Friday, September 19, 2025 at 7:30 p.m.
BHS – Orchestral Concerts
Concert Hall of Slovak Philharmonic
Vojny, kruté boje, zápasy človeka voči človeku či človeka voči javom, ktoré ho ohrozujú, sú konkrétnymi úkazmi, súvisiacimi s čímsi, čo nemôžeme ovplyvniť vôľou. Sú integrálnou súčasťou svetových mytológií a to znamená, že sú zakódované v samotnej podstate existenciečloveka. Jednou z foriem funkčnosti mimo-časových mýtických energií je rovnako hudba; je jednou zo zložiek duchovného dedičstva,ktoré človek nevymyslel, nenaštudoval. V rôznych situáciách však rozhoduje o našich reakciách, pocitoch či skutkoch. Je preto pochopiteľné, ak sa tieto dva princípy dostávajú do vzájomnej väzby v podobe hudobných diel. Skazu, utrpenie, bôľ, zúfalstvo vojnovýchotrasov dokáže hudba posunúť kamsi do sfér, v ktorých strácajú na ostrosti a krutosti. Dôkazom je obrovské kvantum ľudových piesní atancov zasvätených vojne a vojnovej tematike. Bojové a zariekacie tance a „spevy“ sú obsiahnuté už v magických rituáloch šamanského charakteru, kde sa pointa prejavuje vo svojej mýtickej prapodstate. Odtiaľ poľahky nachádza cestu do ľudovej piesne zasvätenej danej téme. Takisto vo „veľkom“ umení, kde má – priamo či sprostredkovane – takisto trvalú pozíciu. Hudobné diela typu „la battaglia“ nachádzame už v chansonoch, baladách, virelai majstrov skorej renesancie. Majstrovskou ukážkou je v tomto smere Ôsma knihamadrigalov Claudia Monteverdiho, venovaná madrigalom „vojnya lásky“. Výjavy„la battaglia“ inšpirovali viacerých autorov pôsobiacichv katedrále San Marco v Benátkach; existencia dvoch chórusov v tejto unikátnej katedrále doslova nabáda vnímavých hudobníkov zvukovo konfrontovať dve interpretačné telesá. Bratia Andrea a Giovanni Gabrieliovci túto polychorickú techniku využili aj v oblasti inštrumentálnej hudby. Bravúrnou ukážkou vplyvu vojnovej témy na hudbu je Battaglia á 9 Heinricha Ignaza Franza Bibera. V novších kapitolách hudobných dejín figuruje napríklad Wellingtonovo víťazstvo Ludwiga van Beethovena; geniálny skladateľ sa nechal strhnúť technologickými objavmi Johanna Nepomuka Mälzela a vytvoril kompozíciu so zvukmi diel, rapkáčov a iných súčastí zvukovejkulisy vojnovej akcie. Beethovena o niekoľko desaťročí napodobnil Piotr Iľjič Čajkovskij v Slávnostnej predohre 1812. Vojnové scény strhli aj Franza Liszta v dramatických symfonických básňach (*Bitka Húnov* , Mazeppa) a Bedřicha Smetanu (*Šárka*), RichardaStraussa (*Život hrdinu*). Skladatelia 20. storočia zintenzívnili v dôsledku tragédií prvej a druhej svetovej vojny záujem o vojnovú tému; zoznam skladieb, ktoré ju reflektujú, by si vyžadoval samostatnú štúdiu.
