Tuesday, April 4, 2023 at 7 p.m.
Early Music
Small Hall of Slovak Philharmonic
Český literárny historik Josef Jireček (1825 – 1888) uzatvára svoje priekopnícke dielo o dejinách českej náboženskej piesne konštatovaním, že v kancionáloch leží veľký a ľahko dosiahnuteľný poklad. Podľa Jirečka je však zvláštne, že tento materiál dosiaľ ostal nepovšimnutý. To sú vzletné vety z konca 19. storočia, ktoré mali vzbudiť záujem o duchovné piesne medzi historikmi, etnografmi, muzikológmi, či literárnymi historikmi. Ani po vyše storočí sa však situácia zásadne nemení. V kancionáloch stále leží veľa neprebádaného. Niet sa čo čudovať. Téma duchovných piesní nie je prvoplánovo atraktívna. Jeden kancionál, to sú neraz stovky a stovky piesní, ktorých výskum stojí množstvo času a trpezlivosti. Pre hudobných historikov a teoretikov, ale aj pre interpretov a publikum orientované na klasickú hudbu, ide navyše o prostú jednohlasnú pieseň spievanú masovo veriacimi – hudobnými laikmi. Zdá sa, že duchovné piesne nie sú dostatočne hudobne sofistikované. Väčšina z nich je dokonca v prameňoch zapísaná bez hudobnej notácie. Chýba bohatá harmónia, kontrapunkt, či orchestrácia. Ale je tomu naozaj tak? Duchovná pieseň je totiž integrálnou súčasťou veľmi širokého hudobného repertoáru. Od svojho vzostupu v 16. storočí až po súčasnú hudbu možno v duchovnej piesni nájsť ten veľký a ľahko dosiahnuteľný poklad, na ktorý narážal Josef Jireček. Kvalitný hudobný motivický materiál, ktorý ľudia poznajú a možno s ním narábať toľ ko, koľ ko fantázia a remeselná zručnosť skladateľa dovolí. Prechádzajúc rôznymi spracovaniami možno v duchovnej piesni objaviť aj harmóniu, aj kontrapunkt, aj bohatú orchestráciu. Tá sa objaví vždy, keď po duchovnej piesni siahne dobrý hudobný skladateľ, či interpret. Kresťanské piesne zažili prvú výraznú vlnu popularity v štvrtom storočí. Zásluha na ich vzostupe sa pripisuje cirkevnému otcovi Ambrózovi (340 – 397). V tomto období vzniklo niekoľko legendárnych latinských textov, ktoré sa ťahajú v prekladoch a parafrázach ako zlatá niť až do súčasných spevníkov. Prepájajú tak súčasnosť so starokresťanskou tradíciou. Spev duchovných piesní bol v priebehu storočí postupne eliminovaný. Druhý vzostup spevu duchovných piesní, tentokrát v národnom jazyku, priniesla reformácia. Oproti gregoriánskemu chorálu, ktorý spieval školený zbor, sa do spevu piesní malo zapájať celé zhromaždenie. Samotný reformátor Martin Luther (1483 – 1546) je autorom 36 piesní, ktoré sa bleskurýchlo rozšírili. Okrem mnohého iného tak Luther odštartoval éru dominancie nemeckého protestantského chorálu. Výrazná generácia skladateľov siahajúcich po chorálových melódiách sa objavuje na prelome 16. a 17. storočia. Sú to ranobarokové stálice ako Hans Leo Hassler (1564 – 1612), Samuel Scheidt (1587 – 1654) a najmä Heinrich Schütz (1585 – 1672) považovaný za najvýznamnejšieho nemeckého skladateľa predbachovského obdobia. Tieto mená sa úzko viažu i na naše územie. Pomerne hojne ich nachádzame v odpisoch aj v našich hudobných zbierkach z tohto obdobia. Pri práci s chorálom nezaostávala ani ďalšia generácia nemeckých skladateľov ako Dietrich Buxtehude (1637 – 1707) či Johann Pachelbel (1653 – 1706). V našom prostredí sú signifikantné najmä dve hudobné pamiatky zo 17. storočia obsahujúce úpravy duchovných piesní pre klávesový nástroj. Vietorisova tabulatúra (**Tabulatura Vietoris**) a Pestrý zborník (**Tabulatura Miscellanea**), ktoré obsahujú rôznorodý hudobný repertoár. Ich významnou súčasťou je však práve duchovná pieseň.
