Nina Krížová študovala spev na Konzervatóriu v Bratislave u Boženy Ferancovej a Miroslava Dvorského. Už v tomto období získala viacero ocenení, okrem iného 1. cenu na Medzinárodnej speváckej súťaži Iuventus Canti, 3. cenu na Medzinárodnej speváckej súťaži Elizabeth Házy či mimoriadnu cenu primátora mesta Trnava za mladý talent do 21 rokov. V roku 2022 získala mimoriadnu cenu a stala sa laureátkou Medzinárodnej letnej hudobnej akadémie v Kroměříži. V rámci majstrovských kurzov dostala príležitosť vystúpiť ako Mozartova Dona Elvíra z opery Don Giovanni na podujatí „Návrat Amadea“. V októbri 2023 získala 1. cenu na medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v kategórii ženy do 24 rokov, ktorá bola zároveň aj cenou Nadeždy Haľko – vnučky Mikuláša Schneidera-Trnavského. Taktiež získala cenu Sharon Resch Award, vďaka ktorej reprezentovala nasledujúci rok Slovenskú republiku na súťaži v USA, kde sa jej poradilo získať 4. cenu – Cenu J. Blaha v kategórii muži a ženy do 35 rokov. Vo februári 2024 vystúpila v Slovenskej filharmónii so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave. V tom istom roku účinkovala na koncerte pri príležitosti Roka českej hudby s opernými dielami českých skladateľov B. Smetanu a A. Dvořáka s Moravskou filharmóniou Olomouc. V septembri 2025 získala 2. cenu na Medzinárodnej speváckej súťaži VŠMU v Bratislave. V súčasnosti študuje operný spev na VŠMU v Bratislave pod vedením Dagmar Podkamenskej Bezačinskej.
pochádza z hudobníckej rodiny, v ktorej sú obaja rodičia speváci a učitelia spevu. Študovala hru na husliach vo svojom rodnom meste Ternopiľ, zúčastnila sa na viacerých súťažiach. V štúdiu pokračovala na Odbornej umeleckej škole Solomije Krušeľnyckej pod vedením Oleksandra Tatarinzeva. Počas toho bola dva roky vedúcou školského komorného orchestra a zároveň odohrala viacero sólových koncertov. Po ukončení štúdia na Ukrajine prišla študovať na VŠMU v Bratislave, kde navštevuje husľovú triedu Jozefa Horvátha.
získala hudobné základy štúdiom zborového dirigovania na Kryvorižskej regionálnej odbornej hudobnej škole, na ktoré nadviazala štúdiom spevu na Dnipropetrovskej akadémii hudby M. Glinku. V súčasnosti je poslucháčkou Katedry spevu VŠMU v Bratislave v triede Jolany Bubnič Fogašovej. Počas svojho umeleckého formovania dosiahla výrazné úspechy na viacerých speváckych súťažiach doma i v zahraničí, kde opakovane získala najvyššie ocenenia vrátane titulov Grand Prix. Ako sólistka sa predstavila na viacerých koncertných pódiách, okrem iného v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave či v rámci koncertnej činnosti VŠMU. V roku 2025 bola sólistkou v diele Oratorio de Navidad argentínskeho skladateľa Martína Palmeriho. V rámci operného štúdia VŠMU účinkovala v operách Albert Herring B. Brittena (v spolupráci s Operným štúdiom SND) a Hänsel und Gretel E. Humperdincka. Popri sólovej činnosti sa venuje aj komornej a zborovej interpretácii. Je členkou viacerých vokálnych telies, s ktorými sa podieľala na úspešných koncertných a súťažných projektoch.
Marko Yurynets začal študovať hru na flaute u Georgija Mintenka v rodnom meste Ľvov, kde získal aj svoje prvé ocenenie na súťaži mladých hudobníkov. V roku 2011 nastúpil na Ľvovské štátne hudobné lýceum Solomie Krušelnyckej, kde študoval v triede profesorky Oleny Pavlenko. Počas štúdia sa pravidelne stával laureátom celoukrajinských a medzinárodných súťaží, zúčastňoval sa na hudobných festivaloch a majstrovských kurzoch v Poľsku a vo Švajčiarsku. Po úspešnom ukončení lýcea nastúpil na Ľvovskú národnú hudobnú akadémiu Mykolu Lysenka, kde pokračoval v štúdiu v triede profesorky Oleny Pavlenko. Napriek pandémii COVID-19 a celoplošnej invázii Ruska na Ukrajinu sa Marko aktívne zúčastňoval majstrovských kurzov a súťaží a úspešne ukončil magisterské štúdium. V roku 2024 sa Marko Yurynets presťahoval do Bratislavy, kde pokračoval v štúdiu na Vysokej škole múzických umení v triede profesorky Dagmar Zsapkovej. Počas štúdia sa aktívne zapája do flautových a orchestrálnych koncertov a stal sa laureátom štipendijnej ceny Yamaha na flautovej súťaži vo Viedni.
