zasadajú roky. Niektorí sú lídri, iní zradcovia, väčšina sa len zabáva. So vznikom nového štátu mnohí miznú a zostane po nich len meno… Rozmanité hudobné žánre sú metaforou aktuálnej atmosféry schôdze. Mladá slečna Trixi, pravdepodobne odbojová špiónka, podrobne sleduje všetky udalosti.
Apolo, Apolo, svet sa točí okolo!
Piloti
„Apolku“ bombardovala 15. letecká armáda USA, ktorú nad Dunajskou Stredou napadla letka tridsiatich nemeckých stíhačov.
Túžba po dobrodružstve, nerozpoznaná hrôza vlastných činov kontrastuje s pocitom odlúčenia a lásky k manželkám. Dvaja mladí piloti – Američan a Nemec slúžia na opačných stranách frontu. Ich družky preciťujú vnútorný boj medzi láskou k nim a nenávisťou voči ich poslaniu.
Busy bee has no time for sorrow! Copy?
Čin
Dňa 16. 6. 1944 sa na Apolku zniesol dážď bômb. Všetko sa to odohralo za pár minút, od 10 h 12 min. do 10 h 21 min.
„Kam dieť sa? K spáse vrátka kde? Rokľa v bralách, zápač pralesa či morská choboť, loďka čo jak vratká za útočište?“
Spoveď
Bratislavčania nebrali letecké poplachy veľmi vážne, pretože až do bombardovania „Apolky“ išlo vždy len o plané poplachy. Skutočný útok nikto nečakal.
Čin je dôležitejší ako jeho posudzovanie. Ničenie a zabúdanie sa deje samo.
*Hľa slnko čierne
Dolu tvárou padá
cez svit cit hlas čas…*
Spirula
Nemci odviezli materiál zo zničenej „Apolky“ do Nemecka, Rakúska a niečo ostalo v Bratislave. Štvrtého apríla 1945 vstúpila do Apolky Sovietska armáda. Časť demontovaných potrubí z Apolky bola uskladnená na gréckom vlečnom člne Spirula na Dunaji v Bratislave.
Ľudia majú vôľu znovu vybudovať továreň. Na pozadí mocenských bojov sa rokuje o navrátení strateného materiálu.
*Spiroula, Spiroula, Spiroula spiaca…
Najmä tie rúry sú pre nás cenné
Najmä tie rúry*
Veže
Na pôvodnom pozemku rafinérie Apollo sa rozbieha veľkolepý developerský zámer – výstavba dvoch „sklenených“ mrakodrapov.
Novodobá viacjazyčná Bratislava má pred sebou skvelé vyhliadky stať sa stredoeurópskou metropolou. V slnečnom meste nad riekou však vanie aj suchý južný vietor z Álp, „föhn“. Stále so sebou prináša pocit falošnej eufórie, sentimentu, ale aj ťažoby a melanchólie.
*Hľa nový človek hľadí z epicentra
Života na Bratislavu ako lipnúci mestský klon
V horúcom lete z chladných veží sála mráz…*
BONUSY
TÁTO BÁSEŇ SA DO FINÁLNEJ VERZIE OPERY NEDOSTALA
Milan Ralbovský
Kríže v tieňoch
krajina mŕtva
v hmlách utajená, zbitá
osamelý si?
bude ťa počuť?
po ceste mĺkvej
sa rozloží tvoj tieň
čaká ťa zem,
čo bola zemou lásky
jedno ti kde
bôľ zastihne tvoj hlas
pre život plačeš?
tieň v tichu ukrývaš?
hľa do vĺn trpkosť
kvetov z neba sa norí
a padlý anjel
ovečky z paše zháňa
kríž jeden
je jak tisíc krížov
padáš dolu tvárou
cez čas a more belasé
podivný svet
sa tvorí z bolestí
VYNECHANÁ SCÉNA [ Schôdza ]...
– Es ist schon zwei Jahre her. Was hat sich geändert?
– Die „Kameraden“ Gumbir, Oler, und Stippanitz…
– Die sollen die Kontrolle durchführen aber vom Jahre 1938 machten sie nichts!
– Die „Kameraden“ Wimmer, Pfeifer, Macher, Fleischhacker…
– Die liessen sich nicht von ihnen an den Beutel greifen und stopften ihnen auf echt national-sozialistische Weise den Mund!
– Einer bekam den günstigen Posten eines Antreibers.
– Der andere einen ähnlichen Posten als Vertrauersmann bei der Ludwigmühle.
– Der dritte wurde einfach gekauft und läuft jetzt als Funktionär aus Beruf in hohen Stiefeln in der Stadt umher.
– Und die Arbeiter bleiben ohne Vertreter.
