Sledovať koncert v Online archíve

Dvojportrét z tvorby jubilujúcich skladateliek

Sobota 26. 9. 2026, 16:00 h
BHS – Komorná hudba
Malá sála Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Mucha Quartet
Juraj Tomka 1. husle
Jozef Ostrolucký 2. husle
Veronika Kubešová viola
Pavol Mucha violončelo
Milan Paľa husle
Pavol Oravec tenor
Ondrej Olos klavír
Róbert Holota hoboj
Eva Šušková soprán
Júlia Novosedlíková klavír

Program

Oľga Kroupová / 60 – Iris Szeghy / 70
Oľga Kroupová (*1966)
Quintessenz pre sólové husle (13:32)
Oľga Kroupová (*1966)
La noche oscura, piesne podľa básní svätého Jána z Kríža (19:03)
Canciones I (5:38)
Canciones II (3:35)
Canciones que hace el alma en la íntima unión de Dios (4:24)
Canciones entre el alma y el Esposo (5:26)
Oľga Kroupová (*1966) / Sylvia Plath [poet]
Comments on Plath Poems pre hoboj a sláčikové kvarteto (18:39)
Morning Song (6:42)
The Hanging Man (1:48)
The Moon and the Yew Tree (6:31)
Contusion (3:38)
Iris Szeghy (*1956) / Paul Celan [poet]
Žalm pre sólový hlas na báseň Paula Celana (8:26)
Iris Szeghy (*1956)
Perpetuum mobile pre klavír (4:22)
Iris Szeghy (*1956) / Milan Rúfus (1928–2009) [poet]
Prosté a ťažké, tri piesne pre spev a klavír na básne Milana Rúfusa (13:23)
Prosté a ťažké ako príslovia (3:09)
Vrchári (3:40)
Staroba (6:34)
Iris Szeghy (*1956)
Sláčikové kvarteto č. 2 „Goldberg“ (25:46)
Introduzione. Con moto (5:22)
Aria (6:24)
Agitato (4:02)
Variazioni. Coda (9:58)


Dnešný koncert patrí dvom jubilujúcim skladateľkám, ktorých tvorivé cesty sa už desaťročia rozvíjajú prevažne mimo Slovenska, no ich kontakt s domácim hudobným prostredím zostáva živý. Oľga Kroupová a Iris Szeghy vyšli zo slovenského kompozičného prostredia, ďalšie skúsenosti však získavali v rozličných európskych centrách a postupne si vytvorili vlastné hudobné vyjadrovanie. Dnešný dvojportrét ich pritom nestavia vedľa seba preto, aby medzi nimi hľadal jednoduché podobnosti. Zaujímavejšie je započúvať sa do dvoch rozdielnych predstáv o tom, odkiaľ hudba prichádza, čo môže vyjadriť a akým spôsobom môže vypovedať o človeku.

Komponovanie pre Oľgu Kroupovú nie je iba technickou činnosťou, ale osobitým spôsobom uvažovania a bytia. Jeho prirodzeným východiskom je ticho. Sama hovorí, že svet vníma „v tónoch na pozadí ticha“ a hudbu chápe ako dar, ktorý človeka presahuje a voči ktorému skladateľ nesie zodpovednosť. S tým súvisí aj jej vzťah k hudobnému materiálu. Namiesto neustáleho prinášania nových nápadov ju zaujíma, koľko možností možno odkryť v jedinom zvuku, intervale či hudobnom geste. Skladba v nej často zrie dávno pred prvými zapísanými notami; až potom prichádza hľadanie, prepisovanie a „zápas“ o jej konečnú podobu. Svoju predstavu komponovania prirovnáva k Michelangelovmu obrazu sochy ukrytej v kameni: úlohou tvorcu nie je svojvoľne materiálu vnucovať tvar, ale postupne odhaľovať to, čo je v ňom už obsiahnuté.


VESELÝ, Ondrej: Text ku koncertu 26. 9. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Komorná hudba, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026


Quintessenz pre sólové husle

„Ako už samotný názov skladby evokuje, jadrom veci, zámerom, ako i rezultujúcim výsledkom celej mojej úvahy (teda aj kompozície) sa stala najhlbšia kvinta prázdnych strún sólového nástroja. Zvukové fascinosum tejto čistej, prázdnej kvinty, obsahujúcej okrem iného najvyšší počet možných alikvotných tónov nástroja, iste netreba zbehlému poslucháčovi bližšie objasňovať. Znie zaiste inak ako všetky ostatné. Zamatovo, záhadne, priam démonicky, skrývajúc v sebe ako taký malý genóm ešte nevzniknutý, nepočutý hudobný svet.

,Quinta essentia' – lat. ,piate súcno', najjemnejší vzduch, ,éter', priradil sám Aristoteles ku svojej teórii o štyroch elementoch (oheň, voda, vzduch, zem), ktoré podľa neho vytvárajú samotnú podstatu bytia. Dalo by sa teda povedať, že aj moja iniciujúca kvinta vo svojej éterickosti v sebe zahŕňa celý rad súvzťažností. Ponechala som jej priestor, aby sa vyvíjala voľne, sama zo seba všetkými smermi naraz. Ako by sa chcela rozvíjať nielen sukcesívne vo svojej lineárnej podobe a v postupnosti času, ale aj súčasne, naraz vo svojej harmonickej vertikále. Tento spôsob práce mi umožnil vytvoriť okolo poslucháča v zlomku sekundy imaginárnu sieť, v ktorej dostáva otázku i odpoveď na ňu súčasne, skôr, než ju stačí pochopiť. Skladba je písaná zámerne bez taktáže. V úvode, akoby meditatívne, môže dokonca vzbudiť dojem istej improvizácie. Jej dianie sa člení iba fermatovým apostrofom, ďalej však prebieha súčasne vo viacerých rovinách s pohyblivým metrom a v závere vo svojej extatickosti dosahuje priam závratné tempo, ktoré vyústi v tremole čistej oktávy. Kvinta teda dosiahla svoju úplnosť.“

La noche oscura

„Aby mohol človek dospieť k svetlu, zákonite musí zakúsiť tmu. V tomto prípade ide o skúsenosť duše, ktorá sa stala miestom vnútorných temnôt a utrpenia. Nie je schopná pomôcť si sama, naráža na vlastné limity. Možno ani nedokáže vedome definovať, že prechádza aktívnou očistou, ktorá je očividne nevyhnutná, hoci sa javí byť temnou a náročnou. Zmysly, rozum, pamäť a vôľa ustupujú do úzadia, pretože práve vtedy Boh vstupuje aktívne do jej očisťovania. Pomocou svetla tak oslepujúceho, že sa človeku javí, akoby sa rútil do najväčších temnôt, zakúša svoju malosť, neschopnosť a bezmocnosť, pretože platí ono biblické: ,… bezo mňa nemôžete nič urobiť.'