Najnovším titulom tohto druhu sa v rámci jubilejného ročníka Bratislavských hudobných slávností stane skladba Petra Breinera. Breiner je povestný (okrem iného) zvýšeným záujmom o hudbu iných žánrov, ktorú rád a úspešne posúva do nevšedných kontextov. Svojou tvorivou orientáciou sa netajil už počas štúdií na Vysokej škole múzických umení, kde navštevoval triedu profesora Alexandra Moyzesa. Väčšina jeho zverencov nebola schopná alebo ochotná akceptovať tvrdý kompozičný „výcvik“, aký Moyzes vyžadoval. PeterBreiner si z tohto drilu zobral pozitívne skúsenosti a dotváral tak svoj profesionálny kredit. Jeho dispozície oceňujú aj v zahraničí (skladateľ pôsobil v Kanade, neskôr v New Yorku, aktuálne v Londýne). Jeho tvorba dosahuje vysoké čísla internetových streamov, noskladateľ pritom ponúka hudbu, ktorá aj napriek „popularite“ znesie najvyššie odborné kritériá. Breiner je držiteľom mnohých ocenení, ktoré ho nabádajú k svedomitej hudobníckej aktivite. V prípade skladby oVErture (VE Day) pre orchester je to legendárna pieseň britskej speváčky Very Lynn (1917 – 2020) We'll Meet Again. Pôsobivý šláger bol doslova hitom počas druhej svetovej vojny a speváčka si zaň vyslúžila prezývku „Forces' Sweetheart“ (Armádne Zlatíčko). Vera Lynn bola členkou a aktivistkou Národnej asociácie zábavných žánrov a tejto činnosti oddala celú svoju dlhoročnú kariéru. Počas druhej svetovej vojny svoje aktivity zintenzívnila a aj po skončení ničivej vojny sa zaoberala pomocou zraneným, chorým vojakom a vojnovým sirotám. We'll Meet Again sa stala kultovou skladbou a jedným zo symbolov hudobného vzdoru voči tragickým udalostiam.
JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 19. 9. 2025, in: Slovenská filharmónia, 60. ročník, Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025
„Po premiére mojej baletnej suity Majster a Margaréta – Diabol v Moskve v novembri minulého roku ma vedenie SF oslovilo, aby som napísal novú skladbu na otvárací koncert jubilejného ročníka BHS. Ponuku som s vďakou prijal. Otvárací koncert je venovaný 80. výročiu konca sa bude obsahovo viazať k tejto udalosti.Slovenskí hudobní skladatelia majú s písaním skladieb podobného vyznenia bohaté skúsenosti. V 15-stranovom zozname angažovanej tvorby 64 slovenských skladateľov, ktorý ešte za hlbokého komunizmu vypracoval SHF, nájdeme 58 skladieb venovaných oslobodeniu ČSSR sovietskou armádou. Ja som sa rozhodol v mojejskladbe postupovaÉ úplne inak ako moji početní predchodcovia a použiÉ koncept opačný. Ako stavebný materiál som sa rozhodol použiÉ, aj vzhľadom na krajinu môjho súčasného trvalého pobytu, dva signifikantné britské kultúrne symboly. Prvým je volací signál BBC z obdobia WWII – úvod Beethovenovej Piatej symfónie,hraný na tympanoch, a druhým je niekoľko tónov zo začiatku slávnej piesne z toho istého obdobia, interpretovanej Verou Lynn – We'll Meet Again. Táto pieseň, na Slovensku nie príliš známa, je v Spojenom kráľovstve jednou z najslávnejších a počas vojny symbolizovala nádej a očakávanie šÉastného konca tohto tragického obdobia. Neviem, či v takýto koniec práve teraz dúfam aj ja, a či moja skladba takto vyznie, ale v každom prípade som ju použil. Jej interpretka sa dokonca takmer dožila premiéry, lebo zomrela len nedávno, vo veku 103 rokov. 8. máj je v Británii VE Day (Victory in Europe), čo som vlastne spomenul aj v názve predohry, ktorá jedekonštrukciou a transformáciou a možno trošku aj variáciami na tieto dva kratučké motívy.“
BREINER, Peter: Text ku koncertu 19. 9. 2025, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2025, BHS – Orchestrálne koncerty, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025
