An Evening of Fantasies
Jednou z diskutovaných dilem v súvislosti s hudbou je otázka, či je toto vznešené umenie viac produktom fantázie, alebo či je výsledkom racionálnych operácií ľudského umu. Ludwig van Beethoven bol na jednej strane rebel s bohatým emočným a fantazijným zázemím, na strane druhej prísny racionalista, štrukturalista, architekt. Sonáta cis mol je dokonalým vyjadrením jeho integrity; pôsobí zasnene, roztopašne a búrlivo, za touto “fantazijnou” fasádou výrazovosti však tkvie rýdza štruktúra. Alexander Skriabin vo svojich vrcholných dielach oveľa viac popustil opraty fantázii; utápal sa v kozmologických a eschatologických víziách a jeho diela sú zrkadlom tohto ošiaľu. Klavírne básne Fryderyka Chopina pôsobia uvoľnene, fantazijne, aj Chopin však vládol v hudbe tvrdou rukou logiky. Mozartove fantázie sú reakciou na obdobné diela J. S. Bacha a pôvodne mali byť súčasťou tzv. párovej kompozície (napr. Fantázia a fúga). Prísne koncipovaná Fantázia Roberta Schumanna je zasa motivovaná literárnymi presahmi.
“Vynikajúci umelec, ktorý odkrýva významové a výrazové vrstvy všetkého, čo hrá, a to s očarujúco čistou virtuozitou” (Classical Source), to je Alexei Volodin, uznávaný ruský klavirista s brilantnou technikou hry a mimoriadne rozmanitým repertoárom. Spolupracoval s umelcami ako Valery Gergiev, Vladimir Askhenazy, Janine Jansen, Mischa Maisky. Ako aktívny komorný hráč spolupracuje so sláčikovým kvartetom Borodin Quartet.