Tma sa stáva miestom mystického dotyku s Večným Svetlom. Je to najvyšší možný stupeň lásky, splynutia duše s Bohom. Kto zažil takúto mystickú skúsenosť, chápe, že neexistuje nič krajšie a dokonalejšie, ako spočinúť v Bohu, v najdokonalejšej forme lásky, v ktorej duša nachádza naplnenie svojej túžby a v nej už iba odpočíva.

Vo svojom cykle som sa snažila pretaviť hudobnou rečou záchvevy takejto duše, ale i tej mojej. Inšpiráciou mi boli práve rovnomenné spisy Jána z Kríža, La noche oscura – Temná noc, Llama de amor viva – Živý plameň lásky a Cántico espiritual – Duchovná pieseň, ktoré sú vrcholom karmelitánskeho mysticizmu.“

Comments on Plath Poems

„V úzkej štrbine duše ponorenej do hlbokého utrpenia vždy drieme záblesk nádeje. Pretrvávajúca potreba krásy, dobra a lásky nachádza práve v tvorivom akte vytúženú rovnováhu a zadosťučinenie. Zdá sa mi, že výnimkou nebola ani Sylvia Plath, ktorá svojou básnickou zbierkou Ariel otvorila brány tým, ktorí zdieľajú podobný osud. Akoby disponovala akýmisi fiktívnymi tykadlami, ktoré priam seizmicky zaznamenávajú skutočnosti, ktoré iným unikajú, alebo si ich ani nevšimnú.

Pôvodne som chcela jej texty zhudobniť. Ale po generálnom zákaze jej dcéry, ktorý akoukoľvek formou znemožňuje zviditeľniť alebo použiť texty jej matky (do platnosti vošiel po uvedení jej životopisného filmu Sylvia), mi nedalo, aby som na túto skutočnosť nejakým spôsobom nezareagovala. A tak som zvolila cestu komentárov k jej básňam.

Ako autorka i ako osoba stála vždy sama proti všetkým. Nepochopená, odmietnutá, nevypočutá a nekonečne osamelá. Jej hlas v mojom podaní zaznieva v sólovom hoboji. Snaží sa včleniť do spleti opozičného sveta, ktorý skôr bojuje proti nej (sláčikové kvarteto), akoby ju mal akceptovať. Odmieta ju, alebo ju prehliada. A práve z tejto neustálej konfrontácie vzniká dielo, ktoré premieta jej pečať na vlastné telo skladby, ktorého sa stáva súčasťou, napriek nepochopeniu.“


KROUPOVÁ, Oľga: Text ku koncertu 26. 9. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Komorná hudba, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026


Od Kroupovej predstavy hudby vyrastajúcej z ticha a vnútorného sústredenia sa druhá polovica koncertu obracia k Iris Szeghy. Aj jej hudba je úzko spätá s osobnou skúsenosťou, do popredia však výraznejšie vstupuje vzťah k tradícii, poézii a hudobnej pamäti. Počas desaťročí sa jej jazyk prirodzene menil, no stále v ňom zostáva prítomné hľadanie vlastného tvaru, v ktorom sa podnety minulosti môžu stretnúť so súčasným hudobným myslením.


VESELÝ, Ondrej: Text ku koncertu 26. 9. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Komorná hudba, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026


Žalm pre sólový hlas

„Ťaživý smútok a nihilizmus, na druhej strane ľudskosť a s ňou spojená plachá nádej, ktoré sálajú zo Celanovho Žalmu, boli podnetom pre moje zhudobnenie tejto silnej básne. Básne fakticky nezhudobniteľnej, lebo veď ako možno vytvoriť melódiu na verše ako ,Buď pochválený, Nikto' či'Boli, sme a zostaneme ničím'? (Hádam len Žid, ktorý prežil holokaust, mohol napísať takéto verše.) Zvolila som preto len rýchle, nezrozumiteľné mrmlanie a šepotanie textu na spôsob mrmlania modlitby, expresívne lamento na vokály a v úplnom závere diela veľmi jednoduché zhudobnenie kľúčových veršov básne na spôsob hebrejského žalmu. Slovo sa tak stáva zrozumiteľným až v závere skladby – na sémantickej úrovni sa ozrejmuje to, čo bolo dovtedy na emočnej úrovni tušené.“

Perpetuum mobile

„Perpetuum mobile z roku 1993 je krátka charakteristická skladba pôvodne pre čiastočne alebo úplne preparovaný klavír, s hrou nôh na pedáloch ako na bicích nástrojoch. Aj za pomoci týchto zvukových efektov sa skladba snažila vytvoriť ilúziu chodu bájneho stroja ,perpetuum mobile'. V tejto podobe kládla skladba na interpreta/interpretku nezvyčajne vysoké nároky, v roku 2024 som preto vytvorila verziu diela výlučne s klasickou hrou na klaviatúre, bez hry na pedáloch a bez preparácie. Zvukovosť sa tým síce posunula ,do normálu', no zvládnutie technickej bravúry skladby hranej i čisto len na klaviatúre ostáva stále nemalou výzvou. Túto verziu diela si vypočujeme dnes večer.“

Prosté a ťažké

„Piesňový cyklus ,Prosté a ťažké' z roku 1978 je vôbec prvou skladbou, ku ktorej sa vo svojej tvorbe hlásim. Napísala som ju ako poslucháčka 2. ročníka skladby na VŠMU, jej premiéra zaznela na jednom zo školských koncertov. Nasledovalo ešte pár uvedení v 80. rokoch, rozhlasová nahrávka skladby a potom nastala v uvádzaní skladby dlhá odmlka až do roku 2024, keď skladba opäť u nás v obnovenej premiére – v interpretácii umelkýň dnešného večera – zaznela.