V zozname hudobných diel týkajúcich sa vojnovej tematiky sa skvie aj Symfónia č. 100 Vojenská Josepha Haydna, ôsma z tucta unikátneho cyklu Londýnskych symfónií. Druhá z tejto kolekcie, Symfónia č. 96 D dur, si vyslúžila prezývku „Miracle“, teda „Zázrak“. V tejto úvislosti sa natíska úvaha o tom, že celá symfonická tvorba rakúskeho skladateľa je jedným zo zázrakov hudobných dejín. Narozdiel od jeho priateľa – ale aj rivala – Wolfganga Amadea Mozarta sa Haydn k nehynúcej sláve predieral veľmi ťažko. Pochádzal z nemajetných pomerov a jeho rodičia nemohli napriek nespornému talentu synovi zabezpečiť jeho systematické vzdelanie. Istý čas bol Haydn ako dieťa vyhľadávaným spevákom, obdareným „anjelským“ hlasom. Počas puberty sa však jeho hlas zmenil, takže aj cisárovná Mária Terézia sarkasticky skonštatovala, že „ten chlapec nespieva, ale kikiríka“. Haydn sa ocitol na ulici bez akejkoľvek finančnej a morálnej pomoci. Vďaka jeho húževnatosti sa napokon ocitol v službách rodu Eszterházyovcov; ž vtedy sa začal písať spomínaný zázračný príbeh geniálneho hudobníka a skvelého obchodníka – jedného z prvých autorov, ktorí v neskoršom veku prispeli k zrodu autorských práv a autorských honorárov za diela. Haydna Mikuláš Eszterházy poveril najmä manažovaním opernej sezóny na jeho šľachtickom dvore v Eszterháze. Opera síce nikdy nebola Haydnovou doménou, napriek tomu však svoju prácu vykonával perfektne. Okrem toho mal energiu venovať sa vlastnej tvorbe, kde sa ocitli v centre jeho pozornosti žánre sláčikového kvarteta a symfónie. Dokonale ovládal obdobné a progresívne diela Carla Philippa Emanuela Bacha, takže mohol nadviazať na méty dosiahnuté synomJohanna Sebastiana. Konal v tomto smere bez zaváhania a každá z jeho symfónií rieši problematiku žánru špecifickým spôsobom. Je neuveriteľné, ako dokázal vo svojich 104 oficiálnych dielach tohto druhu zvládať zákonitosti symfonického diela tým, že vždy ponúkol svieže oživenie alebo prekvapujúce riešenia.Pre jeho kariéru – ale aj pre dejiny hudby – bol zlomový rok 1779. Knieža Esztrerházy ponúkol skladateľovi novú, exkluzívnu zmluvu, ktorá Haydnovi umožňovala ponúkať symfonické diela aj iným záujemcom. Haydn sa stal slobodným umelcom, hoci ostal mecenášovi oddaný a neprestal saturovať eszterházyovský dvor skvelými skladbami. Prvým benefitom v novej situácii bola zmluva s kniežaťom D'Ognym a slávnou parížskou slobodomurárskou lóžou L'Olympique. Haydn ponúkol kvalitnému amatérskemu orchestru šesť brilantných symfónií číslo 82 – 87, napísaných v priebehu rokov 1785 až 1786. Jehosymfonický koncept v nich začal dosahovať kulmináciu. Haydn dokonale vyvažoval prísnu ekonomiku v narábaní s materiálom (s motívmi) a výrazovým espritom. Dokázal suverénne uspokojiť veľavážených členov lóže iskrivou invenciou a úsmevnými trikmi v riešení melodiky, rytmiky, dynamiky alebo inštrumentácie. Reputácia geniálneho autora sa šírila rýchlo. Reagoval aj Johann Peter Salomon, manažér hudobnej produkcie v Londýne. Bez zaváhania ponúkol Haydnovi lukratívnu zmluvu na dvanásť symfónií. Haydnateda čakali ďalšie triumfy v metropole nad Temžou. Ponúknutú príležitosť ocenil a neostal Salomonovi nič dlžen. Londýnske symfónie sa dodnes nachádzajú na Olympe tohto žánru a sú v mnohých ukazovateľoch nedostižné. Skladateľ ešte viac zintenzívnil svojukoncentráciu na detail, jeho štrukturálny potenciál a na jeho tvarovú mutáciu. S výnimkou Symfónie č. 95 c mol sa všetky Londýnske skvosty začínajú efektným pomalým úvodom. Tieto introdukcie nie sú len efektné a psychologicky účinné, sú aj efektívne pre výstavbu celého diela. Haydn v nich na minimálnej ploche koncentruje základné motivické bunky, ktoré sa následne stávajú materiálom prevýrazné rozvíjanie a variovanie.