V klube to hučalo ako v úli a ľudia si mysleli, že to tak zostane a nič sa nezmení.
NEPOUŽITÉ HISTORKY...
Archivár Stefan Wurst nabíjal delo – slúžil ako bratislavský Nemec v nemeckom loďstve na krížniku. Na konci tridsiatych rokov sa prihlásil za Nemca a mašíroval do Wehrmachtu. S tými, čo slúžil sa nikdy nezblížil. Stále mu dávali najavo, že je len zahraničný Nemec. Machst gut du eusländer Deutsche! Ostatní Volksdeutsche mali všade prednosť, aj pri čakaní na menáž.
Bencze Flügel kdesi stratil silu z nôh. Možno sa zastaví vo Fatre na rumček s kávou. Už by ani Cigánsky plač nezahral. Biele paničky vždy plakali, keď chytil husle do rúk. Hrával v Redute aj v Múzejke. Sám prezident Slovenskej krajiny mu prilepil stokorunáčku na čelo.
Ľudo Oravec, kurič, fáral cez vojnu vo Francúzsku zo dňa na deň dostali príkaz vrátiť sa domov, alebo ísť na nútené práce do Ríše. V bani neprišiel k úrazu no ledva si zachránil život pri nálete na Apolku. Nedbal na to, že nevyhlásili poplach. Jeho sklad vyhorel do tla, zostal závodu verný.
NEPOUŽITÁ REKLAMA...
Zbor: Ding-ding ding!
Spolu: Apollo Benzin!
Sólo: Hohe Oktanzahl
Zbor: Klopf-fest!
Sólo: Hohe Leistung
Zbor: Schnellllllll!
Sólo: Sparsam im Betrieb
Zbor: Wirt-schaft-lich!
Spolu: Apollo Benzin!
Zbor: Ding-ding ding!
APOLLOOPERA
melodráma o jednom bombardovaní pre zbor, herca a dva trombóny S použitím básní Krasku, Goetheho, Danteho, Hviezdoslava, Becketta, Blakea, Máchu… a s použitím archívnych materiálov SLOVNAFT, a. s.
Martin Ondriska, Marek Piaček, Marold Langer-Philippsen
1. ADAM
ROZPRÁVAČ
Záhradník Adam vzal za hrsť čerstvej voňavej hliny… Pamätal ako zasial prvé semienka… Svieži vzduch sa vznášal nad vodami Dunaja… Bolo to príjemné…
ZBOR
Adam
ROZPRÁVAČ
Zahľadel sa na oblohu, potom na vedro s dažďovou vodou. Tak sa mu to páčilo.
ZBOR
Adam…
ROZPRÁVAČ
Pozeral na aleje ovocných stromov. Videl, že zakvitli… Vložil steblo trávy do úst a zahľadel sa pred seba. Začínal ďalší deň. Bolo to príjemné…
V korunách stromov kričali vtáci, všade sa ohlasoval život. Tak sa mu to páčilo.
Kohút už prestal kikiríkať – treba pustiť sliepky na pašu. Pohladil jazvečíka. Robotník sa vracal z nočnej zmeny. Suseda mu zamávala… Bolo to príjemné…
Adam si sadol na múrik pri živom plote… Zhlboka sa nadýchol… zas ho treba zastrihnúť…
ZBOR
Adam… Adam… Adam
2. TOVÁREŇ / FACTORY
ROZPRÁVAČ
Bratislava bola koncom 19. storočia druhým najväčším mestom v Uhorsku. Vodná cesta ju spájala s Rakúskom, Moravou, Nemeckom a … ropnými poľami pri Čiernom mori.
ZBOR
Čo vravíš, nech je jasné slnečný sťa lúč
ROZPRÁVAČ
Bankár Arpád Spitz presvedčil svojich kolegov, že najvhodnejším miestom pre vybudovanie rafinérie bude Bratislava.
ZBOR
Az éjszaka közeledik, A világ lecsendesedik.
Singet leise, leise, leise , Singt ein flüsternd Wiegenlied.
Braunkohle in Brechern zu Staub zermahlen, Öl auf die Kohle gespritzt, Paste erzeugt und in riesigen Mischern den Brei erhitzt!
Die Kohlepaste verdichtet auf zweihundert Atmosphären, das Kohle-Öl-Katalysatorgemisch Gepresst in Hochdrucköfen!
Da wird auch der Wasserstoff eingeleitet – gewonnen aus Koks mit Wasserdampf in Winklergeneratoren!
Das ist die Spaltung der Kohlemoleküle, vom Katalysator gelenkt die dipole Anlagerung der Wasserstoffmoleküle!
Unter dem Druck von zweihundert Atmosphären bei fünfhundert Grad verwandelt sich zu Mittelöl die Kohle,
das in anderen Öfen, mit neuen Katalysatoren Hydriert wird in Rohbenzin!