Z tvorby Milana Rúfusa som pre cyklus vybrala tri básne z jeho zbierky ,Prosté a ťažké'. Tematizujú ťažký život jednoduchého ľudu vo vrchoch v minulosti, život prostý a súčasne ťažký, boj liptovských rodákov básnika o každodennú existenciu v neľahkých prírodných podmienkach. Prvá báseň opisuje vo forme jednoduchých dvojverší, quasi prísloví, dorábanie chleba, druhá báseň je obžalobou ťažkého života vrchárov a tretia báseň je osamelým odchádzaním starého človeka, jeho zmierením sa s blízkou smrťou. Moje hudobné uchopenie básní korešponduje so základným paradoxom života vrchárov i s jeho presným pomenovaním básnikom – je tiež prosté i ťažké…“

Sláčikové kvarteto č. 2 Goldberg

„Od vzniku môjho Sláčikového tria ,Goldberg' v roku 2007 som mala v pláne urobiť v budúcnosti z diela i sláčikové kvarteto. V pandemickom čase roku 2021 sa mi to podarilo – 36 rokov od vzniku môjho prvého sláčikového kvarteta ,Musica dolorosa' vzniklo moje druhé kvarteto ,Goldberg'. (Nie bez zaujímavosti je fakt, že moje tretie kvarteto vzniklo vzápätí po druhom, medzi ich vznikom neuplynul ani rok). Premiéra 2. kvarteta odznela v roku 2022 na festivale vo švajčiarskom Engelbergu v interpretácii Merel Quartet z Zürichu, slovenská premiéra diela odznela v rovnakom roku na festivale Melos-Étos v interpretácii Mucha Quartet.

Dielo má oproti svojmu predchodcovi, Sláčikovému triu, rozdielny koncept cyklu, prvá časť je novoskomponovaná, väčšími či menšími zmenami prešli i ďalšie tri časti diela. Základná idea tria i kvarteta je rovnaká: pretransformovanie inšpirácie Goldbergovými variáciami J. S. Bacha do nového, svojbytného diela. Spojenie s Bachovým dielom nadobúda v priebehu skladby rôzne podoby – raz sa zrkadlí v jemnej, sotva postrehnuteľnej forme ako inšpirácia pre skrytú melodickú líniu, pre isté hudobné gesto, textúru, hudobný výraz; inokedy je toto spojenie jasne vnímateľné, napríklad vo voľ be istej hudobnej formy či v rozpoznaní niektorého motívu z Bachovho diela. Zaujímavá je i skutočnosť, že vo štvrtej časti diela som napísala variácie na rovnakú tému ako Bach vo svojom slávnom diele. Skladba, rastúca zo skrytých i počuteľných koreňov svojho predobrazu, no tvarovaná mojím konceptom a hudobnou rečou, je v konečnom dôsledku autonómnym výtvorom, idúcim vlastnými cestami.“


SZEGHY, Iris: Text ku koncertu 26. 9. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Komorná hudba, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026


Na okraj dnešného dvojportrétu stojí za to pripomenúť ešte jedno meno, ktoré zo slovenskej hudobnej pamäti takmer vymizlo. Narcisa Donátová (1928 – 1981) sa narodila v Česku, no svoju skladateľskú dráhu rozvíjala na Slovensku a kompozíciu študovala u Alexandra Moyzesa. Patrila k prvým ženám, ktoré sa v slovenskom prostredí profesionálne venovali skladbe. Je autorkou dvoch symfónií, opery Hájnikova žena podľa Hviezdoslavovej predlohy, kantáty Slovensko moja zem i ďalšej orchestrálnej tvorby. Napriek tomu o nej dnes vieme prekvapivo málo. Jej meno sa v dobových i neskorších zmienkach objavuje iba okrajovo, neraz sprevádzané lakonickým konštatovaním o nedostatku talentu. Vladimír Godár pri pohľade na dejiny slovenského skladateľstva pripomína aj širší kontext predsudkov, ktorým ženy vstupujúce do profesionálneho kompozičného prostredia čelili. Donátovej príbeh preto nemožno posudzovať celkom bez ohľadu na dobu, v ktorej tvorila. O to zaujímavejšie je vracať sa k tomu, čo sa z jej tvorby zachovalo. Dostupné nahrávky orchestrálnych diel ukazujú skladateľku so záujmom o veľké formy a orchestrálnu farbu. Narcisa Donátová tak zostáva pripomienkou menej známej kapitoly slovenského kompozičného umenia, ktorá sa v budúcnosti môže stať predmetom záujmu interpretov.


VESELÝ, Ondrej: Text ku koncertu 26. 9. 2026, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2026, BHS – Komorná hudba, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026



Oľga Kroupová – La noche oscura (San Juan de la Cruz: Noche oscura)

Svätý Ján z Kríža: Temná noc

I.

I.

En una noche oscura,
con ansias en amores inflamada
¡oh dichosa ventura!
salí sin ser notada,
estando ya mi casa sosegada.

Za jednej temnej noci
horiaca láskou, túžbou sužovaná,
ó, šťastie, v tvojej moci
som vyšla nezbadaná,
keď môj dom ponoril sa do mlčania.

A oscuras y segura,
por la secreta escala, disfrazada,
¡oh dichosa ventura!
a oscuras y en celada,
estando ya mi casa sosegada.

Istá v tme bez pomoci,
po tajnom rebríku a maskovaná,
ó, šťastie, v tvojej moci,
v tme, v skrytosti, čo chránia,
keď môj dom ponoril sa do mlčania.

En la noche dichosa,
en secreto, que nadie me veía,
ni yo miraba cosa,
sin otra luz y guía
sino la que en el corazón ardía.

V tej noci blaženosti
ma nespozorovali ľudské tvory,
nevidela som hostí,
bez vodcu, bez opory,
iba s tým svetlom, čo mi v srdci horí.

Aquesta me guiaba
más cierto que la luz del mediodía
a donde me esperaba
quien yo bien me sabía,
en parte donde nadie parecía.

Ten svit ma viedol v černi
lepšie než poludňajší sponad hory,
tam, kde ma čakal, verný,
poznám ho a viem, ktorý,
na miestach, kde sa nikto nevynorí.

¡Oh noche, que guiaste!
¡Oh noche amable más que la alborada!
¡Oh noche que juntaste
Amado con amada
amada en el Amado transformada!

Ó, noc, čo si ma viedla!
Ó, noc, milšia nad prvú chvíľu dennú!
Ó, noc, ktorá si zviedla
Milého, premilenú,
milú na Mileného premenenú!

II.

II.

En mi pecho florido,
que entero para él solo se guardaba,
allí quedó dormido,
y yo le regalaba,
y el ventalle de cedros aire daba.

Na mojich prsiach v kvete,
čo čisté som len preňho uchovala,
naň spánok hodil siete,
ja som ho pohládzala,
s vejármi cédrov dychom ovievala.

El aire de la almena,
cuando yo sus cabellos esparcía,
con su mano serena
en mi cuello hería,
y todos mis sentidos suspendía.