sa začal venovať hre na husliach na ZUŠ v Trenčíne. Študoval na konzervatóriu v Pardubiciach u Jiřího Kuchválka, na Akadémii múzických umení v Prahe u Jiřího Tomáška a na Hochschule Luzern – Musik u Igora Karška a Giuliana Carmignolu. Svoje pedagogické vzdelanie si doplnil na Hochschule Luzern – Musik v magisterskom študijnom programe Master in Musikpädagogik. V súčasnosti študuje ako interný doktorand na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Jána Krigovského. V rokoch 2015 – 2018 pôsobil vo švajčiarskych orchestroch Musikkollegium Winterthur, Sinfonieorchester Biel-Solothurn a Camerata Zürich. V rokoch 2018 – 2023 bol členom skupiny 1. huslí v Slovenskej filharmónii. Daniel Rumler sa venuje tiež historicky poučenej interpretácii a ako koncertný majster vystupuje s orchestrami Collegium Wartberg a Volantes Orchestra. V roku 2021 bol pri vzniku medzinárodného ansámblu V4 String Quartet, s ktorým absolvoval desiatky koncertov na medzinárodných podujatiach a v rámci koncertných sérií etablovaných inštitúcií ako FOK Praha alebo Hudobná akadémia Franza Liszta v Budapešti. Ako komorný hráč vystúpil v rozmanitých formáciách na významných európskych festivaloch ako Lucerne Festival, Eufonie, Witold Lutosławski „Chain“ Festival, Konvergencie, Ostravské dny, MiraTone Festival and Academy v Budapešti, Liszt Festival v Gödöllő a iných. Pravidelne spolupracuje so Slovenským mládežníckym orchestrom. Od roku 2021 pôsobí ako pedagóg hry na husliach na Konzervatóriu v Bratislave. Daniel Rumler sa venuje tiež kompozícii a aranžovaniu. Jeho diela zazneli vo významných európskych inštitúciách ako Tonhalle Zürich, Slovenská filharmónia alebo Festetics Palota v Budapešti. Niektoré jeho transkripcie boli nahraté pre vydavateľstvo ECM a švajčiarsky rozhlas SRF.
bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. V sezóne 2025/2026 pôsobia Daniel Raiskin a Ondrej Olos ako stáli hosťujúci dirigenti.
Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.
V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival a domáce festivaly Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestovala Slovenská filharmónia do Španielska, kde po jej boku vystúpili sólisti basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova a klaviristka N. Rodiles. Na konci júna orchester odcestuje na turné do Japonska, kde sa predstaví na 9 koncertoch vo významných sálach celého Japonska, vrátane tokijskej Suntory Hall.
patrí k najvýznamnejším slovenským dirigentom súčasnosti. Je absolventom Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. V roku 1996 debutoval v Opere SND (Boitov Mefistofeles), čo mu otvorilo ďalšie možnosti a naštudoval tu celý rad operných i baletných titulov. Ako dirigent sa ďalej predstavil v operných domoch v Grazi, Giessene, Essene a Štrasburgu, koncertoval s Moskovskou filharmóniou, Cairo Symphony Orchestra a so Südwestdeutsche Philharmonie Konstanz. Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice, Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK (turné v Nemecku, Poľsku, USA a Číne), Czech Virtuosi a Janáčkovu filharmóniu Ostrava (turné v Španielsku). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms. V roku 2016 naštudoval Dvořákovu Rusalku v National Centre for the Performing Arts v Pekingu ako historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a prvé uvedenie opery s použitím 3D-technológie na svete.
Štúr je vyhľadávaným dirigentom galakoncertov operných hviezd, v posledných rokoch to boli osobnosti ako Joseph Calleja, Simon Keenlyside, Štefan Kocán, Dinara Alieva, Bryan Hymel, Irini Kyriakidou, Diana Damrau, Juliana Grigoryan, Jonathan Tetelman, Sylvica D'Eramo, Ludovic Tézier, Cassandre Berthon či Plácido Domingo.