ZBOR
Da-va-da-va…
4. SCHÔDZA / ASSEMBLY
ROZPRÁVAČ
Hneď po vzniku Apolky sa jej robotníci aktívne zapájali do práce v robotníckych spolkoch ako napríklad Vorwärts,
ZBOR
Vorwärts! Arbeit, Arbeit… Ein Arbeitstag! Was ist ein Arbeitstag? Arbeit-arbeitstag? Vorwärts! Arbeit, Arbeit…
ROZPRÁVAČ
Ale aj odštiepenec spolku Vorwärts, spolok Eintracht:
ZBOR
Eintracht!
SÓLO TENOR
Der Mensch ist von Natur, ist von Natur, wenn nicht ein politisches, jedenfalls ein gesellschaftliches Tier! Ein politisches Tier! Ein gesellschaftliches Tier!
ROZPRÁVAČ
V klube to hučalo ako v úli. Robotníci tu takto zasadali už roky. Všetci si mysleli, že to tak zostane a nič sa nezmení.
ZBOR
Vorwärts! Arbeit, arbeit…
ROZPRÁVAČ
Die Natur der Bedürfnisse, ob sie zum Beispiel dem Magen oder der Phantasie entspringen, ändert nichts an der Sache!
ZBOR
An der Sache änderts nichts!
ROZPRÁVAČ
Die absolute Grösse seiner Arbeitszeit ist der Arbeitstag!
ZBOR
Was ist der Arbeitstag?
ROZPRÁVAČ
Der offizielle Arbeitstag für jeden Arbeiter ist meist zwölf Stunden, Tag oder Nacht!
ZBOR
Über diese Grenze!
ROZPRÁVAČ
Die Mehrarbeit über diese Grenze hinaus ist schauderhaft!
ZBOR
Wirklich schauderhaft! Zwei Jahre ist es her. Was hat sich geändert?
SÓLO BAS
(quasi recitativo) Smiem prosiť?
SÓLO ALT
(vykríkne zdesene) Nein!
SÓLO BAS
(umelo, operne) Prečo? Pre-čo?
SÓLO ALT
(spieva tanečne) Tanz ich, dann schwitz ich, Schwitz ich, dann stink ich! Tanz ich nicht, schwitz ich nicht, Stink ich nicht!
ROZPRÁVAČ
V klube to hučalo ako v úli a ľudia si mysleli, že to tak zostane a nič sa nezmení.
ZBOR
Apollo, Apollo, svet sa točí okolo!
SÓLO BAS
Apollo, steigt ihr ein!
ZBOR
Apollo dreht sich, im Kreis herum, das ist ja Spass!
Apollo, Apollo, svet sa točí okolo!
ZBOR
Zo dvacet stolů, šedesát židlí, Kulatý stolek, materiál ořech!
Koberec bouclé, koberec kokos. Sedumnáct obrazů, pět spínaček…
Jeden a dvacet sklenic na pivo Strojek na kávu a troje kamna
Obraz presidenta Edvarda Beneše Busta presidenta Osvoboditele
Jeden stupínek, rádio Philips Dva gramofony, amplión
Stropní tělesa kulaté Deset pohárků na likér
ROZPRÁVAČ
Vo vedení fabriky pôsobila pekná mladá sekretárka, ktorej úloha bola … záhadná… Beatrix Pospíšilová. Trixi.
ZBOR
(Trixi) Hľa luna bledá, tíško si sedá za čiernu horu zvečera: dnes ako vloni. Vŕba sa kloní a v tichú vodu pozerá.
5. PILOTI / PILOTS
ROZPRÁVAČ
Nad Bratislavou často prelietavali letky a niekedy sa zbavovali zvyšných bômb. Strategické ciele si tu však nevyberali, preto obyvatelia letecké poplachy nebrali vážne.
ZBOR
(Frank, americký pilot) Busy bee has no time for sorrow! Copy?
ZBOR
(Rose, žena amerického pilota) Think in the morning, Act in the noon, Eat in the evening, Sleep in the night!
ZBOR
(Franz, nemecký pilot) Wie die Bienen um die Linde Summen, murmeln, flüstern, rieseln.
ZBOR
(Rosa, žena nemeckého pilota) Die Rose, die Lilie, die Taube, die Sonne; Die liebt' ich einst alle in Liebeswonne.
ZBOR
(všetci veselo) Na na na…
ZBOR
(Rose) Dip him, dip him; Dip him in the river Dip him in the river who loves water
ZBOR
(Frank, Rose) Busy bee has no time for sorrow! Dip him!