Z cimburia veže vánok,
keď s jeho vlasmi hrám sa bez zábrany,
ma nehou svojich hánok
na hrdle sladko zraní
a prichádzam o zmysly v odovzdaní.

Quedé y olvidéme,
el rostro recliné sobre el Amado;
cesó todo, y dejéme,
dejando mi cuidado
entre las azucenas olvidado.

Zabúdam sa a plesám,
tvár skláňam nad Milého, čo ma mámi,
ustalo všetko, klesám,
lúčim sa s problémami
a zabúdam ich medzi ľaliami.

III. Llama de amor viva

III. Živý plameň lásky

¡Oh llama de amor viva
que tiernamente hieres
de mi alma en el más profundo centro!
Pues ya no eres esquiva
acaba ya si quieres,
¡rompe la tela de este dulce encuentro!

Ó, živý plameň lásky,
ktorý tak nežne raníš
v najhlbšom strede moju dušu neraz!
Keď si bez hrdej masky,
skonč to už, čo sa brániš,
tkaninu milej schôdzky, ak chceš, preraz.

¡Oh cauterio suave!
¡Oh regalada llaga!
¡Oh mano blanda! ¡Oh toque delicado
que a vida eterna sabe
y toda deuda paga!
Matando, muerte en vida has trocado.

Ó, zajatie – tá sladkosť!
Ó, slastné poranenie!
Ó, mäkká ruka! Ó, ten dotyk v bráne
večného žitia – hladkosť,
dlh splatí zaručene!
Keď zabíjaš, v tej smrti život vzplanie.

¡Oh lámparas de fuego
en cuyos resplandores
las profundas cavernas del sentido,
que estaba oscuro y ciego,
con estraños primores
color y luz dan junto a su querido!

Ó, lampy veľkolepé!
V žiare, čo nepohasne,
jaskynné hĺbky zmyslu, ktoré driemu,
čo boli temné, slepé,
podivuhodne krásne
dávajú teplo a svit Milenému.

¡Cuán manso y amoroso
recuerdas en mi seno
donde secretamente solo moras,
y en tu aspirar sabroso
de bien y gloria lleno,
cuán delicadamente me enamoras!

Aký len krotký, hravý
sa v mojej hrudi budíš,
kde tajne bývaš sám pod strechou skromnou,
a dychom blaha, slávy
a rozkoše mnou blúdiš,
ako len lahodne sa láskaš so mnou!

IV. Canciones entre el alma y el esposo

IV. Pieseň duše a ženícha

¿Adónde te escondiste,
amado, y me dejaste con gemido?
Como el ciervo huiste,
habiéndome herido;
salí tras ti, clamando, y eras ido.

Kde si sa schoval, kde len,
môj Milý, a mňa nechal nariekaniu?
Ušiel si ako jeleň
a zanechal si ranu,
vyšla som, volám, márne slzy kanú.

Pastores, los que fuerdes
allá, por las majadas, al otero,
si por ventura vierdes
aquél que yo más quiero,
decidle que adolezco, peno y muero.

Pastieri v rannom svite,
k výšine od košiarov ženúc stáda,
ako toho uvidíte,
koho mám najviac rada,
povedzte: choriem, chradnem, umriem mladá.

Buscando mis amores,
iré por esos montes y riberas;
ni cogeré las flores,
ni temeré las fieras,
y pasaré los fuertes y fronteras.

Za láskou odopretou
cez hory-doly budem cestu merať
a nedotknem sa kvetov,
nebudem sa báť zvierat,
cez tvrdze, ohrady sa budem štverať.

Preklad: Ján Zambor

Iris Szeghy – Žalm (Paul Celan: Psalm, aus Die Niemandsrose)

Paul Celan: Žalm (zo zbierky Ruža nikoho)

Niemand knetet uns wieder aus Erde und Lehm,
niemand bespricht unsern Staub.
Niemand.
Gelobt seist du, Niemand.
Dir zulieb wollen
wir blühn.
Dir
entgegen.
Ein Nichts
waren wir, sind wir, werden
wir bleiben, blühend:
die Nichts-, die
Niemandsrose.
Mit
dem Griffel seelenhell,
dem Staubfaden himmelswüst,
der Krone rot
vom Purpurwort, das wir sangen
über, o über
dem Dorn.

Nikto nás znova neuhnetie zo zeme a hliny,
nikto neosloví náš prach.
Nikto.
Buď pochválený, Nikto.
Z lásky k Tebe chceme
kvitnúť.
Tebe
odpovedať.
Boli sme Nič,
sme, aj zostaneme,
kvitnúc:
Nikto,
ruža nikoho.
S
dušojasnou čnelkou,
neboprázdnymi tyčinkami,
s červenou korunou
od purpuru slov, lebo sme
spievali o,
ó, o tŕňoch.

Preklad: Mila Haugová

Iris Szeghy – Prosté a ťažké (Milan Rúfus)

Prosté a ťažké ako príslovia

Osievame múku
v drevenom klobúku.
Naškriabeme kvásku
na trúfalú lásku.
Uhnetieme bolesť
na kamennom stole.
Zanesieme k lesu,
kam to všetci nesú.
Tam pri vlažnom nebi
dopečie sa chlebík,
kyprý ako hroby.
Takto sa to robí.
Tak sa valí kameň.
Veky vekov. Tak.

Vrchári

Vysoko si nám, Bože, vysoko
položil stôl. Kým dočiahneme naň,
potíme krv a soľ z nás uteká.
Soľ, na ktorú nám často nezvýši.
Povýšili nás, Pane Ježiši.
Ach, áno, povýšili človeka.
O mieru kríža, čo ho neminie.
Dosť je tu stromov naň
i na kolísky.
Môj prísny kraj, môj krutý,
ach, môj blízky!
Košeľa zrebná, prilepená k telu
storočným potom.
Už ju nezložím.
Už pôjdem v nej. I dolu, ležiačky.
Zospodu hrabať tvoje zemiačky.

Staroba

Čo sme sa, nohy, nakrútili zeme.
Šesť kôl vždy tlačiť za jedno prevezenie
ten slávny kolotoč.
Ach, sláva. Horí tráva.
Sestrička samoty nás potom ohmatáva.
A s ňou si rozumieme.
Až do tej zeme
napokon.