Jednou z najznámejších postáv dejín duchovnej piesne v strednej Európe je humanistický vzdelanec Jiří Třanovský (1592 – 1637). Ten bol autorom približne 180 duchovných piesní, čo z neho robí azda najvýznamnejšieho stredoeurópskeho hymnografa. Hlásia sa k nemu v Čechách, na Morave, v Sliezsku, Poľsku a najmä na Slovensku, kde sa jeho dielo používalo až do konca 20. storočia. Bol typický humanistický vzdelanec svojej doby. Dlhotrvajúca využiteľnosť a nadčasovosť jeho diela však ukazuje, že nebol len všedným dobovým humanistom, ale ide o výnimočného autora. Narodil sa 9. apríla 1592 v mestečku Těšín. Pochádzal z rodiny zámožných mešťanov, kde sa mu dostalo výchovy v luteránskej viere. Prvé vzdelanie získal na miestnej latinskej škole. V mladom veku odchádza za štúdiom do lužického mestečka Guben a neskôr až k Baltskému moru do mesta Kołobrzeg. Tam sa nachádzala významná latinská škola, kde sa kládol dôraz na antickú poéziu. Neskôr bol imatrikulovaný na univerzite vo Wittenbergu. Po absolvovaní štúdií mladý Třanovský pôsobí ako učiteľ (v Prahe, v Třeboni a v Holešove). Následne bol evanjelickým farárom vo Valašskom Meziříčí. Vojna, mor a náboženské prenasledovanie Třanovského vyhnalo do mestečka Bielsko v Sliezsku, kde nedlho pôsobil ako kazateľ, miesto opustil kvôli protireformácii. Presúva sa na Oravský zámok – na územie vtedajšieho Uhorska, kde bola v tom čase väčšia náboženská sloboda. V roku 1631 bol povolaný za farára na Liptov. Na starosti tu mal cirkev vo Svätom Mikuláši (dnes Liptovský Mikuláš) a priľahlú obec Okoličné. Svätý Mikuláš i okolité dediny boli väčšinovo evanjelické. Po vypätej situácii v rodnom kraji, ktorý musel nútene opustiť, našiel Třanovský v Uhorsku kľud. Hrôzy tridsaťročnej vojny, pred ktorými musel viackrát utekať mu však podlomili zdravie. Koncom roka 1635 Třanovský dokončil a odovzdal do tlače svoje najvýznamnejšie dielo, ktorým je spevník Cithara Sanctorum. Vtedy nemohol tušiť, že jeho kancionál ovládne luteránske domácnosti v regióne na takmer štyri storočia. Spevník bol vytlačený v priebehu roka 1636. Z literárneho hľadiska sa zostavovateľ opieral o staršie české preklady Biblie, Lutherove spisy a dobové spevníky prevažne českého a moravského pôvodu. Výraznejšiu jazykovú skupinu tvoria piesne latinského pôvodu. Ide najmä o všeobecne rozšírené piesne naprieč celou Európu. Třanovský do spevníka pojal aj viaceré piesne, s ktorými sa zoznámil na území Uhorska. Spojenie všetkých týchto vplyvov (nemeckých, českých, latinských, uhorských) do jedného celku robia spevník jedinečným. Približne štvrtinu repertoáru tvoria piesne, ktoré doposiaľ neboli zaznamenané v skorších prameňoch. Ich autorstvo pripisujeme Třanovskému. Ide o úctyhodných 180 piesní – originálnych aj preložených z nemčiny i latinčiny.