ZBOR
(Rose) Dip him, dip him; Dip him in the river; Dip him in the water
6. ČIN / ACT
ROZPRÁVAČ
Nad zemou v letku utkvel na krielach posupný démon, v pravej hlaveň vojny, z nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný, trojný…
A k zemi vzal sa splývať v pramenách, iskriaci síru, meteorov prach --
Rod ľudský dlho spal už nepokojný: i strhol sa! -- ziv sudbinej vtom trojny zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný strach.
Ale kryje sa nadarmo v svete; všade ľudská jatka: či tvŕď či oceán či nebesá!
7. SPOVEĎ / CONFESSION
ROZPRÁVAČ
Z diaľky sme počuli temné hučanie. Priamo nad nami urobili stíhačky biely kruh ako svätožiaru. Zasa špásujú? Vyšľahli plamene, stĺpy čierneho dymu a temer súčasne zahrmeli prvé bomby. Začalo sa to po desiatej. Výroba bola v plnej prevádzke. Podzemné úkryty robotníkov zaliala žeravá nafta a benzín. Apolka bola v plameňoch niekoľko dní.
ZBOR
Lasciate ogni speranza voi ch'entrate Quivi sospiri, pianti e alti guai risonavan per l'aere sanza stelle, per ch'io al cominciar ne lagrimai. Diverse lingue, orribili favelle, parole di dolore, accenti d'ira, voci alte e fioche, e suon di man con elle facevano un tumulto, il qual s'aggira sempre in quell' aura sanza tempo tinta, come la rena quando turbo spira.
ZBOR
(Trixi)
Hľa slnko čierne… Zvučalo temne… Jazero hladké… Tíško si sadá… Kol a kol… Kolo kůl kostlivec… Hľa slnko čierne… Dolu tvárou padá… Cez svit cit hlas čas… Cez čas a rieku… Tajný bol… Podivný svet… Hľa slnko čierne… Jazero hladké… Zvučalo temne… Tíško si sadá… Dolu tvárou padá… Kol a kol
ZBOR
Quis poterit stare… Mutato nomine de te fabula narratur! Et sol factus est niger… Et luna tota facta est sicut sanguis… Et caelum recessit sicut liber involutus… Et stellae caeli ceciderunt super terram… Et reges terrae, et principes, et tribuni, et divites, et fortes, et omnis servus, et liber absconderunt se in speluncis et petris montium…
ROZPRÁVAČ
Svet sa prestal točiť. Hlasy sirén mlčali. Spustená rampa. Slnečný letný deň. Slzy padajú na rozpálený asfalt. Dym nad vodami. Na konci mesta uprostred záhrad a štrkových jám. Biely kruh nad Apolkou. Záplava lietajúcich pevností. Rozprestrený koberec bômb. Reťazami zviazané zväzky bômb. Na milimeter presne. Koberec dokonale vyšitý.
ZBOR
(duchovia amerických pilotov) vire will wind in other shadows unborn through the bright ways tremble and the old mind ghost-forsaken sink into its havoc
ROZPRÁVAČ
(Adam) Pokosím trávu, pohrabem tú, čo som pokosil včera. Som apolák, záhradník, tým chcem aj zostať. Keď začali padať bomby, majster Tomi Grančič utekal do krytu, spadol a zlomil si nohu… A čo sme sa spolu naspievali pri dychovke. Musím ešte pozametať pred závodom.
ROZPRÁVAČ
Koľaje preťali parčík – v jeho zvyškoch Adam pásol sliepky. Malá Rozálka kráčala popri koľajách. Choval som aj morky, ale kuríny ľuďom smrdeli. Naložili moje morky do klietok, odviezli a utratili. Ale sliepky si nedám zlikvidovať, o tie im ide. Mám tu obrázok nosorožca, nosorožec je ťažký, vedela by si nakresliť zajaca? Nakresli môj dom v kolónii, tam v Jeruzaleme, aj s kurínmi, na tie nezabudni! … Poseďme si ako dvaja starí apoláci…
ZBOR
(duchovia amerických pilotov) Busy bee has no time for sorrow. Did you copy?
ROZPRÁVAČ
(Adam) Musím ešte pozametať…
ZBOR
Hast du verstanden?
ROZPRÁVAČ
Musím ešte pozametať…
ZBOR
Rozumel si?
ROZPRÁVAČ
Musím ešte pozametať…
8. SPIROULA
ROZPRÁVAČ
Demoličné komando Wehrmachtu opustilo Bratislavu tesne pred vstupom Sovietskych vojsk aj s technickými zariadeniami rafinérie. Niektoré však zostali naložené na člnoch kotviacich na Dunaji. Tak sa dostala grécka vlečná loď Spirula do správy Sovietskej armády. Bolo treba čím skôr obnoviť výrobu, a tak sa vedenie Apolky obrátilo na velenie Sovietskej armády.