61. Bratislavské hudobné slávnosti, denný bulletin ku koncertu 26. septembra 2026, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026



Oľga Kroupová

Oľga Kroupová (1966) sa narodila v Bratislave. Kompozíciu študovala na Konzervatóriu v Bratislave v triede Juraja Pospíšila, v štúdiách pokračovala na VŠMU u Ivana Hrušovského a Mira Bázlika, počas ktorých absolvovala skladateľské kurzy u Giju Kančeliho a Louisa Andriessena. Po dvoch rokoch odišla študovať na Lisztovu akadémiu v Budapešti, kde sa vzdelávala pod vedením Józsefa Soproniho a získala titul summa cum laude. Medzi jej ďalších pedagógov patrili Emil Petrovics, Sándor Szokolay a Zoltán Pongrácz, u ktorého študovala elektronickú kompozíciu a absolvovala ročnú stáž v Elektronickom štúdiu Maďarského rozhlasu. Na Lisztovej akadémii absolvovala kurzy u Clarencea Barlowa a Nikolausa A. Hubera. Postgraduálne štúdium kompozície úspešne ukončila u Martina Ch. Redela na Hochschule für Musik v nemeckom Detmolde. Tam žije dodnes ako skladateľka v slobodnom povolaní. Ako externá redaktorka spolupracuje s vydavateľstvami Schott-Wega, Bärenreiter, Peters, Marc Reift, WDR, Eurobottega a Schubert Gesellschaft.

Ťažisko tvorby Oľgy Kroupovej spočíva v symfonickej tvorbe. Jej diela zazneli v podaní renomovaných orchestrov, ako sú NDR Hamburg, Raschér Saxophon Orchestra, Orchestre symphonique et lyrique de Nancy, Magdeburgische Philharmonie, Sächsische Philharmonie Chemnitz, Detmolder Kammerorchester, MÁV Sinfonikus Zenekar Budapest v spolupráci s Maďarským štátnym zborom, Hungarian Strings Orchestra, Slovinská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Štátna filharmónia Košice. So svojou komornou operou Katze mit Hut sa skladateľka stala laureátkou medzinárodnej skladateľskej súťaže Internationaler Kompositionswettbewerb für (Kinder)-Kammeroper, Wien 2000, ktorej umeleckým vedúcim bol Claudio Abbado.

Veľkú pozornosť venuje autorka aj komornej a vokálnej tvorbe, ktoré zaznieva v podaní renomovaných slovenských i zahraničných interpretov. Uvedenia jej diel ju zaviedli do mnohých krajín sveta – do USA, Kanady, Chile, Francúzska, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Holandska, Maďarska a Slovinska.

Autorkine diela sú vydané vo vydavateľstve Edition Gravis, Berlin. V roku 2018 vydala autorka aj svoju básnickú zbierku Pohrúženosť utrpenia vo vydavateľstve NO&MI.

Iris Szeghy

Iris Szeghy (1956) sa narodila v Prešove. Na Konzervatóriu v Košiciach študovala klavír (Marta Reiterová) a kompozíciu (Jozef Podprocký), na VŠMU v Bratislave ukončila štúdium kompozície v magisterskom (Andrej Očenáš) i v doktorandskom stupni (Ivan Hrušovský). Po otvorení hraníc v roku 1989 ju mnohé dlhodobé aj krátkodobé štipendijné a kompozičné pobyty priviedli do viacerých európskych i zámorských krajín – absolvovala pobyty v Budapešti, Varšave, Stuttgarte, Hamburgu, Brémach, Amsterdame, San Diegu, Londýne či Paríži. Po kompozičnom pobyte pri Zürichu v roku 2002 sa v tomto meste usadila a žije tam podnes ako skladateľka v slobodnom povolaní. Kontakt so Slovenskom je však pre ňu dôležitý a pravidelne sa sem vracia.

Dielo Iris Szeghy zahŕňa skladby pre orchester, vokálnosymfonické skladby, inštrumentálnu i vokálnu komornú tvorbu a zborové diela. Jej diela sú uvádzané na prestížnych festivaloch a koncertoch doma i vo svete telesami ako Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester, Bamberskí symfonici, London Sinfonietta, Hilliard Ensemble, Musikkollegium Winterthur, Kammerorchester Basel, Camerata Bern, Festival Strings Lucerne, Ensemble SurPlus Freiburg, MusikFabrik Köln či Camerata variabile Basel. Celovečerné skladateľské portréty mala Iris Szeghy v Stuttgarte, Brémach, Hamburgu, San Diegu, Dubline a v mnohých mestách vo Švajčiarsku a na Slovensku. V roku 1994 skladateľka získala Cenu J. L. Bellu Hudobného fondu, v roku 2007 Kompozičnú cenu Kantónu Zürich, v roku 2010 Kultúrnu cenu mesta Zollikon a v roku 2014 Ročné štipendium mesta Zürich. Doposiaľ jej vyšli tri portrétové CD v roku 2001 v Nemecku, v roku 2008 vo Švajčiarsku a v roku 2018 na Slovensku.