Platí to aj o žiarivej Symfónii č. 100 z roku 1794. Introdukcia je riešená ako obdivuhodne kompaktná séria drobných motívov, ktoré Haydn vzápätí podrobuje majstrovskej kompozičnej práci. Už koncom 18. storočia tak Haydn v čomsi avizuje avantgardný koncept serializmu typický pre hudbu 20. storočia. Podtitul „Vojenská“ nepochádza od Haydna a neviaže sa na žiaden konkrétny vojnový konflikt;tak, ako to bolo v prípade Parížskych symfónií, aj Londýnske klenoty získavali podtituly od publika. Obratný Haydn vždy divákov zaujal nevšednými efektmi a tým inicioval ich predstavivosť. „Vojenská“ symfónia prináša sériu inštrumentačných lahôdok pripomínajúcichtradície vojenskej hudby Turkov počas ich krvavej invázie do Európy. Allegro prvej časti sa začína pôvabným tercetom flauty a dvoch hobojov podobným hudbe vojnových pištcov. Ešte výraznejšie Haydn imituje tureckú hudbu v pomalej časti a v závere Finále, v ktorých do orchestra včlenil vojenskú trúbku in C, veľký bubon, triangel a činely. Dosiahol tým strhujúci efekt, aký doslova vyráža dych. Tematické súvislosti druhej časti s introdukciou sú takisto nepopierateľné, hoci v druhej časti použil skladateľ materiál z koncertu pre dve liry organizzata (dobový nástroj pripomínajúci nineru), ktoré podnikavo napísal v roku 1786 pre Ferdinanda IV.Neapolského.
„Jubilejná“, stá symfónia Josepha Haydna teda poskytuje mimoriadne množstvo brilantných nápadov, milých prekvapení a skvostných situácií a len potvrdzuje, že jej autor bol v mnohom nedostižný génius.
[part:4]Haydnova tvorba je v drvivej väčšine prípadov o radosti z existencie a z tvorby. Druhá symfónia „Vek úzkosti“ od LeonardaBernsteina je, naopak, o dezilúzii, skepse, o ťaživej a bezútešnej situácii moderného človeka v čase kataklizmy druhej svetovej vojny. Meno a tvorba Leonarda Bernsteina sa spája predovšetkým s dirigentským umením a s muzikálom. V týchto oblastiach dosahoval najvyššie méty. Ako prvý Američan dirigoval prvotriedne európske orchestre a realizoval s nimi exkluzívne nahrávky. Jeho nahrávky symfónií Gustava Mahlera sú dodnes mimoriadne vysoko hodnotené. Ako skladateľ Bernstein do značnej miery pokračoval v aktivitách Georgea Gershwina; jeho meno a tvorba sa viažu predovšetkým na divadlo na Broadwayi a na Hollywood. Tam skladateľ žal úspechy a popularitu. Sociálna dráma West Side Story je stále doslova kultovým dielom. Bernstein bol vynikajúcim džezmenom a aranžérom. Zaoberal sa aj manažovaním hudobnej produkcie. Obrovským úspechom bol cyklus televíznych výchovných koncertov, ktorý je do istej miery z hľadiska edukačného efektu neprekonateľný. Profesionálny záber aktivít tohto výnimočného človeka je naozaj úctyhodný. Vovýpočte ešte chýba Bernsteinova symfonická, operná a komorná tvorba. Aj v tejto oblasti bol produktívnym a podnetným autorom. Triopery, tri symfónie, množstvo komorných titulov, zborov, klavírnych skladieb. Bernstein často prepája odkaz klasikov s džezom; vždyide o vkusnú a nenásilnú fúziu.
V symfóniách sa však zväčša prezentuje zložitejšou rétorikou a expresívnejším výrazom.
Druhá symfónia (1949, revízia 1969) nie je výnimkou, hoci v poslednej fáze skladby vtrhne do diania virtuózne džezové postlúdium označené symbolicky ako Maska. Vznik diela bol – dá sa povedať – horúčkovitý. Jeden z jeho blízkych priateľov odporúčal Bernsteinovi prečítať si sugestívnu poému Wystana Hugha Audena (oficiálne prezentovaného ako W. H. Auden, 1907 – 1973) Vek úzkosti, za ktorú bol známy literát v roku 1948 ocenený prestížnou Pulitzerovou cenou. Bernsteina toto rozsiahle dielo uchvátilo. Označil ho za „jeden z najzdrvujúcejších príkladov čistej virtuozity v dejinách anglickej poézie… Kompozícia symfónie založenej na diele Vek úzkosti nadobudla takmer kompulzívnu kvalitu“.
Pôvodne mal v úmysle reagovať celovečerným baletom. Vzápätí však na podnety zvonka sám uznal, že obsah poémy si zaslúži menej „polopatistický“ spôsob spracovania. Rozhodol sa preto pre „neutrálny“ žáner veľkej symfónie. Komponoval naozaj s horúčkovitým nasadením aj v lietadlách, v hoteloch… Auden mu prosto učaril. Napriek tomu však jeho text priamo nepoužil. Bol vynikajúcim interpretom kolosálnych symfónií Gustava Mahlera, v ktorých sa často nachádzajú výrazné vokálne party. Bolo možné očakávať, žeBernstein – skúsený v oblasti vokálnej tvorby – nadviaže na rakúskeho skladateľa. V Prvej symfónii „Jeremiah“ (1942) zveril citáty zoŽidovskej biblie sólovému mezzosopránu.