Spiroula, Spiroula, Spiroula spiaca bárka helénska na vlnách Isteru skrytá; Hoc' čoskoro v diaľ na rozkaz odplávaš; Korisť vojnovú čo po vodách unášaš preč, Apollo tu však viac potrebuje. Najmä tie rúry sú pre nás cenné. Najmä tie rúry
Čie rúry? Aké rúry? Veď v utajení ja v chmúrne tieto časy; Dňom-nocou nesiem, prevážam; Kalolisu rámy, hlavu krížovú, piston, množstvo kohútov, podstavce, kolá ozubené z lisu dosku, plechy deliace holländrov bludných masy
Splývam, veziem, unášam Poklady Thorove, či Odinove vraj… Rúry železné i oceľové po okraj. Čo bledý Slavian v správe trofejnej Vskutku nárokovať chce si…
Spiroula, Spiroula, Spiroula spiaca bárka helénska na vlnách Isteru skrytá; Hoc’ čoskoro v diaľ na rozkaz odplávaš; Korisť vojnovú čo po vodách unášaš preč, Apollo tu však viac potrebuje. Najmä tie rúry sú pre nás cenné. Najmä tie rúry
ROZPRÁVAČ
Vyše ukazannyj material dejstviteľno neobchodim’ dľa vozstanovlenia neftepererabatyvajuščevo zavodu Apollo prošu okozať sodejstvie v polučenii takovogo. Kapitan Anton Stepanovič Brjusov!
ROZPRÁVAČ
Ich, der Unterzeichnende Frühere Direktor Hiermit bestätige ich Dass ich seit Januar Auf Anordnung der Kommission Und der Direktoren Folgendes Material Evakuiert hatte Dieses Material Bleibt Eigentum der Firma Es wurde zollfrei importiert Es kann zollfrei zurückgebracht werden Auch die Lastwägen sind Eigentum Der genannten Firma Es Unterzeichnet Der technische Direktor Doktor Erhard Willig
9. VEŽE / TOWERS
ROZPRÁVAČ
Dve ikonické veže sklenené Čo odrazmi režú vody Dunaja Noria sa hlboko do modrého neba Lyžičkou zvoníme v šálke instantnej kávy Prosíme o štipku citu obaja…
Z výšky padá dážď nárekov obetí Meravo hľadia prázdnymi očami Kŕdeľ čajok s výsmechom odletí Sypeme mrazivé záblesky ničoty Disharmonicky zvučia mlčaním
Mäteže duchov tápu vo svetle štítov striech Krik včerajškov sa nesie po hladinách Roky už nečuli radostný detský smiech Lyžičkou zvoníme v šálke instantnej kávy V studených výšinách
Lenivý májový chrúst vytrvalo vráža Do vzdušných zrkadiel – stráca svoj cieľ V kakofónii tanca škrípajúcich kovov Úbohý netopier splieta si slučku A včela márne hľadá peľ
Tiene veží ospalo vstupujú do ulíc Mesta, čo otvára náruč neónov Snívame pieseň o sklenených chrámoch Lyžičkou zvoníme v šálke instantnej kávy Pijeme škótsku so sódou
Mŕtveho pavúka uprostred rozpleštených múch Nehybný hladká mrazivý sklený vzduch Život skutočnosti zo snov presne utkaný Okolo neživej skvostnej jasavej nádhery Blúdi vystrašený popletený duch
Svetlo veží, temné majáky budúcnosti Nad kupolami hojdá sa mesiac jasnej noci kvet Železné mosty kvília pod ťarchou odrazených lúčov Aj pradávna skala sa vďačne podvolí keď malé semienko povie si – vpred!
Sklenené veže v tanci zdreveneli Rozdupali slzu na podlahe z mramoru Zabudni na zvrhlý sentiment, konaj, čiň! Odožeň otravné nerozhodné dieťa v sebe Čo pochybuje len zo vzdoru
Hľa nový človek hľadí z epicentra Života na Bratislavu ako lipnúci mestský klon V horúcom lete z chladných veží sála mráz Našu cestu k farebným kvetom, plodom života, hatí sklo, mizerné sklo
ROZPRÁVAČ
Záhradník Adam ostal sám s Podobizňou matky, s Portrétom otca, s duchmi, sliepkami, jazvečíkom, ohňom, obrazmi Nosorožca, Apokalypsy, Zajaca a s Modliacimi sa rukami
V uliciach to hučalo ako v úli a ľudia si mysleli, že to tak zostane a nič sa nezmení.
Už sa neozýva krik detí, ihrisko je prázdne.
Záhradník Adam sa stratil v hustom závoji rozkvitnutých líp.