Po melodickej stránke v spevníku dominuje repertoár českého a moravského pôvodu. Pri identifikácii najstaršieho výskytu melódií evidujeme takmer 30 rôznych bohemikálnych hymnologických prameňov. Z nemeckého prostredia v spevníku nájdeme mená známych skladateľských osobností 16. a prvej polovice 17. storočia, ako Johann Walter (*Erhalt uns, Herr, bei deinem Wort*), Melchior Vulpius (*Christus der ist mein Leben*), Nicolaus Hermann (*Wenn mein Stündlein verhanden ist*), Bartolomäus Gesius (*Du Friedenfürst, Herr Jesu Christ*), Nicolaus Decius (*O Lamm Gottes, unschuldig; Allein Gott in der höh sey Ehr*), Hans Leo Hassler (*Herzlich thut mich verlangen*) a i. Väčšina nemeckého repertoáru pochádza z prvej polovice 16. storočia. Výrazným spôsobom dominujú piesne z najstarších luteránskych prameňov: Eyn Enchiridion (Erfurt, 1524) a Eyn geystlich Gesangk Buchleyn (Erfurt, 1524). Třanovský po melodickej stránke rád využíval kalvínske metrické melódie. Práve svoje nové texty zvykol podkladať melódiami francúzskych žalmov. Tieto melódie sú v spevníku frekventovanejšie ako Třanovského vlastné nové melódie. Svoju staršiu hudobnú tvorbu ako podklad pre spevník vo všeobecnosti nepoužíval.
V priebehu roku 1636 Třanovský vážne ochorel, je známe len to, že osem mesiacov strávil na lôžku. Zomrel 29. mája 1637, nedožil sa ani druhého vydania spevníka. Stovky rokov po svojej smrti však Třanovský stále dokáže inšpirovať literátov, teológov, či hudobných skladateľov, čoho dôkazom je aj dielo súčasného skladateľa Petra Duchnického. Významný slovenský hudobný historik Richard Rybarič (1930 – 1989) duchovnú pieseň označil za najstaršie písomne dochované dedičstvo národnej hudby. Na jednej strane je duchovná pieseň pre svoju jednoduchosť prehliadaná, na strane druhej je to neraz to najznámejšie z klasického repertoáru, čo preniká medzi širšie masy.
SEKELSKÁ, Adriana: Text ku koncertu 4. 4. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Stará hudba, Cyklus SH, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023
Miloš Valent je absolventom Konzervatória v Žiline, kde študoval hru na husliach u Bohumila Urbana, v ktorej pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Bohdana Warchala. Záujem o starú hudbu ho priviedol do súboru Musica Aeterna. Svoje vedomosti v tejto špecializácii si rozširoval aj pôsobením v zahraničných súboroch starej hudby (Tragicomedia, Tiramisu, Fiori Musicali). Súbor Solamente Naturali, v preklade „Iba prirodzenosť“ je synonymom umeleckého kréda Miloša Valenta, ktorého podstatným základom v oživovaní „starej hudby“ je spontánnosť, prirodzenosť, intuícia a hľadanie širších súvislostí.
Pravidelne spolupracuje so zahraničnými súbormi ako FOG, Holland Baroque, Musica Florea, Bach Consort Wien, BEMF Boston, Concerto Copenhagen a v experimentálnych multižánrových projektoch s B. Eikem a Barokksolistene, Dowland Project s J. Potterom, Siwan s J. Balkem, Chassidic Songs s Mojše Band. Podieľal sa na nahrávkach pre vydavateľstvo ECM (Romaria, Teatro Lirico, Siwan).
© 2023 Slovak Philharmonic
Slovak Philharmonic, Medená 3, 816 01 Bratislava. The Slovak Philharmonic is a state-funded organization of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.