V Tretej symfónii „Kaddish“ (akési Hebrejské rekviem, 1963, revízia 1977) v obsadení Bernstein už nasledoval z hľadiska interpretačného aparátu Mahlera: rozprávač, sólový soprán, miešaný zbor, chlapčenský zbor a obrovský orchestrálny aparát vzbudzujú impozantný dojem.
V Druhej symfónii však vokálne party vynechal. Možno prekvapujúco sa rozhodol pre hybridný žáner symfónie a rozsiahlehoklavírneho koncertu, takže sugestívny text W. H. Audena ostáva pre poslucháča enigmou. Audenova poézia bola vysoko cenená už počasjeho života. Zaoberal sa v nej tematikou lásky v nových časoch, sociálnymi a politickými námetmi, kultúrnymi a psychologickými otázkami a náboženstvom. On sám často upadal do duševných kríz spôsobených stavom úzkosti; obrátil preto pozornosť na filozofickúspisbu známeho dánskeho mysliteľa Sørena Kierkegaarda, ktorý sa fenoménom úzkosti a strachu zaoberal. Kierkegaard – duchovný otec koncepcie existencializmu – „zaťažil“ človeka plnou zodpovednosťou za jeho rozhodnutia, skutky a ich následky. Odoprel mu už vôľu Božiu; o kvalite svojho života si rozhoduje sám. Pre jedinca to teda znamená stratu viery, opory, nádeje a obrovskú psychickú záťaž. Audenova ekloga privádza na scénu štvoricu mladých ľudí, ktorí vo vojnovom čase zúfalo tápu a hľadajú východiská zo zdrvujúceho stavu úzkosti.
Je zaujímavé, že približne v tom istom čase ako Auden (1942) sa identickou témou úzkosti zaoberal americký maliar Edward Hopper na plátne Nighthawks (Noční dravci); štvorica mladých ľudí sedí večer kdesi v opustenej kaviarni uprostred pustej štvrte. Pocit úzkosti jesúčasťou zážitku z tejto scény. Text Audenovej poémy je teda v mnohom autobiografický. Bernstein však expresívny text nepoužil; dva diely symfónie síce kopírujú štruktúru poémy, rozdelenej do šiestich kapitol, ale konkrétny obsah ostáva ukrytý. Bernstein v dielepoužíva množstvo kompozičných techník vrátane džezu, dodekafónie a serializmu. Ponúka teda akúsi exkurziu dejinami hudobnej kompozície. Prvý diel je po pochmúrnom Prológu koncipovaný ako dve série bravúrnych variácií. Druhý diel je takisto trojfázový; po dvoch expresívnych hudobných obrazoch symfónia-koncert vyústi do grandiózneho, triumfálneho Epilógu. Triumf je však možno iluzórny; záverečný akord obsahuje neskrývané napätie – a náznak disonantnej horkosti. Úzkosť sa teda celkom nevytratila. Vznáša sa neustále nad hlavami ľudstva a ohrozuje jeho vnútornú rovnováhu…[/part]
JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 19. 9. 2025, in: Slovenská filharmónia, Bratislavské hudobné slávnosti 2025, BHS – Orchestrálne koncerty, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025
Britský dirigent, organista a klavirista Wayne Marshall, nositeľ Radu britského impéria, je svetoznámyvďaka svojej muzikálnosti a všestrannosti na pódiu aj za klaviatúrou. Pôsobil ako šéfdirigent vo WDR Funkhausorchester v Kolíne nad Rýnom (2014 – 2020) a hlavný hosťujúci dirigent Orchestra Sinfonica di Milano Giuseppe Verdi (2007 – 2013).
Je vychýreným interpretom hudby Georgea Gershwina, Leonarda Bernsteina, ako aj amerických skladateľov 20. storočia. Dirigoval Bernsteinovu operetu Candide (v berlínskej Štátnej opere Unter den Linden a v Lyonskej opere), jeho Omšu (s Orchestre de Paris) a White House Cantata (s Holandskou rozhlasovou filharmóniou), operu The Great Gatsby Johna Harbisona (so Semperoper v Drážďanoch), Dead Man Walking Jakea Heggieho (Montreal Opera) a početné produkcie Gershwinovej Porgy a Bess (vrátane Komickej opery v Paríži, Washingtonskej štátnej opery, Dallaskej opery či Theater an der Wien).