KONIEC
Jozef Chabroň
Jozef Chabroň ukončil štúdium v roku 2007 na vŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V rámci diplomového koncertu dirigoval Beethovenov 5. klavírny koncert Es dur Cisársky a Mozartovo Rekviem za spoluúčinkovania Štátneho komorného orchestra Žilina, Žilinského miešaného zboru a sólistov. V januári 2006 dostal možnosť spolupracovať so Slovenským filharmonickým zborom ako asistent hlavnej zbormajsterky Blanky Juhaňákovej. Od sezóny 2013/2014 pôsobí ako zbormajster SFZ. Pripravil SFZ na uvedenie množstva vokálno-inštrumentálnych diel ako napr.: Thamos, kráľ egyptský W. A. Mozarta, Daphnis a Chloé M. Ravela, Nocturná C. Debussyho, Stvorenie J. Haydna, Kristovo detstvo H. Berlioza, Lobgesang F. Mendelssohna Bartholdyho, Žalm zeme podkarpatskej E. Suchoňa, Messa di Gloria G. Pucciniho, Rekviem W. A. Mozarta, Symfónia č. 13 Babij jar D. Šostakoviča, Stabat Mater K. Szymanowského, Persefona I. Stravinského, Glagolská omša L. Janáčka, premiérové uvedenie Missa pro defunctis E. Kráka, Missa pro nobis R. Bergera a ďalších. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: T. Guschlbauer, D. Gatti, L. Zagrosek, P. Schreier, E. Villaume, S. Baudo, N. Ballatsch, T. Lang, P. Vronský, F. Haider, P. Przytocki, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, K. Bumann, Ch. Campestrini a iní.
Najvýznamnejší umelecký počin v jeho doterajšej kariére predstavuje kompletné naštudovanie jedného z náročnejších operných titulov so SFZ, Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre operný dom v Zürichu, ktorého premiéra sa uskutočnila 15. mája 2011 v Zürichu pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho. V úvode sezóny 2015/2016 pripravil SFZ na uvedenie nového slovenského oratória Egona Kráka na Slovensku aj v zahraničí, spolupracoval s Viedenskou štátnou operou v produkciách Chovančina a Boris Godunov M. P. Musorgského. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave a Piešťanoch. V sezóne 2016/2017 už realizoval spoluprácu s Royal opera House Muscat v opernej produkcii Lohengrin.
Štefan Bučko
Štefan Bučko patrí k výrazným predstaviteľom slovenského hereckého umenia. Viac ako tridsať rokov pôsobí v Činohre SND, kde stvárňuje mnohé herecké postavy najrôznejšieho charakteru. V rokoch 2008 až 2010 bol aj riaditeľom Činohry SND. V súčasnosti ho môžeme v SND vidieť v inscenáciách Dostojevskij: Bratia Karamazovci, Feydeau: Chrobák v hlave, Goethe: Faust I, II, Molière: Lakomec, Shakespeare: Skrotenie zlej ženy ai. Pôsobí tiež ako pedagóg na VŠMU, kde vychováva mladé herecké talenty. Umelcovou veľkou láskou je poézia. Jeho recitačný repertoár obsahuje veľké spektrum básní slovenských poetov, od klasiky až po modernu. Často je pozývaný na rôzne podujatia, kde sa môže zaskvieť jeho recitátorské umenie (sviatok Svätého Cyrila a Metoda, Deň matiek, rôzne slávnostné podujatia, vernisáže a i.). Dvoje najobľúbenejšie verše zoradil v knižke Moje najmilšie. Usporiadatelia využívajú i jeho komunikačnú schopnosť na moderovanie veľkých podujatí ako sú folklórny festival Východná, Dni ľudí dobrej vôle, benefičné koncerty a pod. Spolupracuje aj so slovenskými orchestrami – účinkoval napr. v programe Shakespeare v hudbe, Vivaldiho Štyri ročné obdobia, Haydn: Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži. Veľmi úspešné bolo v posledných rokoch účinkovanie Štefana Bučka s mímom Milanom Sládkom v unikátnom predstavení Krížová cesta. Často účinkuje aj v kombinovaných programoch so svojou manželkou speváčkou Adrienou Bartošovou.
Marek Piaček
Marek Piaček, slovenský skladateľ, interpret, pedagóg. Od roku 1984 študoval hru na flaute súkromne u Vladislava Brunnera st., a na Konzervatóriu v Bratislave (1986–1992) u Dagmar Zsapkovej. Jeho záujem o skladbu ho motivoval k štúdiu kompozície u Ladislava Burlasa a Ilju Zeljenku, ktorý sa neskôr stal aj jeho pedagógom na VŠMU (1990–1995). Doktorandské štúdium kompozície absolvoval symfóniou Nuntium Magnum v roku 1999. Popritom Piaček súkromne študoval elektroakustickú hudbu u Juraja Ďuriša v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu (pod jeho vedením vytvoril skladbu Flauto dolce '91, ktorá získala prvú cenu na 13. ročníku súťaže skladateľov elektroakustickej hudby Rusollo-Pratella v talianskom Varése v roku 1991).
