Friday, March 3, 2023 at 7 p.m.
Junior
Concert Hall of Slovak Philharmonic
Čerstvý absolvent Katedry skladby a dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave Martin Lang študoval pod vedením prof. Jevgenija Iršaia, čím nadviazal na svoje konzervatoriálne štúdia zahrňujúce aj klavírnu hru v triede Jany Martinčekovej. Tvorba Martina Langa pojíma orchestrálne, sláčikové a najmä klavírne diela. Klavír, Langom silne preferovaný nástroj, ktorého potenciál rád skúma v orchestrálnych kontextoch, však v skladbe Ultima ritualia pre veľký orchester, op. 33 nezaznie. Impulzom k napísaniu tohto diela bolo autorovo premýšľanie nad otázkou smrti. „Sériou krátkych, na seba nadväzujúcich zvukomalebných fresiek,“ ako autor opisuje, nás hudba prevádza obrazotvornými epizódami. V každej z nich sa nad smrťou uvažuje z iného pohľadu, využívajúc hudobné atribúty špecifické pre rituály rôznych kultúr. V skladbe zaznie odkaz na rituálne bubnovanie primitívnych kmeňov, či humorne až sarkasticky ladený tanec kostlivcov Dance Macabre. Jednotiacim prvkom, dynamickej variačnej formy s náznakmi sonátovosti je krátky čiastkový motív, prítomný počas celej skladby. Ten budí dojem symbolického stelesnenia samotného autora pri sledovaní vlastnej introspekcie, s ktorou sa zároveň konfrontuje. Hudobná tvorba Martina Langa sa všeobecne vyznačuje polyštýlovosťou a nesie sa v tajúplných, snivých, ale aj humorných a irónických náladách. Dielom skomponovaným počas krátkeho obdobia osemnástich dní, sa Lang istou mierou snaží detabuizovať tému smrti a vykresliť ju nielen ako niečo obávané, ale aj ako pokojný moment v zmierení sa so životom.
Eugen Suchoň je ako jeden z mála slovenských skladateľov známy nielen v kruhoch hudobnej obce. Širšia verejnosť ho pozná ako autora národnej opery Krútňava, avšak jeho prínos je ďaleko rozsiahlejší. Osobitou poetikou vytvoril rad monumentálnych skladieb prepájajúcich v sebe nuansy slovenského folklóru s hlbokým poznaním harmónie a kontrapunktu. Je autorom a spoluatorom viacerých významných teoretických publikácii, o ktoré sa opiera súčasná domáca muzikológia. Ani jeho silná odborná a intelektuálna vyspelosť mu nebránila upriamiť svoju pozornosť na najmladších. Viacerými ikonickými opusmi prispel do bohatej slovenskej inštruktívnej literatúry.
Od útleho veku udivoval znamenitým talentom a potenciálom, ktorý mu predurčil životnú dráhu uznávaného a rešpektovaného skladateľa. Vďaka obdivuhodnej umeleckej kvalite jeho opusov sa právom radí medzi jedného zo zakladateľov slovenskej hudobnej moderny. Na hudobnú scénu vstúpil v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia a už vtedy v jeho kompozíciách viacerí doboví hudobní kritici vnímali stelesnenie národného hudobného štýlu. Kolorit jeho poetiky ovplyvňovala východoeurópska tradícia ľudovej hudby, ale aj v tej dobe aktuálne tendencie druhej viedenskej školy. O tvarovanie umeleckej osobnosti sa určite postarali aj turbulentné politicko-spoločenské zmeny tej doby, či štúdium v Prahe, ktoré však z veľkej časti absolvoval dištančne.
Opus č. 7 pôvodne napísal ako Burlesku pre husle a orchester (1933) počas štúdia na pražskom konzervatóriu. Neskôr k nej pripojil Fantáziu pre husle a orchester (1948), čím vznikla dvojčasťová skladba *Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7*. Kompozícia v sebe zahŕňa dve tvorivé roviny skladateľa, mladého študenta skladby a o pätnásť rokov skúsenejšieho profesora na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Popri svojom pedagogickom povolaní bol činný aj ako skladateľ. Opus č. 7 venoval svojmu predčasne zosnulému bratovi, huslistovi Antonovi Suchoňovi, s ktorým ho spájalo ich spoločné štúdium hry na husliach počas detstva. Existuje aj komorná verzia diela, pre husle a klavír.
ŽDILA, Erik: Text ku koncertu 3. 3. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Junior, Cyklus J, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023. (Erik Ždila bol v čase písania textu študentom 2. ročníka bakalárskeho štúdia na Katedre teórie hudby HTF)
Anabela Patkoló sa zúčastnila a bola ocenená na mnohých husľových súťažiach. V roku 2008 bola finalistkou súťaže Slovensko má talent. Absolvovala dvojtýždňové turné v USA a Švajčiarsku. Slovensko reprezentovala aj v Miláne, v rámci krajín V4, v Berlíne a vo Viedni. Na základe úspešného konkurzu hrala ako sólistka v Slovenskej filharmónii v roku 2017 (Max Bruch) aj v roku 2019 (Felix Mendelssohn Bartholdy). Niekoľkokrát vystúpila ako sólistka s orchestrom ŠKO Žilina, kde spolupracovala s dirigentmi ako napríklad Leoš Svárovský, Adam Sedlický, Petr Vronský.
V rokoch 2015–2018 spolupracovala na projekte Einklang (európsky mládežnícky orchester v Eisentadte), kde v roku 2016 vystúpila ako sólistka so skladbou Bélu Bartóka. Po úspešnom konkurze sa stala členkou Slovenského mládežníckeho orchestra, s ktorým v roku 2019 absolvovala koncerty v Prahe a na festivale mládežníckych orchestrov v Berlíne. Zúčastnila sa projektu Royal Philharmonic Orchestra pod vedením dirigenta Semyona Bychkova. V roku 2019 bola prijatá na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Momentálne študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, je žiačkou 1. ročníka magisterského štúdia u Jozefa Horvátha. Spevu sa venuje pod vedením Lenky Paulíkovej.
Peter Valentovič patrí vďaka svojej muzikalite, flexibilite a repertoárovej všestrannosti k medzinárodne žiadaným slovenským umelcom. Významnou bola jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Dôležitú súčasť dirigentskej kariéry Petra Valentoviča tvoria spolupráce so zahraničnými opernými domami. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera (Južná Afrika), hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom a jazykovým expertom na ruský a český repertoár vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi F. Welserovi. Ako jeden z mála mladých slovenských dirigentov účinkoval na renomovaných svetových pódiách ako Tonhalle Zürich, Theater an der Wien, Wiener Konzerthaus, Deutsche Oper Berlin, Staatsoper Berlin a ďal. Okrem medzinárodnej kariéry operného dirigenta je Peter Valentovič pozývaný dirigovať aj popredné symfonické orchestre v Európe a zámorí.
© 2023 Slovak Philharmonic
Slovak Philharmonic, Medená 3, 816 01 Bratislava. The Slovak Philharmonic is a state-funded organization of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.