K nedávnym dirigentským počinom patrí jeho vysoko oceňovaný debut s Berlínskymi filharmonikmi v roku 2021 a debuty s Mníchovskou filharmóniou, Tonhalle-Orchester Zürich, Mníchovským rozhlasovým orchestrom, Frankfurtským rozhlasovým orchestrom, symfonickými orchestrami v Baltimore, Seattli, Chicagu, Vancouveri, Nashville a s Deutsches Symphonie-Orchester Berlin.
Pravidelne spolupracoval s Tonkünstler Orchester vo Viedni, Českou filharmóniou, s filharmonickými orchestrami v Rotterdame, Osle a Štrasburgu,Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom, Orchestre de Paris a BigBandom Severonemeckého rozhlasu. Pri mnohých príležitostiach vystupoval s BBC Singers a objavil sa aj ako sólista, dirigent a televízny komentátor na BBC Proms.
V roku 2021 debutoval na Edinburskom medzinárodnom festivale s hudbou Rodgersa a Hammersteina, kde uviedol koncerty s Danielle de Niese. O rok neskôr sa tam opäť vrátil, aby vystúpil so Škótskym komorným orchestrom.
V marci 2025 dirigoval v Japonsku Symfonický orchester v Hirošime a Filharmóniu v Nagoyi. V apríli 2025 Wayne Marshall viedol kompletné predvedenie Petera Grimesa v Lyonskej opere a v júni 2025 ho pozvali na Pražskú jar dirigovať i hrať s Českým rozhlasovým orchestrom. Počas leta 2025 pracoval s Mládežníckym orchestrom Flámska a Bruselskou filharmóniou. K jeho plánom na nadchádzajúcu sezónu 2025/2026 patrí rozsiahle turné po Nemecku a Veľkej Británii s Nemeckým národným mládežníckym orchestrom.
Po veľkom turné po Číne počas septembra a na začiatku októbra bude Wayne Marshall dirigovať Tonkünstler Orchester vo viedenskom Musikvereine. S radosťou sa pripravuje na debut v Grand Théâtre de Genève, kde bude viesť scénickú realizáciu Gershwinovho Američana v Paríži.
V roku 2026 sa Wayne Marshall predstaví s Bazilejským symfonickým orchestrom a uskutoční turné s Toscaniniho orchestrom po Holandsku a Taliansku. Rok zakončí Novoročným koncertom v Tonhalle v Zürichu.
Ako organový interpret má bohatý a mimoriadne pestrý recitálový repertoár a hrá po celom svete. V posledných rokoch získal významné množstvo fanúšikov na sociálnych sieťach.
Počas roka 2024 hral v Koncertnej sále Walta Disneyho v Los Angeles, v Essenskej filharmónii, v Bruselskej katedrále a Royal Albert Hall v Londýne pri príležitosti osláv 150. výročia organa Henryho Willisa. V júni 2025 mal organové recitály v Royal Festival Hall a Norwichskej katedrále. V septembri 2025 Wayne Marshall uvádza cyklus koncertov na Organovom festivale Weiwuying a v októbri 2025 bude mať organový recitál v Dudelange, po ktorom bude ihneď nasledovať rozsiahle organové recitálové turné po Číne. Bude tiež hrať a dirigovať na Lucernskom festivale pri príležitosti osláv 25. výročia tamojšieho KKL organa.
K početným oceneniam Wayna Marshalla patrí Čestný doktorát z Bournemouthskej univerzity (2004), čestné členstvo v Kráľovskej hudobnej akadémii (2010) a Golden Jubilee Award od vlády v Barbadose (2016). Získal aj Rad britského impéria od Jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. za zásluhy v oblasti hudby. V marci 2024 dostal čestný doktorát z Coventry University.
Wayne Marshall je hrdým vyslancom Londýnskeho hudobného fondu, charitatívnej organizácie, ktorej misiou je podporovať deti zo znevýhodnených komunít a umožniť im prístup k vysoko kvalitnému hudobnému vzdelaniu.