Zúčastnil sa na viacerých študijných pobytoch i kompozičných seminároch – Boswil vo Švajčiarsku (1990–1991), Nottingham Trent University vo Veľkej Británii (1993), študijný pobyt na Akademie für Neue Musik u Bogusława Schaeffera a Marka Choloniewskeho (1996). Jeho skladby odzneli o. i. na festivaloch Varšavská jeseň, Wien Modern, Wiener Festwochen, Melos-Ethos, Evenings of New Music, Musica Danubiana Ljubljana, Bratislavské hudobné slávnosti, Expozice nové hudby Brno, Letní filmová škola Uherské Hradište, New-New Brno, Alternativa Praha a. i. Pôsobí ako aktívny interpret, performer a improvizátor – od roku 1991 je členom VENI ensemble. Je spoluzakladateľom Malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál (1993) a Vapori del Cuore (1994). Okrem toho aktívne spolupracuje s experimentálnymi a improvizačnými zoskupeniami Mio-Mio, don@u.com, Voise Over Noise, Skuta & Piacek, Frutti di Mare, dirigoval improvizačný orchester Musica falsa et ficta. Jeho hudba vyšla zatiaľ na 22 CD nosičoch.
Je autorom hudby k filmom Petra Kerekesa (*Ladomírske morytáty a legendy* , 66 sezón, Ako sa varia dejiny), k animovaným filmom Ivany Šebestovej (*Lionardo mio* , Štyri), Kataríny Kerekesovej (*Kamene* , Mimi a Líza, Websterovci). Okrem svojej kompozičnej a interpretačnej činnosti pôsobí aj ako pedagóg (prednášal na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva na FHV Žilinskej univerzity, vedie workshopy improvizovanej hudby, filmovej a scénickej hudby pre deti a mládež), organizátor a dramaturg podujatí venovaných novej hudbe a ako režisér videozáznamov koncertov Slovenskej filharmónie. V poslednom čase uviedol operu 66 sezón (2013, scénické uvedenie, réžia Sláva Daubnerová), detskú operu 2' 16„ a pol: Vesmírna odysea (2014), rozhlasovú operu Stručné dejiny vesmíru (2015).
Martin Ondriska
Martin Ondriska, divadelník so sklonmi k výtvarnému a inému umeniu. Má za sebou štúdium na gymnáziu Makarenkova, pozíciu asistenta kamery ŠKF Koliba. Magisterské štúdium na VŠMU absolvoval prácou HUBRIS (*Divadlo, o ktorom sa mlčí*). Doktorandskú prácu absolvoval vedeckou štúdiou o diele Samuela Becketta.
Počas štúdia i po ňom absolvoval stáže a realizoval sa na „púťach“ vo Viedni, Moskve, Báčskom Petrovci, Kolíne, Nottinghame, Kútoch, Dortmunde, Skopje, New Yorku či Dubline. V súčasnosti prednáša o. i. v Londýne a Lisabone a spolupracuje na scenároch, autorských projektoch či dokumentárnych filmoch. Publikoval knihu o Beckettovi, dramatizuje Joyceovho Ulyssesa, píše novely a básne. Je pedagógom na VŠMU na Katedre réžie a dramaturgie. Spolupracoval o. i. so Slavomírom Fondrkom, Jozefom Vlkom, Jánom Štrbákom, Martou Polákovou, Martinom Piterkom, Martinom Burlasom, Tomom Cillerom, Jonatanom Stoneom. V spolupráci s Markom Piačekom vytvoril operu Lesť rozmyslu o rozdelení Československa, libreto k opere 66 sezón podľa filmu Petra Kerekesa, operu Kráľ duchov, inscenáciu Dážď – a uzrela oslica anjela podľa Nicka Cavea, libreto k melodráme APOLLOOPERA, k rozhlasovej opere Stručné dejiny vesmíru a mnohé ďalšie.