Milan Paľa

Milan Paľa patrí k najoriginálnejším a najvplyvnejším umeleckým osobnostiam súčasnej hudby. Je oceňovaný pre svoju intelektuálnu hĺbku, technickú suverenitu a nekompromisnú umeleckú identitu, prostredníctvom ktorej dlhodobo rozširuje výrazové možnosti huslí a formuje vlastnú, jedinečnú umeleckú cestu presahujúcu zaužívané interpretačné rámce. Medzinárodne uznávaný ako popredný interpret historického aj súčasného repertoáru, umelecký profil Milana Paľu stojí na radikálne individuálnom prístupe a úzkej spolupráci so žijúcimi skladateľmi. Odpremiéroval viac než 100 nových diel — vrátane husľových koncertov, sólových skladieb a diel pre husle a klavír — čím sa etabloval ako jeden z najplodnejších interpretov novej hudby. Jeho umelecké partnerstvá priamo podnietili vznik nových kompozícií významných autorov, akými sú Pascal Dusapin, Erkki-Sven Tüür, Tõnu Kõrvits, ako aj českých a slovenských skladateľov vrátane Františka Emmerta, Jevgenija Iršaia, Mariána Lejavu, Adriána Demoča a Jany Kmiťovej. Kľúčový impulz v jeho umeleckom formovaní predstavovalo stretnutie s francúzskym skladateľom a organistom Jeanom Guillou, ktorého podpora sa stala jedným zo základov Paľovej umeleckej filozofie. Na rozdiel od mnohých interpretov, ktorí zotrvávajú pri stabilnom repertoári, Paľa neustále rozširuje svoj hudobný horizont o nové diela, ku ktorým pristupuje bez hierarchických predsudkov. Odmieta zjednodušujúce kategórie typu „velikáni“ a „kleinmeistri“ a každému skladateľovi priznáva rovnocenný priestor. Jeho interpretácia sa vyznačuje hlbokou vnútornou pravdivosťou, intelektuálnou presnosťou a schopnosťou sprostredkovať aj najkomplexnejšie hudobné štruktúry s mimoriadnou presvedčivosťou a emocionálnou intenzitou. Repertoár siaha od baroka až po najaktuálnejšie podoby hudby 20. a 21. storočia, ktorý prezentoval na významných medzinárodných festivaloch ako ISCM World New Music Days, Muzički Biennale Zagreb, Pražská jar, Hudební fórum Hradec Králové či Melos- Étos. Taktiež koncertoval v prestížnych sálach vrátane Großes Festspielhaus v Salzburgu, Kölner Philharmonie, Narodowe Forum Muzyki vo Vroclave či Saarländische Staatstheater. Vysoko oceňovaný publikom aj kritikou –*„…Milan Paľa je umelec z podstaty, nie z povolania. Publikum ho oprávnene miluje pre jeho umelecký prejav a osobnú autenticitu“*(Operaplus.cz) – pravidelne prináša umelecký zážitok spolu s poprednými orchestrami ako Filharmónia Brno, Filharmonia Poznańska, Orquesta Sinfónica de Xalapa, Symfonický orchester hl. m. Prahy FOK, Slovenská filharmónia či Štátna filharmónia Košice. Vystupoval pod taktovkou dirigentov Dennisa Russella Daviesa, Alexandra Liebreicha, Casea Scaglioneho, Pierre- André Valadeho, Łukasza Borowicza, Jakuba Hrůšu, Juraja Valčuhu a Mariána Lejavu. Koncertne uviedol husľové koncerty a kľúčové diela autorov ako E. Elgar, B. Bartók, K. Szymanowski, E. W. Korngold, A. Schnittke, H. Birtwistle, Esa-Pekka Salonen či P. Dusapin. Významnou súčasťou jeho umeleckého profilu je rozsiahla a koncepčne budovaná diskografia vznikajúca v spolupráci so značkou Pavlík Records — sonáty pre husle (alebo violu) a klavír od najväčších skladateľov, ako sú Beethoven, Brahms, Grieg, Bartók a Šostakovič, všetkých šesť husľových sonát Mieczysława Weinberga nahratých naživo na festivale Moravská jeseň 2019 a husľových koncertov Albana Berga, Karola Szymanowského a Alfreda Schnittkeho. Zahŕňa zásadné diela husľového repertoáru vrátane nahrávok J. S. Bacha Sonát a partít (BWV 1001–1006) a Suít (BWV 1007–1012). V posledných koncertných sezónach ju výrazne rozšíril o sedemnásť albumov mapujúcich tvorbu autorov ako P. Dusapin, S. Feinberg, V. Bibik, G. Enescu, L. Janáček, B. Kutavičius, R. Berger, A. Demoč, J. Kmiťová, ako aj vlastnú skladateľskú tvorbu. Mnohé z týchto projektov vznikli v úzkej spolupráci s klaviristkou, jeho umeleckou i životnou partnerkou Katarínou Paľovou.

Kompletná nahrávka slovenskej tvorby pre sólové husle (Violin Solo in the Works of Slovak Composers I–V) patrí k zásadným projektom jeho diskografie, rovnako ako projekt Cantūs Moraviae, sústredený na tvorbu moravských skladateľov pre sólové husle a violu, či album Milanolo, venovaný repertoáru pre päťstrunové husle, Milanolo, rozšírené o spodný violový register z dielne Ateliéru Bursík. Pri dlhodobej spolupráci s Ateliérom Bursík, z ktorého nástrojov umelecky vychádza, nedávno nadviazal aj spoluprácu s výrobcom strún Warchal Strings. Tá mu otvára ďalší priestor pre systematické rozvíjanie a redefinovanie výrazových možností huslí v hudbe 21. storočia. Popri interpretačnej činnosti sa Milan Paľa kontinuálne venuje aj kompozícii. Súkromne študoval u Františka Emmerta a svoje diela následne konzultoval so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom. Od roku 2015 sa komponovaniu venuje intenzívne; jeho tvorba sa pohybuje na priesečníku tradičných kompozičných princípov a avantgardných prúdov, často inšpirovaná literárnymi a vizuálnymi podnetmi. Za skladbu Ezra Pound's Tree získal 3. cenu na skladateľskej súťaži Mansurian International Composition Competition 2025. Medzi najnovšie premiéry patria Ossth – koncert pre husle a sláčikový orchester (Ensemble Opera Diversa, Marián Lejava), Gillot pre husle, violončelo, flautu a klarinet (CODEnsemble), Unruhe (sláčikové kvarteto č. 2), Lament pre husle a klavír a celovečerné dielo Objekty (Amfisbain – symfónia pre sólové husle) neskôr vydané na rovnomennom albume, ako aj premiérové nahrávky na albumoch Co-incidence a Drammi. Skladateľské portfólio Milana Paľu zahŕňa koncerty pre husle, klavír či klarinet a orchester, skladby pre symfonický orchester ako aj široké spektrum komornej a sólovej tvorby. Ťažiskom sú diela pre husle – sólové i koncertantné – v ktorých organicky prepája svoje bohaté interpretačné skúsenosti, najmä v oblasti súčasnej hudby, s vlastným kompozičným jazykom. Do roku 2023 uvádzal svoje skladby pod pseudonymami, odvtedy ich prezentuje pod vlastným menom.

Za svoje umelecké výsledky získal viacero významných ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Rajtera (2009), Cenu ministra kultúry SR (2014), Cenu Nadácie Tatra banky za umenie – špeciálnu cenu Mladý tvorca (2014), Cenu Frica Kafendu (2015) a viaceré Radio_Head Awards za nahrávku roka v kategórii klasická hudba: Szymanowski/ Berg (2017), L. Borzík – Svetlo slova (2020) a Valentin Bibik – Viola Sonatas (2022).

Pavol Oravec

Pavol Oravec študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave u pedagóga Gurgena Ovsepiana a od roku 2009 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Ľubice Rybárskej. Absolvoval Majstrovské kurzy Petra Dvorského v triede renomovanej pedagogičky Zlatice Livorovej.

Sólistickú spevácku kariéru odštartoval stvárnením operných postáv Lenskij (Eugen Onegin), Tamino a Monostatos (Čarovná flauta), Bastien (Bastien a Bastienka) a Vodemon (Jolanta).

Pravidelne spolupracuje so Slovenským komorným orchestrom, s ktorým ako sólista uviedol diela ako Korunovačná omša C dur od W. A. Mozarta, Missa Sanctae Cyrilli et Methodii od M. Haydna, Die sieben letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze od J. Haydna a ďalšie.

