je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor bratislavského rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 už pod dnešným názvom do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka a Marián Vach. V tradícii zvyšovania interpretačnej úrovne zboru pokračovali Blanka Juhaňáková (1991-2001) a Jan Rozehnal (1991-2003). V rokoch 2003/2004 bol umeleckým vedúcim a hlavným zbormajstrom SFZ Marián Vach. Od januára 2005 zastáva post hlavnej zbormajsterky Slovenského filharmonického zboru Blanka Juhaňáková a od septembra 2013 funkciu zbormajstra Jozef Chabroň.
Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu. Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi takí svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Jean Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimír Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dimitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko a Japonsko.
Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Praha, Perugia, Edinburg, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrassburg).
Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť Opus, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.
V uplynulej sezóne 2012/2013 Slovenský filharmonický zbor opätovne účinkoval vo Viedenskej štátnej opere v produkcii Boris Godunov M. P. Musorgského s dirigentom Tuganom Sokhievom. Realizoval zájazd do Francúzska, kde uviedol Dvořákovo Rekviem s Orchestre National de Lyon a dirigentom Tomášom Netopilom, v rámci turné sa predstavil aj na zborovom koncerte pod vedením Blanky Juhaňákovej. Na sklonku roku zbor účinkoval v novej opernej produkcii Maliar Mathis P. Hindemitha v Theater an der Wien pod vedením Bertranda de Billyho. Pri príležitosti 200. výročia narodenia Richarda Wagnera v máji 2013 vystúpil SFZ v novej opernej produkcii Tannhäuser na Festivale Richarda Wagnera vo Welse pod vedením Ralpha Weikerta.
Koniec sezóny patril spoločnému vystúpeniu so Slovenskou filharmóniou v slovenských mestách Nitra a Terchová, čím si SFZ uctil pamiatku Sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na naše územie.
Apolloopera
Dielo vychádza zo skutočnej udalosti – 16. júna 1944 spojenci bombardovali bratislavskú rafinériu Apollo. Dejová línia sa opiera o reálne správy zo života medzivojnovej viacjazyčnej Bratislavy viažuce sa k „Apolke“. Každodenný život je tu konfrontovaný s napätými udalosťami štyridsiatych rokov 20. storočia. Barbarstvo násilia je zdanlivo zatlačené do úzadia jednoduchými postavami starých „apolákov“, či ich aktivitami v robotníckych spolkoch. APOLLOOPERA nie je politikum. Civilný život „apolákov“ môže byť metaforou akéhokoľvek ľudského bytia a jeho bezmocného prežívania zoči-voči dehumanizácii a technokracii „komplexných riešení“ celospoločenských problémov.
Osudy „Apolky“ predstavujú autori v osudoch robotníkov, majstrov, civilistov, vojakov, pilotov bombardérov, odbojárov, básnikov, intelektuálov. Text libreta vychádza z archívnych materiálov, dobovej odbornej literatúry, fotografií, chemických vzorcov špeciálnych produktov „Apolky“, zápisníc z činnosti spolkov, citácií, výpovedí svedkov… Libreto dopĺňa dobová poézia, autorské alúzie na rôzne básnické i prozaické štýly, scudzovacie efekty, piesne… Autori APOLLOOPERY (**Marek Piaček**, Martin Ondriska a Marold Langer-Philippsen) rozvíjajú poetiku, ktorú obsahujú už ich predchádzajúce spoločné projekty venované M. R. Štefánikovi (opera Posledný let), udalostiam okolo „delenia“ Československa (*Lesť rozmyslu*), histórii Košíc (opera 66 sezón) či revolte voči romantizmu (opera Kráľ duchov, Štós).