Marold Langer Philippsen
Marold Langer-Philippsen, nemecký režisér, žije v Berlíne, Mníchove a v Bratislave, pôsobí aj ako herec, hudobník, pracuje s novými médiami, vedie workshopy s dôrazom na prácu vo verejných priestoroch. Študoval etnológiu v Berlíne a Mníchove. Štúdiu kamery, filmového strihu, réžie, herectva a moderného tanca sa venoval v Mníchove, Viedni a Paríži. Scenáre pre divadlo a film píše od roku 1979. Založil niekoľko umeleckých združení (EYGENART, FAKTOREI e. V., TEMAT) a svoje projekty inscenoval v divadlách o. i. v Berlíne, Bochume, Bordeaux, Bratislave, Dessau, Haife, Halle, Hradci Králové, Ľubľane, Melbourne, Mníchove, Paríži, Prahe, Rige, Rimini, Ríme, Štutgarte, Viedni, Wittenbergu, Zürichu a Žiline. Je autorom divadelných hier, poézie, experimentálnych relácií pre oficiálne rozhlasové stanice (ORF, HR, NDR), pre festival Ars Electronica v Linzi (2002-2010) a priebežne aj pre nezávislé rozhlasové stanice v Európe – Radio Corax (Halle), reboot.fm (Berlín), Radio Orange (Viedeň), Radio Papesse (Siena), Radia.fm (Lisabon).
V roku 2009 na medzinárodnom festivale súčasnej hudby Melos-Étos v Bratislave realizoval prvú (improvizačno-elektronickú) verziu opery Kráľ duchov. Do súborom Mio-Mio spolupracoval aj na opere Malevich-Malevich, ktorá bola streamovaná z bratislavského bytu do koncertnej siene v nemeckom Dessau, piatu časť (*Rebellion*) rozsiahleho rozhlasového projektu PARADISELOST podľa eposu Johna Miltona realizoval s Markom Piačekom 7. 11. 2012 v Žilinskej synagóge v spolupráci so stanicou Žilina-Záriečie a Žilinskou univerzitou.
Albert Hrubovčák
Albert Hrubovčák študoval na konzervatóriu v Žiline u J. Bukača a na vŠMU v Bratislave u J. Gašparoviča. Je laureátom viacerých interpretačných súťaží. v rokoch 1990–1992 účinkoval v transval philharmonic orchestra v Juhoafrickej republike, v rokoch 1994–1995 pôsobil ako 1. trombonista v symfonickom orchestri BRTN Philharmonic v Bruseli. V súčasnosti zastáva post 1. trombonistu v Slovenskej filharmónii. Viedol majstrovský kurz v Taipei pre členov Youth Taiwan Symphony Orchestra. A. Hrubovčák je nielen skúseným orchestrálnym, no aj vyhľadávaným komorným i sólovým hráčom. Úspešne koncertoval s renomovanými slovenskými orchestrami (SKO, SF, Cappella istropolitana, Štátna filharmónia Košice, ŠKO Žilina a i.). Realizoval viacero nahrávok pre Slovenský rozhlas a SABC Johannesburg. Jeho debutovou CD nahrávkou je „Brass Baroque delightes,“ na ktorom spolupracoval s Jurajom Bartošom a Bratislavskými komornými sólistami. V súčasnosti pôsobí aj pedagogicky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Michal Motýľ
Michal Motýľ študoval na Štátnom konzervatóriu v Košiciach v triede Pavla Takáča. Počas štúdia získal na súťažiach slovenských konzervatórií viacero
ocenení: 1. cenu v 1. kategórii v rokoch 1983 a 1985 a v roku 1987 2. cenu v 2. kategórii. VŠMU absolvoval v triede J. Gašparoviča (1988 – 1992). V roku 1989 získal na súťaži Amati Kraslice (ČSFR) 2. cenu, na interpretačnej súťaži mladých umelcov v Bratislave 3. cenu (1990) a v roku 1992 na súťaži Pražská jar Cenu pre najúspešnejšieho kanditáta z ČSFR. Michal Motýľ bol členom viacerých orchestrov – tanečného orchestra Československej televízie (bastrombón) pod taktovkou Siloša Pohanku, Bratislavského Big Bandu pod vedením Jána Štubniaka (1. trombón), Big Bandu Radio Bratislava (1. trombón), pre ktorý aj komponoval a aranžoval, Bratislavského trombónového kvarteta, s ktorým účinkoval vo Viedni, Karlsruhe a iných európskych mestách. Od roku 1992 je členom trombónovej skupiny Slovenskej filharmónie (bastrombón) a členom CZ – SK Big Bandu Matúša Jakabčica, s ktorým sa zúčastnil na rôznych jazzových festivaloch (napríklad Přerov, Hradec Králové, Košice, Prešov, Bratislava, Viedeň). V rokoch 1996 – 2005 príležitostne spolupracoval s Big Bandom Gustava Broma. V súčasnosti na bastrombón hrá v Nikistein Jazz sextete (s Erikom Rotensteinom, Nikolajom Nikitinom, Luboškom Šrámkom, Mariánom Ševčíkom, Vladom Máčajom), v Erik Rothenstein Jazz Quintete, Soul for Seven (fusion, pop a podobne). V roku 2013 založil Michal Motýľ Tentet, s ktorým nahral CD Sunflowers.