Začiatkom roka 2016 stvárnil titulnú postavu Reného v operete Gróf z Luxemburgu v divadle Nová scéna. V roku 2017 v slovenskej premiére opery Rita od Gaetana Donizettiho v spolupráci s Komornou operou Bratislava stvárnil hlavnú tenorovú postavu. Účinkuje aj v projektoch výchovných predstavení pre deti so sprievodom Štátneho komorného orchestra Žilina, s ktorým uviedol diela ako Nápoj lásky od Gaetana Donizettiho (Nemorino) a Bastien a Bastienka od Wolfganga Amadea Mozarta (Bastien).

V októbri roku 2019 mal výnimočnú príležitosť predstaviť sa vo viedenskom Musikvereine, kde zaspieval tenorové sólo v 9. symfónii s Ódou na radosť Ludwiga van Beethovena.

Začiatkom roka 2021 nahral hlavnú mužskú postavu v súčasnej opere V ittoria Colonna od skladateľa Víťazoslava Kubičku. Následne v obnovenej svetovej premiére uviedol dielo Bélu Kélera Karpaty vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Pod taktovkou významného českého dirigenta Petra Altrichtera sa predstavil v oratóriu Svatá Ludmila od Antonína Dvořáka na pôde Slovenskej filharmónie.

Účinkoval taktiež na festivale Lehár Fest v auguste 2024 a v tom istom roku bol členom sólistického ansámblu pri uvedení diela Česká mše vánoční v Bratislave.

V máji roku 2025 sa sólovo prezentoval v diele Leoša Janáčka Otče ná š. V diele Antonína Dvořáka Omša D dur zaspieval sólový tenorový part na slávnostnom koncerte k 70. výročiu založenia Hodonínskeho symfonického orchestra.

Spolu s Československým komorným duom účinkoval na záverečnom galakoncerte Prešovskej hudobnej jesene 2025.

Ondrej Olos

Ondrej Olos absolvoval štúdium dirigovania na Konzervatóriu v Žiline (M. Seidl) a na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení (E. Skoták). V roku 2006 získal Cenu Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky v Komornej opere JAMU. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 naštudoval operu Jej pastorkyň a v pôvodnej verzii z roku 1904. Pôsobí v Národnom divadle Brno, kde dirigoval okrem iného Čajkovského Eugena Onegina, Pikovú dámu, Verdiho Macbetha, Don Carla, Sicílske nešpory, Janáčkove Príhody líšky Bystroušky, Káťu Kabanovú, Šárku, Jenůfu, Straussovho Netopiera a Leoncavallových Komediantov či Pucciniho opery Gianni Schicchi, Plášť, Turandot, Tosca, Nedbalovu Poľskú krv, Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Mozartovho Dona Giovanniho a ďalšie. Dirigoval taktiež v operných divadlách Greek National Opera v Aténach, Den Jyske Opera v Aarhuse, Opéra de Rennes, Opéra de Limoges a Opéra de Reims, Národné divadlo v Prahe, SND Bratislava, Divadlo J. K. Tyla v Plzni a Národné divadlo Košice. Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou (od sezóny 2025/2026 ako stály hosťujúci dirigent), Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Filharmóniou Hradec Králové a s ďalšími telesami. Je tiež vyhľadávaným klaviristom a komorným hráčom.

Róbert Holota

Robert Holota absolvoval Konzervatórium v Žiline u Milady Hriankovej a Miroslava Ivaniša. V štúdiu pokračoval na VŠMU v Bratislave u Jozefa Ďurdinu a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede Guntera Lorenza. Pôsobil v Divadle Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, Janáčkovej filharmónii v Ostrave či Cappelle Istropolitane. Od roku 2000 je prvým hobojistom orchestra Slovenská filharmónia. Vydal aj autorské albumy populárnej a jazzovej hudby Evoke, Love Surfers a Santo Domingo (2019).

Eva Šušková

Eva Slobodník Šušková slovenská umelkyňa, speváčka, pedagogička, performerka a skladateľka, sa profiluje ako výrazná osobnosť komorného a koncertného umeleckého života na Slovensku, nevynímajúc rôznorodé formy hudobného divadla.

V slovenských operných domoch a na zahraničných scénach stvárnila niekoľko významných klasických postáv, ako Tatiana, Desdemona, Rusalka, Suzel či Fiordiligi. Scénicky tiež naštudovala monodrámy Pierrot lunaire a Erwartung od Arnolda Schönberga, The Raven Toshia Hosokawu, Hrad kniežaťa Modrofúza od Bélu Bartóka a komornú operu Georga Benjamina Into the Little Hill. Na konte má i uvedenie a nahrávku Hummelovej opery Mathilde de Guise, ale aj kreáciu premiér ôsmich pôvodných slovenských opier (Beneš, Kubička, Solovic). Eva Šušková sa ako sólistka predstavila na mnohých domácich i zahraničných festivaloch, kde spolupracovala s významnými dirigentmi, orchestrami, ansámblami, umeleckými súbormi či sólistami. Jej repertoár siaha od stredoveku po súčasnosť, pričom odborná kritika najviac vyzdvihuje jej umelecký vklad v dielach klasikov dvadsiateho storočia a súčasnosti. Je tiež zanietenou propagátorkou slovenskej hudby. Nahrávala pre Brilliant Classics, Phaedra, Dynamic, Real Music House, Slovenský rozhlas, Hudobný fond, Hudobné centrum a ďalšie vydavateľstvá. Podieľala sa na viac ako tridsiatke CD nahrávok, pričom sedem z nich tvoria oceňované profilové albumy. Jej dlhodobým profilom sú aj autorské kompozičné projekty a hudobno-divadelné predstavenia. Spolupodieľala sa na projektoch s jedinečným umeleckým rukopisom –*Babylonská veža, Shaped Songs, Symptóm: Dieťa, Dvojhlas, Hrad kniežaťa Modrofúza, Šušková / Adamčiak: Konštelácie / Permutácie* a mnohých ďalších.

Systematicky pracuje s detským publikom, pre ktoré vytvorila množstvo autorských koncertov, workshopov a hudobných dielní. Pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a spolupracuje s medzinárodnou organizáciou Superar, ktorá prináša kvalitné, bezplatné hudobné vzdelávanie deťom z rozmanitého prostredia. Venuje sa tiež odbornému vzdelávaniu pedagógov hudby a tvorbe inovatívnych metodických materiálov.