V Slovenskej filharmónii sa predstavil v januári 2018 ako sólista a dirigent v jednej osobe v programe z diel Gershwina a Grofého. V tom istom roku odohral aj sólový organový recitál v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti.
je považovaný za významného predstaviteľa európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Hru na klavíri študoval na Konzervatóriu v Bratislave u Petra Čermana, ktoré ukončil s titulom „Najlepší absolvent roka“, ďalej na VŠMU, Akadémii múzických umení v Prahe, Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a doktorandské štúdium absolvoval na VŠMUv Bratislave u prof. Mariana Lapšanského. Bol finalistom a laureátom mnohých domácich a medzinárodných súťaží. Ladislav Fančovič je držiteľom CenyFrica Kafendu za mimoriadnu koncertnú a nahrávaciu činnosť, ceny Jána Cikkera a ceny Radio_Head Awards za najlepší album klasickej hudby roku 2023.
Vo svojom repertoári má viac než 30 klavírnych koncertov. Pravidelne účinkuje ako sólista s orchestrami ako Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Pražská komorná filharmónia, Filharmonia Zielonogórska, İzmir State Symphony Orchestra, Antalya State Symphony Orchestra, Solistes Européens Luxembourg, Bruno Walter Festival Orchestra, Filharmónia BohuslavaMartinů Zlín, Filharmónia Hradec Králové, Moravská filharmonie Olomouc či ŠKO Žilina pod vedením dirigentov Ondreja Lenárda, Vladimíra Válka,Friedricha Haidera, Alexandra Rahbariho, Františka Vajnara, Jerzyho Swobodu, Leoša Svárovského, Martina Leginusa, Kirka Trevora, Justusa Franza, Maria Košika, Zbyňka Müllera, Konstantina Ilievskeho, Jacka Martina Händlera a iných.
V roku 2011 zhmotnil svoju dlhoročnú lásku k starému džezu a založil swingový orchester Fats Jazz Band. Orchester hrá autentickú hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia americkej, anglickej, českej a domácej proveniencie. Raritou je, že členovia orchestra hrajú na originálnych historických hudobných nástrojoch z prvej polovice minulého storočia.
Všestranný umelec sa od roku 2013 venuje aj hre na saxofóne a je neúnavným propagátorom interpretácie klasickej hudby na tomto nástroji na Slovensku. V roku 2022 získal magisterský titul v odbore klasický saxofón na Fontys Academy of Music and Performing Arts v Holandsku a v roku 2025 ukončildoktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od septembra tohto roku ako pedagóg otvára triedu klasického saxofónu na VŠMU. V roku 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet, ktoré v roku 2024 vydalo výnimočné CD Musica Slovaca venované pôvodnej slovenskejtvorbe pre saxofónové kvarteto. Je vyhľadávaným orchestrálnym hráčom na saxofóne (Slovenská filharmónia, SOSR, Orchester SND) a v rámci komornej hudby predstavuje na Slovensku dosiaľ nepoznaný repertoár pre saxofón a husle, klavír, violončelo a ďalšie nástroje.
Ladislav Fančovič ako klavirista i saxofonista rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa z dôvodu technickej náročnostizriedkavo objavujú v koncertných programoch. Intenzívne sa venuje aj interpretácii a propagácii slovenskej hudobnej tvorby (E. Suchoň, A. Albrecht, J.Cikker, I. Zeljenka, R. Berger, L. Kupkovič, J. Iršai, P. Zagar, M. Piaček, Ľ. Čekovská, V. Šarišský, M. Lejava, V. Gräffinger). Je vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio a Berger Trio. Koncertoval vo väčšine európskych krajín, v Turecku, Malajzii, USA, Ománe, Číne, Južnej Kórei, Indii a na Cypre. Nahral viac než 50 CD nosičov pre vydavateľstvá Naxos, Pavlík Records, Hudobný fond, Diskant, Slovak Radio Records a Swingmánia.
Fančovič pôsobí aj ako aktívny organizátor kultúrneho a edukačného života na Slovensku. Je riaditeľom medzinárodného festivalu starého džezu Golden Age Festival a multižánrového festivalu Hudba Modre a organizuje medzinárodné majstrovské kurzy v hre klasickej hudby – Saxophobia Bratislava.
© 2025 Slovak Philharmonic
Slovak Philharmonic, Medená 3, 816 01 Bratislava. The Slovak Philharmonic is a state-funded organization of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.