Rastislav Štúr bol v rokoch 2008 – 2020 šéfdirigentom Opery Slovenského národného divadla, kde v rokoch 2018 – 2020 a 2024 – 2026 zastával tiež post riaditeľa.
Študenti VŠMU v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici
Koncert študentov VŠMU a Akadémie umení v Banskej Bystrici uvedie premiéra diela Mateja Ricottiho, absolventa kompozičnej triedy Lukáša Borzíka na VŠMU. V jeho orchestrálnej skladbe sa prelínajú prvky sakrálnej tradície s jazykom modernej hudby. Ária Za štíhlou gazelou pochádza z 1.dejstva poslednej opery Antonína Dvořáka Armida z roku 1904. Je pomerne neznáma, nádherným podaním ju však preslávili slovenské sopranistky Lucia Popp a Gabriela Beňačková. Poéma pre husle a orchester, op. 25, z roku 1896 je azda najznámejším dielom francúzskeho skladateľa Ernesta Chaussona. Skladba vznikla na žiadosť legendárneho belgického huslistu Eugèna Ysaÿea, ktorému je aj venovaná. Aj opera Knieža Igor ruského skladateľa Alexandra Borodina patrí medzi klenoty európskej hudobnej kultúry. Popri extrémne populárnych Poloveckých tancoch a árii kniežaťa Igora zaujme pozornosť poslucháčov aj zmyselná kavatína Končakovny z 2. dejstva. Skladbu Siciliana e burlesca, op. 23, napísal taliansky autor Alfredo Casella v roku 1914 pôvodne pre flautu a klavír. Na koncerte zaznie orchestrálna verzia Alexandra Gagarinova. Pavol Béreš je predstaviteľom najmladšej generácie slovenských skladateľov. Jeho Koncert spája svet vážnej hudby s progresívnym rockovým zvukom a odznie v premiére. Koncert pre husle a orchester Albana Berga patrí do zlatého fondu diel autorov Druhej viedenskej školy. Skladateľ ho venoval pamiatke dcéry Almy Mahler Manon, ktorá zomrela v mladom veku.
Koncert študentov Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici prináša stretnutie mladej interpretačnej generácie v programe, ktorý prepája viac než storočie hudobného vývoja – od vrcholného romantizmu cez modernu hudby 20. storočia až po súčasnú slovenskú tvorbu, pričom dramaturgia je koncipovaná ako živý dialóg kompozičných štýlov a výrazových prostriedkov.
Úvod večera patrí premiére diela Mateja Ricottiho, absolventa kompozície VŠMU v triede Lukáša Borzíka. Ricottiho orchestrálna tvorba sa pohybuje na pomedzí sakrálnej archetypálnosti a súčasného hudobného jazyka. Duchovná dimenzia sa tu neprejavuje ako citácia tradície, ale ako zvukovo modelovaný priestor, v ktorom sa stretávajú historické impulzy modálneho priestoru s aktuálnym kompozičným myslením. Autor dodáva: „Skladba vychádza zo štvortónového radu gis – a – h – cis, ktorý predstavuje základný stavebný prvok celého diela a objavuje sa v rôznych podobách – ako nositeľ hlavnej témy, kontrastného materiálu ako aj základ pre meditatívne sonórne plochy. Skladba nesie prvky minimalizmu, predovšetkým v práci s repetíciami a postupnou transformáciou hudobného materiálu. Prostredníctvom vrstvenia sonórnych plôch a nepretržitého vnútorného pohybu vzniká dojem stúpania, rastúceho napätia a gradácie. Názov skladby je inšpirovaný biblickým 24. žalmom Kráľ Slávy. Neustála gradácia, smerovanie hudobného toku a vznešenosť majú evokovať oslavu Božej slávy a veľkosti, ktorá je ústrednou myšlienkou diela.“
Do obdobia neskorého romantizmu patrí ária Za štíhlou gazelou z opery Armida (1904) Antonína Dvořáka, ktorá predstavuje menej známu, no výrazne lyrickú ukážku jeho opernej tvorby s jemným nádychom orientálnej zvukovosti. Jedným z vrcholov francúzskej husľovej literatúry je Poème pre husle a orchester, op. 25 (1896) Ernesta Chaussona, napísaná pre Eugèna Ysaÿea. Voľná forma diela umožňuje sólistovi rozvinúť plynulý, introspektívny hudobný monológ a rapsodickejšie tvarovanie husľového partu. Ruský romantizmus zastupuje Alexander Borodin a jeho opera Knieža Igor. Kavatína Končakovny sa v epických kontúrach celého diela vyníma sugestívnou lyrikou a zmyselnosťou. Skladba Siciliana e burlesca, op. 23, Alfreda Casellu umelecky jedinečným spôsobom prepája pokojnú Sicilianu s rytmicky energickou Burleskou. Pôvodne komorné dielo existuje aj vo viacerých prepracovanich do orchestrálnej podoby, čím sa rozširuje škálu jeho farebnosti. Na koncerte zaznie orchestrálna verzia Alexandra Gagarinova.