Je držiteľkou Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Mladý tvorca (2013), a kategórii Hlavná cena – hudba (2025), Radio_Head Awards za najlepší album roku 2015, 2024 a 2025 v kategórii Klasická hudba, viacerých nominácií na rovnakú cenu v kategóriách experimentálna, klasická a jazzová hudba, Ceny Frica Kafendu udeľovanej Hudobným fondom za výnimočné interpretačné umelecké výkony (2016), tiež Mimoriadnej ceny Radio_Head Awards 2024 za aktivity v oblasti hudobnej pedagogiky.

Júlia Novosedlíková

Júlia Stahl Novosedlíková sa hre na klavíri začala venovať vo veku 7 rokov pod vedením Aleny Klatovej, neskôr Márie Blesákovej. Ako 10-ročná predviedla Myslivečkov klavírny koncert s orchestrom Slovenskej filharmónie. V roku 2016 absolvovala Konzervatórium v Bratislave pod vedením Petra Čermana s titulom – Najlepší absolvent roka. Od roku 2016 študovala na Vysokej škole múzických umení, kde bakalársky stupeň absolvovala pod vedením Mariana Lapšanského a magisterský stupeň pod vedením Jakuba Čižmaroviča. Pravidelne sa zúčastňuje na majstrovských kurzoch na Slovensku i v zahraničí, medzi ktoré patrí najmä The International Holland Music Sessions v Holandsku, kde mala možnosť pracovať s renomovanými profesormi z viacerých krajín (Pavel Gililov, Bernd Goetzke, Ewa Kupiec, Claudio Martínez Mehner, Balázs Szokolay a i.) a zároveň tu odohrala niekoľko koncertov. Stala sa víťazkou projektu Norsk Musikk, vďaka ktorému získala štipendijný pobyt v Nórsku, kde spolupracovala s pedagógmi Griegovej akadémie a odohrala koncert v rámci medzinárodného festivalu v Bergene. Takisto sa stala víťazkou viacerých celoslovenských aj zahraničných súťaží. Medzi najvýznamnejšie patria 1. miesto a absolútne víťazstvo na Medzinárodnej klavírnej súťaži v Brne, účasť vo finále na medzinárodnej klavírnej súťaži do 22 rokov v Enschede (Holandsko) či 3. miesto na medzinárodnej súťaži v Ríme. Ako sólistka vystúpila s orchestrom Konzervatória v Bratislave, so Slovenskou filharmóniou, orchestrom Cappella Istropolitana a Slovenským komorným orchestrom. Je zároveň aj aktívnou interpretkou komornej hudby v rôznorodých zoskupeniach, spolupracuje s viacerými ansámblami zameranými na súčasnú slovenskú hudbu, ale venuje sa aj štvorručnej hre v klavírnom duu Devanas, s ktorým v roku 2021 nahrali svoje debutové CD zamerané na diela súčasných slovenských skladateľov. Takisto spolupracovala na vydaniach viacerých CD s EnsembleSpectrum, ale aj s komornými zoskupeniami.

Mucha Quartet

Mucha Quartet vzniklo v roku 2003 na pôde Konzervatória v Bratislave a patrí k významným komorným telesám na Slovensku. Prvým učiteľom kvarteta bol Stanislav Mucha, otec violončelistu Pavla Muchu a primárius Moyzesovho kvarteta, ktoré za svojich študentských čias nieslo názov Muchovo kvarteto. Komornú hudbu študovali na VŠMU v Bratislave v triede Jána Slávika, na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Johannesa Meissla a tiež na Escuela Superior de Música Reina Sofía v Madride pod vedením Güntera Pichlera.

Získali 2. cenu na Medzinárodnej interpretačnej súťaži Nadácie Bohuslava Martinů v Prahe (2010), 3. cenu na medzinárodnej súťaži Gianni Bergamo Classic Music Award 2012 v Lugane, sú víťazmi súťaže Josef Windisch Preis 2013 (Viedeň). Na medzinárodnej súťaži Premio Paolo Borciani 2014 získali 2. cenu a Cenu publika. Získali 1. cenu na Medzinárodnej súťaži komornej hudby Antonína Dvořáka 2014 (Praha), ako aj 1. cenu na Medzinárodnej súťaži Leoša Janáčka 2015 (Brno). Mucha Quartet získalo významné umelecké impulzy na medzinárodných interpretačných kurzoch Internationale Sommerakademie 2012 a 2013 v Reichenau (Rakúsko) pod vedením profesorov: Peter Schuhmayer, Johannes Meissl, Othmar Müller, Hatto Beyerle, Miguel da Silva, Evgenia Epshtein, Jan Talich, Petr Prause, Josef Klusoň, András Keller. Zúčastnili sa tiež na prestížnych majstrovských kurzoch v Schwarzenbergu (Rakúsko – Günter Pichler), Académie musicale de Villecroze (Fancúzsko – Miguel da Silva, Alfred Brendel), McGill Intertnational String Quartet Academy Montreal (Kanada – Gerhard Schulz, Michael Tree, Norman Fischer, Atar Arad). Mucha Quartet pravidelne koncertuje na mnohých hudobných festivaloch a kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí, ako napríklad Bratislavské hudobné slávnosti, festival Viva Musica!, Pražská jar, Concentus Moraviae, recitál vo viedenskom Musikvereine, Bordeaux String Quartet Festival, Allegretto Žilina, Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci, Albrechtina – (Ne)známa hudba, komorný cyklus Slovenskej filharmónie a Luxemburskej filharmónie, Musiksommer Reichenau, Schubertiade Schwarzenberg, oficiálna návšteva anglickej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku v roku 2008. V roku 2016 koncertovali na turné v Južnej Kórei a v Číne. V auguste 2013 získali cenu primátora mesta Piešťany za propagáciu slovenskej hudby. Získali titul Mladý tvorca v rámci Ceny Nadácie Tatrabanky v kategórii Hudba za rok 2016. K ich nahrávkam patrí profilové CD (Diskant, 2013), CD Béla Bartók: Slovenské spevy v spolupráci s Ivou Bittovou (Pavian Records, 2015), CD Bella-Dvořák (Diskant, 2017), CD Štyria hudci (Pavian Records, 2018), CD s tvorbou Ivana Hrušovského (Hudobné centrum, 2021), Jevgenija Iršaia (Pavlík Records, 2022) a Mikuláša Moyzesa (HC, 2023). V rokoch 2016 – 2017 boli rezidenčným súborom Rádia Devín. Medzi ich periodické projekty patrí musica_litera (spojenie vážnej hudby a umeleckého slova).

© 2026 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.