Výraznou mladou osobnosťou súčasnej slovenskej hudby je Pavol Béreš. Jeho Koncert pre sláčikový orchester, bicie a elektrickú bezpražcovú basgitaru prepája klasickú orchestrálnu tradíciu so zvukovou estetikou progresívneho rocku, pričom dôraz kladie na rytmus, textúru a farebnosť. Autor ho približuje nasledovne: „Koncert pre sláčikový orchester, biciu sekciu a elektrickú bezpražcovú basgitaru pozostáva z 5 častí a jeho konceptom nie je koncert pre sólový nástroj, ale pre celý inštrumentálny aparát. Ide o dielo, ktoré ,završuje' tendencie autora v danom období, v najväčšej miere rámcované snáď ,big-bítom' a Šostakovičovými sláčikovými kvartetami, čo sa odráža v štýle, vyrastajúcom primárne z motivicko-tematickej a harmonicko-rytmickej práce, založenej na odvodzovaní väčšiny materiálu z primárneho modelu – celý priebeh (de jure) sleduje jeho vývoj a rozličné transformácie. Za ideou koncertu bola dlhoročná sympatia k Prvému violončelovému koncertu Dmitrija Šostakoviča, s ktorou bolo subjektívne nevyhnutné ,vysporiadať sa'. Čo sa týka inštrumentácie, táto kompozícia je dielom výsostne konvenčným.“
Dramaturgiu večera uzavrie Koncert pre husle a orchester Albana Berga, jedno z kľúčových koncertantných diel 20. storočia. Skladba, venovaná pamiatke Manon Gropius, spája dodekafonickú techniku s tonálnymi prvkami a vytvára mimoriadne silnú emocionálnu výpoveď.
(Erik Chamaj – študent bakalárskeho štúdia na Katedre teórie hudby HTF VŠMU)
Skladatelia
Matej Ricotti študoval kompozíciu na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave v triede Lukáša Borzíka a súčasne hru na klavíri v triede Kataríny Schowanetz. Od roku 2021 pokračoval v štúdiu kompozície na VŠMU v Bratislave pod vedením Lukáša Borzíka, ktoré úspešne ukončil v roku 2026. Počas štúdia sa pravidelne zapájal do aktivít študentského festivalu Orfeus, na ktorom boli uvedené viaceré jeho skladby. V roku 2024 skomponoval hudbu pre hudobno-vzdelávací projekt Hudba zaspala. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg hry na klavíri v Súkromnej základnej umeleckej škole Ružová dolina v Bratislave. Popri tvorbe súčasnej vážnej hudby sa zaoberá aj tvorbou aranžmánov a komponovaním hudby pre deti.
Pavol Béreš je absolventom Konzervatória Jána Levoslava Bellu a Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študoval u Daniela Mateja, u ktorého v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Prostredníctvom programu Erasmus+ strávil 1. ročník magisterského štúdia na HAMU v Prahe u Michala Nejtka. Ako skladateľ, interpret a performer experimentuje s rôznymi štýlmi a žánrami, často pracuje s textom, využíva aleatoriku, otvorené a grafické partitúry, „elektroniku“ a voľnú improvizáciu (free impro). Zúčastnil sa viacerých medzinárodných projektov a rezidencií: viacnásobne Veni Academy (Slovenská republika), v roku 2024 projektu Re-patched v Novom Sade (Srbsko), rezidencie Access – Thinking a more opened musical experience zameranej na free impro v Lille (Francúzsko), v roku 2025 Sympozia Trstěnice (Česká republika). V roku 2024 skomponoval na objednávku festivalu Konvergencie skladbu Mitternachtsradioschleife 1000_05. Je zakladateľom alternatívneho kapelového projektu MPNP.
